Reakcia na článok: Prečo chlapci potrebujú otcov?
Vaše názory sú pre nás dôležité. Čítame ich a posúvajú nás ďalej. Preto sme sa rozhodli zverejniť aj reakciu našej čitateľky Eleny na článok uverejnený v októbrovom čísle Mama a ja. Nájdete ho aj na našom webe. K reakcii sa vyjadruje aj autorka článku.
Reakcia našej čitateľky
Takýto rodovo stereotypný článok som už dávno v našich médiách nečítala. Som prekvapená, že taký moderný časopis, akým ste, uverejnil v roku 2018 takýto text. Nesúhlasím s ním.
Myslim si, že dieťa (schválne píšem o dieťati, a nie o chlapcovi) môže byť šťastné a "úplné", aj keď ho vychováva len jeden rodič. Teda aj bez otca - ak mu napr. zomrie, alebo má slobodnú mamičku, alebo sú rodičia rozvedení. Alebo ak aj žije iba u otca bez mamy.
Ak by sme ale už aj pristúpili na Váš názor o potrebe úplnej rodiny..,prečo to vzťahujete len na chlapcov? Dievčatá azda nepotrebujú so svojimi otcami chodiť von športovať, alebo - aby sme nezostávali v rodových stereotypoch - s nimi napr. doma pripravovať obed? Dievčatá môžu byť oberané o otcovskú lásku??
Z článku nadobúdam dojem, ako by ste chceli bagatelizovat význam otca pre dcéry a zdôrazňujete jeho význam len pre synov...
Píšete, že chlapec potrebuje mužské vzory, aby bol "skutočným mužom, ktorý je múdry, sebavedomý, vie, čo je disciplína..." To myslíte naozaj vážne?
Takže dievčatá nemusia byť múdre, sebavedomé a disciplinované? A tento text napísala žena - o to viac ma to zarmucuje...
Poznám mužov, ktorí vyrastali bez otcov, a nemyslím si, že nie sú "ozajstnými chlapmi" - ba čo viac, sú často ešte empatickejší, citlivejší, silnejší, vyrovnanejší, priateľskejší a úspešnejší, než niektorí muži, ktorí vyrastali aj s otcami. A možno si aj prečítali tento Váš članok, podľa ktorého ale nie sú "naozajstnými chlapmi."
A čo ak je otec tyran? Zanechá to trvalé stopy na dieťati, či už na dcére, či na synovi. V takom prípade vám garantujem, že je lepšie pre tieto deti nemať takéhoto otca doma. Pretože radšej žiadny "mužský vzor", ako zlý.
"Mužské vzory" nepotrebujú len chlapci, ale aj dievčatá. A rovnako, chlapci aj dievčatá potrebujú aj "ženské vzory". (Lenže o tých sa nehovorí - akoby ani neexistovali?)
Odporúčam Vám knihu "Typické dievča", kt. ešte v 80-tych rokoch min.storočia napísala Marianne Grabrucker. Pochopíte z nej možno, že nie je pravdou, že "určité stereotypy jednoducho existujú" - existujú preto, lebo ich vytvára spolocnosť (ako napr. Váš časopis). Nie sú vrodené. Aj mamy môžu vychovať z chlapca (ako aj z dievčaťa!) sebavedomých a múdrych ľudí, aj mamy s nimi môžu športovať, zatĺkať klince, či opravovať práčku.
Verím, že nie som jediná čitateľka, ktorá sa voči tomuto článku ohradila...Dúfam, že už sa nič podobné vo Vašom časopise nedočítam, a to som si ho len nedávno predplatila.
Ďakujem,
s pozdravom,
Elena.
Reakcia autorky článku, Alexandry Okálovej
Milé čitateľky MAMA a JA,
Keďže sa po zverejnení článku Prečo chlapci potrebujú otcov strhla vlna kritiky na náš časopis, musím ako autorka tohto článku reagovať. V prvom rade sa chcem všetkým, ktorých som sa dotkla, naozaj úprimne ospravedlniť. V druhom rade chcem uviesť veci na pravú mieru. Článok som písala na základe poznatkov z konferencie Aký otec, taký syn, ktorá bola orientovaná na vzťahy medzi otcami a synmi. Vypočula som si prednášky mnohých uznávaných psychológov a pedagógov a na základe toho, čo som sa dozvedela, som si dovolila venovať sa tejto téme.
V žiadnom prípade som nechcela bagatelizovať vplyv otcovskej výchovy na dievčatá alebo výchovu matky, jednoducho som sa zamerala na chlapcov, to je všetko. Takisto, absolútne nebolo mojim cieľom degradovať úlohu matky vo výchove chlapca. Mohlo to tak vyznieť, ale ak ste sa začítali hlbšie, možno ste si všimli, že mojim cieľom bolo vyzdvihnúť fakt, že úplná rodina je pre dieťa, v našom prípade, pre chlapca, najlepšia.
Ak chýba otec, samozrejme, že mama sa snaží otca nahrádzať. A môže s ním pokojne aj vymieňať pneumatiky či zatĺkať klince, a môže z neho vyrásť fajn chlap, ale odpusťte mi, otec je otec, tak ako mama je mama. Vždy bude chýbať, a hoci možno na prvý pohľad následky nevidíme, niekde sa jeho neprítomnosť odrazí.
Narážali ste aj na fakt, že otec môže byť aj tyran. Samozrejme, v takom prípade je lepšie, ak chlapca vychováva mama sama, ale to nebola pointa toho, čo som sa snažila povedať, preto som to ani v článku nerozvádzala. Ak som zvolila občas drsnejšie vyjadrenia, chcela som tým len podporiť myšlienku dôležitosti mužského vzoru pre chlapca. Navyše následky, ktoré môžu nastať, ak chlapec nemá mužské vzory, som si nevymyslela, ale všetko sú to poznatky, ku ktorým sa dopracovali psychológovia, ktorých som si so záujmom vypočula na spomínanom kongrese.
Za čo sa chcem ale ospravedlniť je táto veta: „Ak nemajú túto možnosť a chýbajú im mužské vzory, je veľmi pravdepodobné, že z nich nevyrastú ozajstní muži.“ Uznávam, že je to hyperbolizované, avšak v článku ponúkam skôr riešenia, ako vychovať z chlapca fajn chlapa, aj keď bez otca. Ďakujem vám a vážim si vaše názory i konštruktívnu kritiku. Vždy ma to posúva dopredu. Dúfam, že nám aj naďalej zachováte svoju priazeň.
Alexandra Okálová, redaktorka Mama a ja
Sama mama: Nepotrebuje môj syn otca?