Babička

Babička...slovíčko, pod ktorým sa schováva tak veľa. Kto nemal babičku, určite si ju tajne predstavoval a sníval o nej. Kto nemal babičku podľa svojich predstáv, ticho závidel kamarátom, ktorí si nevedeli vynachváliť prázdniny u nej.

Ja spadám do kategórie ľudí, ktorí nemali babičku podľa predstáv a rozprávok. Spomínam, ako som ticho závidela spolužiakom a kamarátom, keď rozprávali zážitky z prázdnin...ako boli u babičky na vidieku a vystrájali huncútstva, chodievali neskoro spávať, jedli pečené buchty takmer každý týždeň a spali do 10.hodiny.

Ja som nemala to šťastie mať takúto babičku, rovnako ako som nemala šťastia mať otca (teda stráviť s ním detstvo, dospievanie...). A tak som si už v detstve dala záväzok, že moje deti budú mať otca, akého som ja nikdy nemala a starých rodičov ako z rozprávky.

Teraz...som mamičkou 11-mesačnej dcérky, ktorá má super tata, aj keď pracovne vyťaženého, ale taká je už doba. A má aj super babičku – moju maminu. Určite mnohé z Vás, milé mamičky, nedajú dopustiť na nenahraditeľnú pomoc svojich mamičiek. Ja by som teda tú svoju nosila na rukách každý deň za to všetko, čo pre nás robí. Aj keď som si nikdy nepredstavovala, že budem využívať jej pomoc tak často, teraz som šťastná aj vďaka nej.

Veď aké úžasné je, keď sa unavená mamička, ktorá niekoľkokrát v noci vstáva k svojej ratolesti, skoro ráno zobudí a môže na 1-2 hodinky zveriť svoj poklad do rúk babičky  a s kľudným svedomím, že je o jej poklad dobre postarané, sa vráti do postele a vychutná si tých pár slastných chvíľ v posteli naviac.

Veď aké úžasné je, keď pračka vyperie a babička požehlí.
Veď aké úžasné je, keď sa má zvedavému dieťaťu kto venovať 24 hodín denne bez toho, že by pociťoval deficit základných životných potrieb, akými sú: spánok, vyprázdňovacie činnosti, stravovanie a iné...

Možno si mnohé z Vás teraz povedali: „No ty si podarená, keď nezvládaš sama mamičkovské povinnosti a ešte sa tým aj chváliš!“. Áno, aj ja som si to zo začiatku vravievala, ale neskôr som pochopila, že sa za to, že využívam pomoc babičky, nemusím vôbec hanbiť. Náš pokladík je naozaj veľmi akčné dieťa, ktoré si vyžaduje maximálnu pozornosť a stálu prítomnosť: neobsedí, neobleží, cez deň nespáva...stále musí byť v pohybe, spoznávať, skúmať, skúšať a učiť sa... To pre mňa znamenalo: nejesť, keď som bola hladná; netoaletovať, keď to bolo nutné; nespať, keď som bola unavená a samozrejme nezvládať starostlivosť o domácnosť podľa predstáv. Tak prečo by som si nielen môj, ale aj život mojej dcérky a manželov neosladila vysnívanou babičkou, ktorá všetko dovolí, vo všetkom pomôže a je na nezaplatenie – proste náš druhý „pokladík“.
Ak už aj môj manžel povie, že sa nevie svojej svokruši dočkať, tak to svedčí o tom, že je naozaj úžasná – tá naša babička.

Ospravedlňujem sa všetkým mamičkám, ktoré sú na svoje náročné detičky samé a nemôžu využiť pomoc svojich babičiek.
A zároveň prosím všetky mamičky, ktoré sa na mňa teraz dívajú s pohŕdaním, že som neschopná mama – nerobte to, pretože život nie je len o povinnostiach, ale aj o radostiach. A tým, že mám pomoc od babičky, mi zostáva energia a čas aj na tie radosti.

A ak sa nájdu aj také mamičky, ktoré jednoducho nemajú pochopenie pre maminy, ktoré využívajú pomoc babičiek alebo iných pomocníčok, jedna veta: „Ak nezažiješ, nepochopíš.“. A nielen to, aké to je - mať „živé dieťa“, ktoré musíš doslova „znásilniť“, aby spalo aspoň 30 minút denne, ale aj to, aké odľahčujúce je podeliť sa o povinnosti s niekym iným.

Na záver chcem týmto POĎAKOVAŤ VŠETKÝM BABIČKÁM, ktoré plnia predstavy a sny nielen svojim vnúčatám, ale aj svojim dcéram a synom. Ešte že Vás máme...