PRIESKUM: Deti na Slovensku dosahujú vo finančnej gramotnosti priemerné výsledky
V oblasti finančnej gramotnosti obstáli deti podľa najnovšieho prieskumu 365.bank na trojku. Dôvodom priemerných výsledkov je fakt, že rodičia sa deťom v téme peňazí venujú sporadicky a viac-menej v teoretickej rovine. Úlohu však zohráva aj výuka na školách. Tie nedokážu dostatočne pokrývať finančné vzdelávanie, ani vyrovnávať nerovnosť vo vedomostiach odvíjajúcu sa od socio-ekonomického statusu.
Medzery detí vo finančnej gramotnosti
Podľa prieskumu 2muse realizovaného pre 365.bank dosiahli deti v oblasti finančnej gramotnosti priemernú známku – trojku. Žiaci z gymnázií pritom obstáli lepšie, ich vedomosti boli veľmi dobré – na dvojku. Prieskum však poukázal aj na nerovnováhu vedomostí detí na základe socio-ekonomického statusu. Lepšie výsledky dosiahli deti z finančne dobre zabezpečených rodín.
- V oblasti finančných tém sa deti potrápili najmä s otázkami ohľadne sporenia či úverov, ktoré zodpovedala správne menej ako polovica (46 %).
- O niečo viac detí (67%) sa lepšie orientovalo v téme finančných pojmov.
- Žiakom však chýbajú najmä praktické skúsenosti s peniazmi, a to predovšetkým s platbou kartou, výberom hotovosti a čítaním výpisu z účtu.
Na druhej strane je domáce zázemie najčastejším zdrojom získavania informácií o peniazoch. 77 % detí pritom uvádza, že ich s peniazmi naučili narábať práve rodičia. Šesť z desiatich žiakov sa odvoláva na vyučovanie v rámci existujúcich predmetov. Naopak, 43 % rodičov sa prikláňa k tomu, že škola sa až tak nevenuje finančnému vzdelávaniu.
Školy v oblasti finančného vzdelávania zaostávajú
Fakt, že školy v tejto oblasti zaostávajú, pritom potvrdzuje aj PISA testovanie školákov, v ktorom sa Slovensko umiestnilo pod priemerom OECD. Naša krajina sa tak ocitla na úrovni Talianska či Španielska, pričom prvenstvo v oblasti finančného vzdelávania majú Estónsko, Fínsko a Kanada.
Skúsenosť s bankovými produktmi zvyšuje finančnú gramotnosť detí
Zaujímavosťou pritom je, že školáci, ktorí v PISA testovaní uviedli, že majú platobnú kartu či využívajú online bankové služby, dosiahli signifikantne vyššie skóre v teste finančnej gramotnosti než tí, ktorí takúto skúsenosť nemali.
Je dôležité, aby rodičia ale aj školy viedli deti k aktívnemu narábaniu s financiami, dávali dôraz na praktické skúsenosti a učenie sa prostredníctvom zážitku a reálnych situácií. Veľmi užitočné sú podľa nej aj technológie slúžiace na prepojenie teoretických vedomostí s praxou.
S cieľom zvýšiť finančnú gramotnosť v praxi a podporiť vzdelávanie detí vo veku od 8 do 15 rokov prináša 365.bank prvú detskú bankovú mobilnú aplikáciu pre deti vo veku od 8 do 15 rokov. Jej súčasťou je aj platobná karta a náramok, pričom funguje v dvoch rozhraniach – pre deti a zvlášť pre rodičov. Rodičia majú niektoré funkcionality nad rámec, aby mohli mať deti pod kontrolu. Aplikácia sa odlišuje aj vizuálnym prevedením a v prípade detí je farebnejšia a hravejšia. Banka ju vyvíjala v spolupráci s detskými pedagógmi a psychológmi.
Detskou aplikáciou k lepšej fin. gramotnosti
K aplikácii SMARTIE patrí aj platobná karta, s ktorou môže dieťa platiť či vyberať hotovosť a dostane k nej aj náramok. Aplikácia má priniesť skúsenosti v oblastiach, v ktorých deti podľa prieskumu 2muse a 365.bank zaostávajú, a to sporenie, alebo porozumenie výpisu z účtu, ale aj mnohé ďalšie ako napríklad históriu transakcií, zablokovanie karty a pod. Podľa dát si v praxi deti totiž síce sporia, ale nerobia tak pravidelne. Dokonca 15-ročné deti ušetria za rok rovnakú sumu ako 11 až 12 ročné, a to napriek tomu, že dostávajú vyššie vreckové. Aj v tejto situácii pomôže detská aplikácia.
Vďaka detským a rodičovským push notifikáciám o každej transakcii má dieťa aj rodič dokonalý prehľad o platbách a výdavkoch. Súčasťou aplikácie sú aj kvízy v oblasti finančných pojmov postavené na princípe gamifikácie v podobe zbierania bodov. Za tie môže následne dieťa meniť jej dizajn.
Detská aplikácia SMARTIE má pritom pomôcť aj rodičom v zlepšení ich prístupu k deťom v oblasti financií. Napríklad v edukácii ohľadne vreckového. Takmer polovica (48%) rodičov deťom vreckové nedáva. Najčastejším dôvodom pritom je, že ho podľa nich nepotrebujú. Banka sa aj touto cestou snaží upozorniť na potrebu posielania pravidelného vreckového. Len správny prístup k financiám zo strany rodičov podnieti správny prístup k peniazom aj zo strany detí.