Zo života: Ako sa vyspať pri trojičkách

Mgr. Petra Hladká | 25. december 2020
Trojičky

Moje deti si štafetu plaču dokázali podávať dookola po celý deň. Keď jedno konečne stíchlo, druhé začalo...

Spokojná a oddýchnutá mama je najlepším predpokladom usmievavého a spokojného dieťatka. Aj takéto a podobné nezmysly mi vsugerovavalo okolie po narodení mojich trojičiek. Spať som chcela, no nedarilo sa. Moje deti si štafetu plaču dokázali podávať dookola po celý deň. Keď jedno konečne stíchlo, druhé začalo...

Náročné prvé mesiace

Áno, priznávam, prvé mesiace s mojimi vytúženými trojbodkami boli náročné. Nielen pre mňa, ale aj pre každého člena rodiny, ktorý sa podujal zastúpiť nás s manželom pri nočnej (aj dennej) starostlivosti o ne. My sme zatiaľ totálne vyčerpaní konečne SPALI.

Doteraz spomínam na to, ako jednému z našich drobcov začal pípať zle nasadený monitor dychu a hoci ležal ani nie meter od mojej hlavy, nezobudila som sa. A to pípanie by veru prebudilo aj mŕtveho. Rovnako vtipné boli aj výrazy členov mojej i mužovej rodiny po nočnej šichte pri našich anjelikoch.

Kým sme s manželom spali, oni zatiaľ bojovali so šesťdesiatimi mililitrami odsatého materského mlieka, ktoré sa snažili každé tri hodiny dostať do brušiek malých hladošov; bojovali aj s každým jedným odgrgnutím (pri trojičkách si viac ako inokedy uvedomíte, že človek má len dve ramená vhodné na odgrgnutie) a bojovali aj s mokrými plienkami, príliš málo utiahnutými perinkami a vlastne všetkým možným aj nemožným.

A výsledkom ich snahy bola prebdená noc. Ale spokojné bábätká... Aspoň nám s manželom sa to zdalo po noci, kedy som vstávala jedine kvôli odsávaniu mlieka (nie, nedojčila som).

Rodinní príslušníci si však po niekoľkých takýchto návštevách povedali, že to musíme zvládnuť sami a ja som bola nútená nájsť spôsob, ako to celé prežiť bez ujmy na zdraví a psychike. S odstupom času sa mi zdá, že sa to podarilo. 

Základom je spoločný režim

Je jedno, koľko detí máte, dôležité je sledovať dieťa a jeho potreby. Čím viac detí sa vám narodilo, tým dôležitejšie je ich potreby korigovať a zjednotiť. Napríklad potrebu spánku. Akokoľvek zvláštne to znie, základom spokojných detí je spokojná mama. A keď spia deti, môže aj mama.

Vždy som si myslela, že keď budem mať bábätko, ono samo si určí, kedy chce spinkať. Realita však bola iná. Áno, prvé tri mesiace sa o režime a korigovaní spánku hovoriť nedá, ale keď je bábätko staršie, vzniká vám priestor na drobné úpravy.

Ak som na jednom z detí videla, že sa mu chce spať a ďalšie dve sa k tomu nemali, neuložila som ho do postieľky, ale snažila som sa ho nejako zabaviť. Deti som potom uspala naraz. Prvé dni to bolo náročnejšie, no po čase si deti na rovnaký režim zvykli. 

trojičky

Staré mamy to vedeli najlepšie - cumlík a zavinovačka

Aj keď mnohé dnešné mamičky siahajú po inovatívnych metódach, ja som na to nemala energiu. Rada som si nechala poradiť a ešte radšej som bola, keď to fungovalo. Za vynájdenie perinky by som udelila Nobelovu cenu. Dve z mojich detí dokázalo uspať len jej tesné zovretie. Ani si neviete predstaviť ten pocit beznádeje, keď im začala byť malá... 

Moja mama sa ma pri pohľade na trčiace nôžky detí z perinky so smiechom pýtala, či ich tak budem viazať do osemnástky.  

Niekde som čítala, že predovšetkým viacerčatám dáva stiesnené prostredie perinky podobný pocit, aký zažívali v maminom brušku (nechcem vedieť, ako boli poskladané v tom mojom). 

Ďalšiu cenu by som udelila za vynájdenie cumlíka. Viem, teraz sa za hlavu chytajú všetky biomatky a  laktačné poradkyne, no cumlíky ste u nás mohli nájsť naozaj všade – nielen v ústach bábätiek, ale ďalšie záložné zvierali v rukách... 

Každý máme vlastnú posteľ

Predovšetkým v prvých rokoch po narodení detí u nás platilo, že každý z nás má vlastnú posteľ. Zo začiatku to bolo skôr zo strachu z ich možného priľahnutia, no neskôr to bolo už nemožné – raz darmo, deti sú múdre stvorenia a každé chce byť tam, kde jeho súrodenec. V rodičovskej posteli je predsa najlepšie. No skúste sa tam vyspať piati.

Aj to bol dôvod prečo som sa na takmer tri roky dobrovoľne odsťahovala z pohodlia manželskej postele na rozkladací gauč do detskej izby. Ani tam však deti so mnou nespali na jednom lôžku. Z troch strán postele som mala detské postieľky. Deťom som tak bola nablízku a manžel sa mohol vyspať do práce. 

Ste v tom dvaja

Môj manžel to však so mnou nemal také jednoduché. Zhruba do jedného roka veku detí sme ich uspávali spoločne – teda každý uspával jedno až dve deti.  Keď boli deti trochu staršie, som aj napriek manželovým protestom (v záujme zachovania svojej duševnej pohody) trvala na striedavom systéme uspávania detí. A tak som mala každý druhý večer priestor na seba (alebo aspoň na upratovanie v tichu). 

Podobné služby u nás platili, aj keď boli deti úplne maličké – od deviatej do polnoci mal službu pri deťoch muž a od polnoci do rána ja. Len vďaka tomu som si dokázala aspoň trochu pospať. A nestratiť mlieko...

Kočík v byte? Samozrejme

Ak máte viac detí naraz, pravdepodobne ste už tiež zistili, že estetika bytu musí ustúpiť funkčnosti. A tak sa obývačka nášho bytu menila v závislosti od aktuálneho vývojového štádia detí.

Najprv v nej bola postieľka na spanie počas dňa (počas prvých mesiacov sa do nej pomestili všetci traja), potom k nej pribudla posteľ pre nočných strážcov detí a potom to všetko zmizlo a na dlhšiu dobu sa naša obývačka zmenila na detskú izbu. Kým však boli deti malé, uspávala som ich aj v kočíku. Dodnes si spomínam na noci, kedy bol manžel v práci a mojím jediným želaním bola chvíľa ticha bez detského plaču.

V zúfalstve som uspávala jedno dieťa na rukách, druhé v kočíku jednou rukou a tretie v ďalšom kočíku nohou... A bolo mi vtedy úplne jedno, či mi kolesá kočíkov ošúchajú steny alebo urobia šmuhy na podlahe.

Načúvajte potrebám detí

Veru, uspávanie trojičiek je asi iné ako uspávanie jedného dieťaťa. Pokusy o zavedenie metódy kontrolovaného plaču u nás dopadli tak, že som plakala aj ja. Deti sa totiž navzájom vyburcovali plačom do takej miery, že kým sa nám ich podarilo upokojiť, bola polnoc...

Neostávalo nám teda nič iné iba začať si užívať aj túto fázu dňa spolu s nimi a počkať, kým samy dospejú do veku, kedy im k dobrému spánku bude stačiť rozprávka a pusa na dobrú noc. Táto slávnostná chvíľa nadišla, keď mali tri roky. Vtedy som sa konečne vrátila do manželskej postele.

Dodržiavajte večerné rituály

Aj keď sa od narodenia našich trojičiek zmenilo veľa, jedno je predsa len rovnaké. Asi hodinu pred spaním sa u nás v obývačke stlmí svetlo a stíši rozprávka. Deti už samy vedia, že onedlho pôjdu spinkať. Prinesú si pyžamká, prezlečú sa a umyjú si zúbky. Jasné, nie každý večer je takýto ideálny, no je ich stále viac. 

A aj keď ste teraz možno len na začiatku a so svojimi dvojičkami či trojičkami sa snažíte nájsť systém fungovania, verte mi, nepotrvá dlho a na vašich dnešných slzách sa o pár mesiacov budete len smiať. Veď deti tak rýchlo rastú – vychutnávajte si s nimi ich vzdor aj svoju vyčerpanosť. Onedlho už na to budete len s nostalgiou spomínať.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: