Deti sa v živote nestratia
Starí rodičia hovorievajú množstvo časom overených právd o deťoch. Ale je to niečo úplne iný prežiť to na vlastnej koži. A to v zodpovednej úlohe rodiča.
Starí rodičia hovorievajú množstvo časom overených právd o deťoch a jedna z nich bola, že deti sa v živote nestratia. Keď boli deti malé, bol som presvedčený, že im bude treba trochu pomôcť, aby sa v súčasnom svete nestratili. Ten pocit asi vyplýval aj z toho, že pri malých deťoch majú rodičia toho tak veľa, že sa v tomto svete strácajú práve oni.
Malým deťom vieme ako rodičia dať najviac, a to najmä svojou prítomnosťou a vlastným príkladom. Vtedy však bojujeme so všetkými pravidlami, ktoré by sme mali dodržiavať pri ich výchove. A aby bolo všetko v najlepšom poriadku, poriadne nás to niekedy vyčerpá.
Dni a roky však neúprosne rýchlo ubehnú. Zrazu je pred nami namiesto bábätka človek, ktorý nám kladie otázky a aktívne sa zaujíma o svet a postupne si buduje vlastné životné teritórium. Máme pocit, ako keby z nás kúsok ubudlo a v našich deťoch vzniklo niečo nové.
Deti sú ako špongie
Pre mňa to bolo obdobie, keď moje deti mali 2 až 3 roky, vtedy som v nich už jasne videl samostatné a jedinečné bytosti. Je všeobecne známe, že deti sú ako špongie. Z okolia nasávajú všetko, a to ich do veľkej miery ovplyvňuje. Ale v určitom veku si už aj samy hľadajú vlastné cesty poznania. V súčasnom svete poznania však vládnu hlavne informácie cez internet a televíziu, ktoré sú rýchle a „zaručene fungujú“.
A preto som aktívne „vstúpil do hry“ ako rodič. Keďže rád čítam, aj svoje deti som sa snažil priviesť ku knihám už v útlom veku. Od malička boli u nás rozprávky, básničky, encyklopédie na dennom poriadku. V istom okamihu som si povedal, že od kníh treba prejsť aj na cudzie jazyky. Veď iba tak budú mať otvorené dvere do sveta. Potom bude už na nich, ktorým smerom sa vydajú.
Ako otcovi dvoch škôlkarov mi záležalo na tom, aby moji synovia dobre ovládali cudzí jazyk. Vedel som, že najlepšie je začať v ranom veku. A ešte čosi. Ak majú deti ovládať cudzí jazyk, ideálne je, aby ho počúvali od malička, a to od rodeného Angličana, Nemca alebo Španiela. Ale ako to dosiahnuť? Pomôže súkromný učiteľ? Televízia? Škola? Všetko malo svoje pre a proti.
A vtedy sa to stalo! Dostala sa mi do rúk kniha, ktorá pomocou elektronického pera „hovorila“. Bol to pre mňa spôsob, ako umožniť deťom zabávať sa s peknou knihou a zároveň počúvať cudzí jazyk. A ešte tým aj pomôcť rodičom, ktorí nemusia byť v danom jazyku zdatní. Strastiplnou cestou som vydal prvé slovenské hovoriace knihy a splnil si sen. Pre mňa to bolo vzdelanie mojich detí, čo ma následne motivovalo v pracovnom živote.
Hovoriace knihy
Hovoriace knihy, ktoré vytvárame na Slovensku, otvárajú deťom dvere do sveta prostredníctvom cudzích jazykov. Od prvého nápadu uplynulo už viac ako 10 rokov a odvtedy sa slovenské Geniuso hovoriace knihy vyvíjali a zdokonaľovali. Niektoré sú viac zábavné a hravé, iné sú zamerané na prácu s príbehom a ďalšie na učenie sa cudzích jazykov.
Je len na nás rodičoch, aby sme deťom ukázali cestu alebo im odovzdali niečo, čo im v živote otvorí ich možnosti. Ja som sa s tým popasoval po svojom, začal som vydávať hovoriace knižky a moje deti boli pri tom. Neviem s určitosťou povedať, či sa v živote alebo vo svete nestratia, ale keďže už vedia nejaké tie slovíčka v cudzích jazykoch, tak sa budú vedieť aspoň opýtať na cestu.
Fotogaléria