Adriana Poláková Šinka: „Julian je zmyslom môjho života.“

Adriana Poláková Šinka:  „Julian je zmyslom môjho života.“
2.5.2017 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Bola novinárkou, pracuje v oblasti reklamy a dnes je aj úspešnou spisovateľkou. Verejnosť ohúrila svojou prvotinou, ktorá tak trochu narušila pokojné „literárne vody“, keď vydala pikantný triler.Predovšetkým však je milujúcou mamou a aj láska k synovi Julianovi ju doviedla i k tvorbe pre deti... Aká je spisovateľka a mama Adriana Poláková Šinka?

Po narodení syna ste napísali svoju prvotinu – SATURÁCIA I. Čo bolo impulzom, že ste sa rozhodli písať, a nebolo topráve o skúsenostiach mamy v kuchyni či o organizovaní domácnosti, teda o témach, ktoré ženy často objavia práve počas materskej dovolenky, a je už z toho trošku také klišé? 

Musím sa priznať, že ja som nikdy nemala klasickú materskú dovolenku. Dlhé roky sa venujem oblasti reklamy a túto činnosť som mohla čiastočne robiť aj z domu, pri svojom synovi, vtedy ešte bábätku.

V minulosti som pracovala aj ako novinárka a myslím, že práve tam vznikol sen, že možno raz niečo napíšem. A skutočný impulz? Paradoxne, až pri náročnom období môjho života, pri búrlivom rozvode som našla silu začať písať.

Bola to vlastne moja terapia. S ktorou sa stotožňujem až dodnes. No a diskutabilná, šteklivá téma románu Saturácia I.? Vychádzala z výzvy, že na našom slovenskom spisovateľskom trhu takýto typ románu nenájdete. Napísať Saturáciu I. aj II., to bola pre mňa výzva po každej stránke.

Už pri písaní prvého dielu ste plánovali pokračovanie? V čom vás skúsenosť z napísania prvotiny autorsky posunula ďalej? 

Napísať prvotinu, to bol tvrdý oriešok. Veď povedzme, si anitéma románu nie je jednoduchá. Šteklivosť, osobná dráma, krimizápletka, k tomu neistota začínajúcej autorky. Ale dala som to.

S tým, že záver románu prvého dielu jasne nasvedčoval, že pokračovanie musí byť. Prvotina mi dala vzácne skúsenosti, ktoré som použila pri písaní svojich ďalších titulov.

Vlastne každý titul, na ktorom pracujem, ma logicky posúva ďalej. Dôvodom môže byť aj to, že každú knihu robím s maximálnym nasadením. Tak, aby sa páčila mne aj čitateľom.

Prečítajte si: Výchova detí prostredníctvom zázraku menom rozprávka

A teraz si trošku rypnem? Ak vidím správne, tak ste nafotili aj obálky románov – to je pomerne nezvyklé rozhodnutie, nie?

Áno, určite je kontroverzné a neobvyklé. Ale možno v tomto prípade zavážili aj moje skúsenosti v modelingu, ktoré vo mne zanechali istú dávku exhibicionizmu. 

Čí pozitívny ohlas na knihu vás najviac potešil? 

Knihu som písala s odhodlaním, aby sa páčila nielen ženám, ale aj mužom. Bola som potešená, že som dostala pozitívne ohlasy od oboch cieľových skupín.

Zo vzťahového, presnejšie erotického trileru ste prešli k napísaniu knihy pre deti Malý kráľ psov Ricki – inšpiráciou sa vám stal váš psík – malý čivavák Ricki... 

Môj syn Julian veľmi rád číta knihy. Jedného dňa spomenul, nech myslím pri písaní aj na neho, a bolo to. Zmena žánru nebola zložitá, lebo som nikdy nemala v pláne zostať len pri jednom žánri.

Nápad, aby som začala písať o našej čivave, vznikol veľmi rýchlo. Stačilo sa pozrieť na to malé roztomilé zvieracie nemehlo, ktoré je s nami už takmer 12 rokov, a bolo to. 

Kniha je, teda, určená predovšetkým deťom... 

Kniha Malý kráľ psov Ricki je určená pre deti od sedem rokov, aspoň to bol môj úmysel. Ale z odoziev už teraz viem, že kniha si našla cestu aj k deťom, ktoré majú okolo štyroch rokov.

Vlastne sa na titule zvykne zabávať celá rodina. Deti, rodičia aj prarodičia. Ohlasy, ktoré má kniha Malý kráľ psov Ricki,ma hrejú pri srdci a motivujú robiť viac a viac. Veľmi sa teším, že v rámci internetových kníhkupectiev je už kniha vypredaná. Plánujeme skorú dotlač.

Prečítajte si: Čaro rozprávky

Príbehy malého Rickiho majú aj pokračovanie, však? 

Áno, veľmi skoro po úspechu prvej knihy som napísala druhú časť Rickiho dobrodružstvá. S týmto titulom som dokonca robila viaceré besedy.

Jednu besedu alebo skôr príjemné posedenie, vskutku nezabudnuteľné, som zažila na oddelení onkológie Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici.

Také skvelé publikum, deti, ktoré prechádzajú náročnou liečbou, aj rodičov, ktorí bojujú spolu so svojimi deťmi, si musí želať každý spisovateľ. Keď som odtiaľ odchádzala, priznám sa, že mi to pripadalo, že viac energie som dostala ako odovzdala.

Nehovoriac o tom, že deti ma zasypali krásnymi darčekmi, výkresmi a dekoračnými predmetmi, ktoré si našli miesto u nás doma.

A ešte k tejto téme dodám, teším sa, že vďaka mojim reklamným partnerom sme mohli niekoľko stoviek kníh prvej aj druhej časti podarovať viacerým nemocniciam po celom Slovensku, čím sme potešili hlavne detských pacientov.

Bol váš syn prvým kritikom knihy o Rickim, dopĺňal príbehy, „korektúroval“? 

Julian bol výborným kritikom, ale aj motiváciou. Zakaždým, keď sa rozosmial nad daným príbehom, vedela som, že môžem pokračovať. Oba detské tituly, Malý kráľ psov Ricki aj Rickiho dobrodružstvá majú totiž za úlohu nielen poučiť, ale aj pobaviť.

Čo ten skutočný Ricki? Aký je? Čo vám do života priniesol element, akým je rozhodne spolužitie so psíkom?

Život so psíkom je ako rozprávka. Každý psíčkar vidí vo svojom domácom maznáčikovi to najlepšie. Náš Ricki je hračka, mojkáčik, športovec, dobrák, pahltník amusím priznať, aj prasiatko (ja som to pomenovanie zjemnila), tak sme ho nazvali, lebo vonku všetko ocikáva a olizuje.

Samozrejme, mať psíka je aj zodpovednosť, a my ju berieme vážne a zodpovedne. Pravidelné vychádzky, pohyb u psíka musí byť. Potom je hádam každý psík vo svojej rodine šťastný. A verím, že aj ten náš.

Vnímate spolužitie s domácim miláčikom pozitívne aj ako matka? Hovorí sa, že zvieratká učia deti zodpovednosti, empatii...

Jednoznačne to vnímam pozitívne. Ricki je vychovaný psík. Nešteká, a deti, dospelýchaj zvieratá miluje. Musíme ho krotiť, aby sa spontánne nerozbehol za objektom svojho obdivu. Jemu je totiž jedno, či je to malý či veľký psík, väčšinou je preňho každý tvor kamarát. 

A k tej zodpovednosti...Julian bude mať v lete desať rokov. Preto zobral na seba povinnosť vychádzok s Rickim, hlavne ráno. Je rozumný a vie, že má vyhradené teritórium, kam môže pred domom so psíkom ísť, a nezanedbáva ani zbieranie výkalov po psíkovi.

Ja osobne už neriešim ani dosýpanie granúl či dolievanie vody do misiek. Toto všetko robí syn posledný rok sám. Nestalo sa to však zo dňa na deň, ale postupne. Aj ostatní rodičia potvrdia, že naučiť deti zodpovednosti, to chce tréning, veľa tréningu.

Prečítaje si: Prečo chcú deti počúvať stále tú istú rozprávku?

Ako váš syn vníma, že jeho mama je spisovateľka? 

Julian je určite rád, dokonca sa zúčastnil niekoľkých besied. Je veľmi spoločenský a pozornosť si vychutnáva. Vie, totiž, že aj on pomohol k určitému úspechu knihy vďaka svojim postrehom.

Čím vás naposledy potešil a čím prekvapil?

On ma prekvapuje pomerne často. Keďže žijeme sami, pomáha mi doma. Keď som unavená, nechá ma vyspať, čo naozaj oceňujem.

Ale čo mi naozaj vie vyčariť úsmev na tvári, sú jeho kresby, do ktorých zahrnie vždy nejaký povzbudivý odkaz. Julian je zmyslom môjho života

Ste mama, spisovateľka, podnikateľka – ako sa to všetko dá skĺbiť? 

Nemám na výber. Rovnako ako mnohé iné ženy, aj ja musím zvládať to, čo mi život priniesol, alebo, lepšie povedané to, ako som si život zariadila. Deti sú pre nás, mamy, hnacími motormi, vďaka nim niekedy zvládame viac, ako je možné.

Zdá sa, že voľného času asi nebudete mať nazvyš. Ako relaxujete a dobíjate si energiu? 

Snažím sa nezabúdať na seba. Aspoň tak, že relaxujem pri cvičení jeden alebo dvakrát do týždňa. To mi dodáva energiu. Inak mám rada svoj život taký, aký je.

Snažím sa každý deň nájsť kúsok šťastia, či už v podobe sladkosti, prechádzky so synom, s Rickim, alebo ma potešípríjemné posedenie so známymi, alebo len tak leňošenie doma pri dobrom filme či knihe. 

Aké sú vaše ďalšie spisovateľské sny a plány? 

Tento rok mi vyjde román pre deti a budúci rok detektívny román pre dospelých. Na oboch tituloch priebežne pracujem.Teším sa aj z toho, že postupne budú z mojich už vydanýchtitulov aj audioknihy.

Snažím sa posúvať malými krokmi k tomu, aby som rozširovala oblasť svojich čitateľov. A aby moja tvorba zanechala v ľuďoch pozitíve emócie.

A čo tie mamičkovské plány? Čo by ste chceli do života odovzdať svojmu synovi?

Ako mama sa snažím u syna budovať schopnosť dávať aj brať lásku, budujem u neho empatiu, schopnosť pracovať na sebe. Tiež to, aby syn spomínal rád na svoje detstvo. V tom mi pomáhajú aj moji rodičia, ktorých veľmi ľúbim a aj škola Felix, do ktorej Julian veľmi rád chodí. 

„Deti sú pre nás, mamy, hnacími motormi, vďaka nim niekedy zvládame viac, ako je možné.“

„Snažím sa každý deň nájsť kúsok šťastia, či už v podobe sladkosti, prechádzky so synom, s Rickim, alebo ma poteší leňošenie pri dobrom filme či knihe.“

„Život so psíkom je ako rozprávka.“

„Paradoxne, až pri náročnom období môjho života, pri búrlivom rozvode som našla silu začať písať. Bola to vlastne moja terapia.“