Veľká noc u nás i v zahraničí
Jedny z najväčších sviatkov v roku majú po celom svete množstvo odtieňov svojho slávenia. Od pôvodných pohanských tradícií a kresťanských zvykov sa v mnohých krajinách prešlo až k (ne)typickej zábave, ako je hľadanie vajíčok v tráve.
Veľkonočné zvyky a tradície na Slovensku
Bahniatka i čarovná voda
Bahniatkami „okiadzali“ aj chorých, aby sa skoro uzdravili, na Orave dávali prútiky do prvej brázdy, na východnom Slovensku ich uložili k prvému zasadenému zemiaku.
Dievčatám to malo pridať na kráse, starším na zdraví. V niektorých lokalitách Slovenska sa dokonca veľkonočná voda zamurovávala do základov domu, aby v ňom bol život.
Touto vodou sa kropil aj dobytok. Po piatkovom pôste sa na Bielu sobotu vyváralo a pieklo. Bravčovina, jahňacina, varenie vajíčok a pečenie sladkých koláčov, najmä obradového koláča „pasky“.
Na Veľkonočnú nedeľu sa na omši tieto veľkonočné jedlá posvätili. Doma ako prvé gazda rozdelil medzi všetkých vajíčko, z typických dobrôt nechýbalo mäso z hydiny. Každý sa mal najesť až tak, aby bol sýty po celý rok.
Prečítajte si: Čo sa traduje v týždni pred Veľkonočným pondelkom
Veľká noc vo svete
„Na Kvetnú nedeľu sa koná v kostoloch procesia a požehnávanie tzv. Palmbuschen. Sú to malé kytičky, viazané zo 7 materiálov (bahniatka, krušpán, borievka, cezmína, tis, céder a jalovec) a pripevnené na konár.
Často sú ešte zdobené jablkami, pomarančmi, stužkami, hoblinami a praclíkmi. V minulosti ich po slávnostnom obede farmári zapichli do stredu rolí ako symbol plodnosti a dobrej úrody. Dnes ich je vidieť v záhradách a na balkónoch.“
„Kalo Paska!“ (Šťastnú Veľkú noc!) v Grécku
„Varí sa aj majirica (polievka z vnútorností), ktorá sa je ako prvé jedlo po pôste, a to hneď po sobotňajšej polnočnej omši, kde po dlhých hodinách modlenia sa o polnoci zhasnú všetky svetlá a kňaz prinesie sviecu s ohňom, zapáleným až v Jeruzaleme.
Ľudia si zapaľujú sviečky cestou von z kostola, čakajúc na polnočné zvonenie a ohňostroje. Vtedy je čas aj na „vaječnú bitku“, keď každý vytiahne z vrecka červené vajce a s oslovením „Kristos Anesti“ sa dajú do ťukania, ktoré vajce je silnejšie a nepukne. To, ktoré vydrží, má priniesť človeku šťastie a zdravie.“
Valéria sa s manželom Nikom a ich dcérkou Vanessou-Irini snažia aj o slovenské zvyky. „Manžel nás musí aspoň pooblievať, aby sme boli zdravé. A ku gréckym červeným vajíčkam ja pridávam aj tie naše, pekne zdobené...“
Prečítajte si: Veľkonočné vajíčka v strave batoľaťa?
Sprievody i Easter egg hunt
Typickým zvykom je však schovaný košík s cukrovinkami a malými hračkami pre deti, ktorý im nechal veľkonočný zajac. Potom idú na Easter egg hunt, teda hľadať vajíčka v tráve.
Nejde o to, kto nazbiera viac, ale aby mali deti zábavu.“ Pre dospelých sú tieto sviatky trochu iného rázu. Závisí to aj od ich vierovyznania.
„Tradične však rodičia sprevádzajú deti pri hľadaní vajíčok, pripravujú veľký rodinný obed, pri ktorom nesmie chýbať šunka alebo jahňacie mäso, navštívia kostol. No a po Veľkej noci musia nájsť vajíčka, ktoré deti nenašli, ak si ešte pamätajú, kde ich schovali.“
„Popoludní však Timmy s manželom chodia polievať a šibať dievčatá. Túto tradíciu som do rodiny priniesla a pekne sa ujala.“
V niektorých rodinách majú tradíciu jesť varené vajíčka, na obed pečenú jahňacinu. „Pečie sa tzv. hot cross bun – sladká buchta s hrozienkami, na ktorej je z cukrovej polevy urobený kríž.
Zvony sa vyberú do Ríma
„Spomínané dobroty sa ukrývajú v záhradách a deti ich na Veľkonočnú nedeľu po sviatočnej omši a obede hľadajú. Hoci sa 90 % Francúzov hlási ku katolíckej viere a mnoho ich do kostola cez rok nechodí, na veľkonočnú nedeľu sú kostoly preplnené...“
Aj vo Francúzsku však nadobúda tento sviatok čoraz viac komerčný význam. Čo sa týka menu, Francúzi si pochutia na grilovanom jahniatku, nechýba šunka, vajíčka a veľa, veľa čokoládových sladkostí...
Zuzana s manželom Petrom a dcérkou Lindou však aj ďaleko od domova oslavujú po slovensky.„Manžel si neodpustí oblievačku a šibačku, aby som vraj bola krásna aj ďalší rok.
Chodievame na slovenskú omšu, po ktorej máme posedenie s krajanmi pri tradičných slovenských veľkonočných dobrotách z rôznych kútov Slovenska.“
V Holandsku celá rajina rozkvitne
Predzvesťou pôstu a Veľkej noci v Holandsku je fašiangový karneval. Margaréta Hallonová ho zažíva na vlastnej koži... „Obyvatelia miest a dedín sa prezliekajú do masiek a vychádzajú do ulíc oslavovať.
Aj v poslednú pôstnu nedeľu vyjdú deti z kostolov na sprievod ulicami a navštevujú najmä domovy dôchodcov. V rukách nosia ‘palmstok’ – kríž vyzdobený stužkami, ovocím a chlebom v tvare kohúta.“
Domovy sú vyzdobené kvetmi. Tulipány, hyacinty, narcisy, rozkvitnuté vetvičky čerešne, jablone, zdobené vajíčkami a inými ozdobami krášlia každú domácnosť.
U Margaréty však nechýbajú ručne maľované kraslice zo Slovenska „Deti sa veľmi zapájajú do maľovania vajíčok, či už v škôlke, škole, ale i doma. Rodičia ich potom schovávajú v záhrade a na veľkonočnú nedeľu je zábava.
Keďže náš synček je ešte malý na hľadanie vajíčok, sviatky budeme sláviť viac po slovensky. Po svätej omši si pochutíme na slovenských dobrotách a čokovajíčkach.“ Holanďania nemajú veľmi tradičné veľkonočné jedlá, ale supermarkety sú preplnené luxusnými špecialitami, ktoré gazdinkám uľahčia prípravu sviatkov.
Najprv Palacinkový deň, potom pôst
Na Veľkú noc si okrem kresťanských tradícií pripomínajú Íri aj Veľkonočné povstanie z r. 1916, ktoré bolo medzníkom v boji za nezávislosť krajiny. Nadežda Vavrová nám však opisuje iný deň – tzv. Palacinkový, ktorý Íri oslavujú pred Popolcovou stredou.
„Vtedy je zvykom jesť palacinky pripravené prevažne z vajíčok, cukru, masla, teda potravín, ktoré si ľudia neskôr počas pôstu nedopriali. Palacinkový deň si v Írsku zachoval dodnes veľkú tradíciu.“
Podobne ako na Slovensku, aj v Írsku je symbolom Veľkej noci vajíčko, ale aj jahniatka a jarné kvety. Aj v tejto krajine podľa tradície čokoládové vajíčka prináša veľkonočný zajac a ukrýva ich pre deti v záhrade.
„Naša rodina si zachovala oslavu Veľkej noci a aj prípravu jedál zo Slovenska, avšak upustili sme od oblievačky a pridali sme hľadanie vajíčok.
Keďže väčšina škôl má od konca marca až do polovice apríla prázdniny, je toto obdobie pre nás aj časom výletov. Na hradoch a farmách sa organizuje hľadanie vajíčok, súťaže a zábava pre deti.“
Prečítajte si: Aby imunita nedostala jarnú únavu
Festival bubeníkov i prepustenia väzňa
Po Semana Santa („Svätý týždeň“) slávia aj Španieli Pascua (Veľká noc). Ako hovorí Monika Kapráliková, ide o sviatok s najväčšou tradíciou v Španielsku.
„Základom sú náboženské oslavy, ktorých najtypickejším prejavom sú procesie. Počas nich sa vo dne i v noci v uliciach miest i dedín mieša spev alebo zvuk bubnov, bohato zdobené náboženské sochy sú nesené za pochodu obyvateľov aj návštevníkov.
V meste Hellín sa koná tzv. Tamborada, kde sa stretne až 20 000 bubeníkov, ktorí hraním na bubny oslavujú sviatky. Ďalšou zaujímavosťou sú veľkonočné oslavy v Málage, ktorá disponuje privilégiom oslobodiť jedného väzňa, ktorému dáva na záver požehnanie postava Ježiša Krista.
Zvykom bývajú aj koncerty náboženskej hudby alebo náboženské hry predstavujúce umučenie Krista.“ Tieto oslavy každoročne lákajú do Španielska tisíce turistov. Deti Veľkú noc vnímajú najmä prostredníctvom prázdnin, ktoré majú a množstva sladkostí.
Po 40-dňovom pôste sa španielsky tradičný stôl prehýba pod dobrotami. „Asi najznámejšími sú cukrovinky tzv. torrijas (zvyšky chleba namočené v mlieku a vypražené), guirlache (opražené mandle zaliate karamelom), Mona de Pascua (veľkonočný okrúhly koláč s natvrdo uvarenými a maľovanými vajíčkami).
Krstní rodičia zvyknú darovať tento koláč na Veľkonočnú nedeľu svojim krstňatám. Zo slaných pochúťok nechýbajú veľkonočné klobásky alebo mallorské slané koláče.
Na veľkonočnom stole sú tiež strukoviny, zelenina, veľkonočná polievka s treskou. Rodiny sa stretávajú pri obede, pri ktorom nesmie chýbať víno.
