Inkluzívne vzdelávanie je šancou napredovať pre všetky deti, bez rozdielu.
Počuli ste už o inkluzívnom vzdelávaní?
Rodičia, ktorých dieťa má určité špeciálne potreby, áno. Veľa z nich sa totiž dlhodobo snaží získať pre svoje dieťa miesto v bežnej škôlke alebo škole. Chceli by, aby ich dieťa bolo prijaté kolektívom bežných, zdravých detí s rešpektom a pochopením. Vidia v inkluzívnom vzdelávaní veľký prínos. A prax navyše ukazuje, že tento prínos platí pre všetky deti v kolektíve, takisto aj pre pedagógov a z dlhodobého hľadiska aj pre celú spoločnosť. Inklúzia by mala byť bežným javom nielen v školách, pretože nás učí byť empatickými a rešpektovať inakosť.
Max so svojimi rodičmi, ktorí vedia, že škola mu pomáha napredovať. Peťko so svojou maminou, tešia sa z prestupu na Inkluzívnu základnú školu.
Inkluzívne vzdelávanie zlepšuje kvalitu života
Mirka, mamička chlapca Peťka s narušenou komunikačnou schopnosťou dlho hľadala pre svojho syna bežnú školu, do ktorej by ho prijali. V Košiciach, kde bývajú, ho boli ochotní prijať len do jedinej školy a to do ZŠ Drábova 3. Peťko predtým navštevoval nultý ročník špeciálnej triedy pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou. Keďže už nemá žiadne iné zdravotné znevýhodnenia, jeho rodičia chceli, aby sa zaradil medzi zdravé deti. Vnímajú, že kontakt s nimi je pre neho motivujúci. Peťka škola baví a ako sám hovorí, musí sa veľa učiť, keďže chce byť hokejista a pán doktor. Na škole je podľa jeho mamičky Mirky dôležité to, aby sa všetky deti cítili prijímané také, aké sú. „Inklúzia je v dnešnom svete veľmi dôležitá, pretože učí deti, že svet nie je čiernobiely a že všetci sme určitým spôsobom jedineční. Dáva šancu deťom, akým je aj náš Peťko prežiť plnohodnotné detstvo.“
Malý Max má diagnózu detská mozgová obrna (DMO), pod ktorú spadá viacero zdravotných problémov. Najvážnejšími sú 100% imobilita a problémy s komunikáciou. Maxík sa dorozumieva znakmi, prípadne slabikami, čo mu spôsobuje najväčšie ťažkosti pri zaradení sa do kolektívu. Býva so svojimi rodičmi blízko Bratislavy a má za sebou prvý rok na bežnej základnej škole. Deti v triede sú k Maxovi veľmi vnímavé a nápomocné, čo ich obohacuje navzájom. Pedagógovia a samotná škola vytvorili deťom na vozíku úžasné podmienky na vzdelávanie a tak Max fyzické prekážky vôbec nevníma. Situácia s pandémiou koronavírusu však skomplikovala Maxovi rozvoj logopédie. „Aj napriek tomu musím úprimne skonštatovať, že škola syna posunula neskutočne dopredu. Prehĺbila sa u neho mentálna vytrvalosť, rozšíril sa obzor vedomostí a čo je najdôležitejšie, Maxík sa do školy celý rok tešil,“ pozitívne hodnotí mamička Denisa inkluzívne vzdelávanie na ich škole.
Kvôli rôznorodosti špecifických potrieb a problémov, ktoré niektoré deti potrebujú riešiť, je otázka zabezpečenia inkluzívneho vzdelávania na škole veľmi komplexná. „Komunikácia medzi rodinou a školou je základ. Je nutné z oboch strán hľadať cesty pre dosiahnutie úspechu. Na mnohých školách nie je inklúzia už len pojem, ale je priamo aplikovaná v rôznych formách. Z môjho pohľadu je však potrebné myslieť aj na deti s viacnásobným postihnutím. Školy sa väčšinou zameriavajú len na istý druh znevýhodnenia a zároveň sú limitované povinnosťou dodržiavať hodnotiaci systém bez prihliadnutia na zdravotné obmedzenie. My sme príkladom toho, že navštevovať školu len pre telesne znevýhodnených, prípadne len s logopedickým zameraním, nebolo pre nášho syna možné“, približuje ich vlastnú skúsenosť mamička Maxa.
Peťko od septembra navštevuje inkluzívnu školu ZŠ Drábova Košice.
Pomoc tretích strán
Na Slovensku máme vybudovaný robustný systém špeciálneho školstva. Tieto školy majú svoj význam pre istú skupinu detí. No oproti krajinám Západnej Európy je do nich zaradených štvornásobne viac detí, ktoré by sa inak mohli vzdelávať v bežných školách, spolu s ostatnými kamarátmi. Na školách však pre takéto inkluzívne vzdelávanie musia byť vytvorené vhodné podmienky – priestorové, materiálne, personálne a v neposlednom rade postojové.
Sú na toto naše školy pripravené? Situácia v školstve je dlhodobo náročná, čiastkové zmeny sa dejú hlavne v debarierizácii priestorov škôl a od nového školského roka bude navýšený aj počet asistentov učiteľa, no inkluzívne vzdelávanie na Slovensku stále ťahá za kratší koniec. Túto problematiku si všimla Nadácia Volkswagen Slovakia a zareagovala vytvorením grantového programu Naša inkluzívna škola, vďaka ktorému poskytuje pomoc tak povediac „na mieru“.
„Dávame školám možnosť vypracovať a uviesť do života plán, ktorý vychádza z ich vlastných potrieb. Vyššou sumou, 100 000 eur pre jednu školu, chceme umožniť realizáciu rôznych foriem podpory inkluzívneho vzdelávania – úpravy priestorov, zakúpenia terapeutických a edukačných pomôcok, ale aj vzdelávania a podpory pre pedagógov,“ uviedla Ľubomíra Repáňová z Nadácie VW SK. Ideou je, aby podporená škola za jeden rok výrazne postúpila na svojej ceste k inklúzii a dosiahla stanovené ciele. A tým je predovšetkým zvýšenie šancí na vzdelávanie pre čo najviac detí bez rozdielu. Mať možnosť prijať deti s rôznymi špecifickými potrebami, ako je aj Peťko a Max. Pomáha sa tak nielen týmto deťom, ale aj ich rodinám a vlastne každému dieťaťu v inkluzívnej škole, pretože sa u nich rozvíja empatia, pochopenie a prijatie inakosti, čo je veľkým prínosom pre celú spoločnosť.
Nadácia Volkswagen Slovakia čoskoro ohlási ďalšie dve vybrané školy, ktoré sa zapojili do 2. ročníka grantového programu Naša inkluzívna škola a získajú finančnú podporu na realizáciu svojich plánov poskytovať kvalitné vzdelávanie pre všetky deti.
Senzorická miestnosť, ktorá na ZŠ Drábova vznikla vďaka podpore z grantu Naša inkluzívna škola, pomáha deťom s koncentráciou.
Keď sa ide správnym smerom
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že inkluzívne vzdelávanie nie je len o deťoch so zdravotným znevýhodnením. „Inklúzia je prínosom pre všetky deti. Takýto prístup je pripravený na to, že ktorékoľvek dieťa si môže prechádzať náročným obdobím, napríklad počas dospievania, alebo sa v rodine môže vyskytnúť ťažké ochorenie, rozvod či strata rodiča.Na inkluzívnej škole sa vytvára priestor pre spoločné, rovnocenné vzdelávanie a napredovanie všetkých detí – bežných, špeciálne nadaných, detí so zdravotným či sociálnym znevýhodnením, detí pochádzajúcich z inej krajiny“, vyjasňuje pohľad na inklúziu Ľubomíra Repáňová, projektová manažérka Nadácie Volkswagen Slovakia.
Svojou myšlienkou ju krásne dopĺňa pani riaditeľka grantom podporenej Katolíckej spojenej školy sv. Vincenta de Paul v Leviciach, Mária Farkašová: „aj dieťa z harmonickej rodiny potrebuje prejsť do rovnako harmonickej školskej rodiny. Obzvlášť, ak dieťa z takejto harmonickej rodiny nepochádza, potrebuje nájsť oporu v škole.“
Ranný kruh je pre dieťa príležitosť zdieľať svoje emócie a pocity.
Na podporených školách sa vďaka Nadácii Volkswagen Slovakia a grantovému programu Naša inkluzívna škola realizuje debarierizácia vstupu a priestorov školy, zriadili sa špeciálne miestnosti, kde môže školský inkluzívny tím pracovať s deťmi.
Ide o neformálne zariadené miestnosti, v ktorých sa deti cítia ako doma, čím sa v nich umocňuje pocit pohodlia a dôvery. Inkluzívny tím tvorí špeciálna pedagogička, školská psychologička a logopedička, ktoré aj vďaka rôznym edukačným, senzorickým a kompenzačným pomôckam pomáhajú deťom v riziku lepšie zvládať učenie a postupnými krokmi dosahovať porovnateľné výsledky s ostatnými spolužiakmi.
Pedagogická asistentka podporuje žiaka počas vyučovania.
Potenciál každého žiaka je na takejto škole naplno vnímaný, no pred školskými výsledkami stojí hlavne spokojnosť, pocit naplnenia a dostatočnosti dieťaťa. Z detí tak môžu vyrastať sebaisté a zároveň empatické osobnosti budúcej generácie. Úlohou nás, ako občanov, rodičov či budúcich rodičov je už teraz robiť také rozhodnutia, ktoré nás priblížia k tomu, aby sa inklúzia stala normou nielen v školstve, ale aj v pracovnej oblasti a celkovo v naladení spoločnosti. To dokáže priniesť pozitívne dopady aj na ekonomiku, čím budeme opäť o krok bližšie k spokojnému životu na Slovensku.
Viac o grantovom programe Naša inkluzívna škola sa dočítate na www.nasainkluzivnaskola.sk
