Bojkot dojčenia

30.5.2009 v kategórii Mama, autor Mia, foto: istockphoto.com

Ako sme si „užili“ dcérkin bojkot dojčenia.

Som matkou dvoch detičiek. Synček už má tri roky a dcérka oslávila nedávno jeden rôčik. Napriek tomu, že sú to súrodenci, sú veľmi odlišní. Samko bol ukážkové bábätko. Takmer neplakal, pekne zaspával a v noci sa takmer nebudil, bez problémov som ho dojčila do 13. mesiacov, kedy sa sám odstavil (i keď ja som chcela dojčiť dlhšie). Ani neviem ako mu vyšli zúbky, vôbec nebýval mrzutý, netrápili ho pri tom teploty ako u veľa iných detičiek. Bol jednoducho bezproblémové bábätko.

Naša Natálka však bola iná „káva“. O jej zaspávaní a spaní, či skôr nespaní by sa dal napísať samostatný príbeh, pretože sme sa poriadne nevyspali dobrých pár mesiacov – situácia sa konečne trošku upravila až prednedávnom.

Chcela som však napísať o tom, ako som spoznala, čo je to bojkot dojčenia. Dovtedy som o tom síce niečo počula, ale netušila som, ako taký bojkot dojčenia naozaj vyzerá.
Natálka pekne papávala od narodenia asi do štyroch či šiestich týždňov a pekne priberala – teda, priberala až nadpriemerne. Potom však nastal zlom a dcérka zrazu začala prsník odmietať. Myslela som si, že len jednoducho nie je hladná, tak som to príliš neriešila. Keď to však zašlo až tak ďaleko, že Natálka bola schopná nejesť aj 5-6 hodín, začala som mať obavy.

Prikladala som ju k prsníku a ona sa síce prisala, párkrát potiahla a potom sa s plačom odvrátila. Situácia bola čoraz horšia, malá bola nepokojná, trápili ju bolesti bruška a s dojčením sme sa čoraz viac trápili. V prsiach sa mi tvorilo veľa mliečka a malá ho papať nechcela. Bola som čoraz bezradnejšia.

Lekárka to označila ako koliku. Vraj dcérka akonáhle začne piť, v črievkach sa jej začne pohyb a trápia ju bolesti bruška. Preto aj odmieta piť. Odporučila mi podávať jej kvapky proti kolike, čo som aj robila spolu s masážami bruška, cvičením s nožičkami, nosením v náručí, nahrievaním bruška a neviem čo všetko sme ešte vyskúšali, ale stav sa nezlepšoval.

Je to hrozný pocit, keď máte množstvo materského mlieka, no vaše dieťa ho odmieta piť. Dcérka v tom čase nepoznala ani cumeľ či fľašku a ani som jej ich nechcela dávať, aby to jej odmietavý postoj k dojčeniu ešte nezhoršilo.  Zakaždým, keď som mala ísť Natálku nadojčiť, bála som sa, ako to opäť dopadne. A ona si vždy len potiahla (ak sa vôbec prisala) a potom spustila plač, pričom viac prsník nechcela.

Po preštudovaní množstva informácií na internete som teda prišla k záveru, že sa u dcérky zrejme prejavuje bojkot dojčenia a treba nájsť spôsob, ako do dieťatka dostať dostatok mliečka, pretože bábätko by mohlo začať chudnúť, čo môže viesť k ďalším problémom.

Bola som taká vyčerpaná, ustarostená a zúfalá a veľmi som sa o dcérku bála. Mala v tom čase ešte aj žltačku dojčených detí, takže sme kvôli tomu chodili neustále na kontroly hladiny bilirubínu, čo mi tiež na dobrej nálade nepridávalo.

Keďže som to s dojčením v žiadnom prípade zabaliť nechcela, musela som nájsť nejakú fintu, ako dcérku nakojiť. Podarilo sa mi to väčšinou len v polospánku, takže som to využívala, ako sa len dalo. Ak Natálka už dlhšie spinkala a vedela som, že o chvíľku sa prebudí, opatrne som ju vzala a priložila k prsníku ešte polospiacu. Vtedy papala krásne a ja som bola šťastná, že to funguje. V noci som to využívala tak často, ako som len vládala. Kedykoľvek som sa v noci prebrala, ponúkla som dcérke prsník a ona sa zväčša zakaždým prisala a napapala.

Nejaký čas sme takto fungovali. Cez deň som ju dojčila v najrôznejších polohách - bola som vďačná za každé úspešné prisatie, takže niekedy som dojčila zohnutá nad Natálkou kľačiac na štyroch a podobne (ešteže nikto nebol svedkom tejto „dojčiacej gymnastiky“).

Neviem ani presne, ako dlho trvalo toto obdobie, kedy dcérka vytrvalo bojkotovala dojčenie, no boli to týždne. Týždne stresu, strachu a obáv o jej zdravie a o budúcnosť nášho dojčenia, keďže som veľmi túžila dojčiť.

Dnes je z Natálky takmer 13-mesačná slečna, ktorá si mamičkino mliečko vychutnáva nielen v noci, ale aj niekoľkokrát za deň. A zo mňa je šťastná dojčiaca mamička, ktorá si vychutnáva tie chvíle blízkosti so svojím dieťatkom. Som vďačná Pánu Bohu, že mi doprial tešiť sa z daru dojčenia a dúfam, že dcérka sa tak skoro neodstaví, ako to v trinástich mesiacoch urobil jej braček.