Žltačka „s letnou príchuťou“? Takto sa jej vyhnete!
Ochutnávky všetkého možného, špinavé ruky, teplo a dehydratácia... To sú faktory, ktoré v letnom období nahrávajú rôznym nepríjemným zdravotným ťažkostiam.
Ak sa vyskytnú u vášho dieťaťa, nielenže môžu zmariť vaše prázdninové či dovolenkové plány, ale ľahko vám zaručia prechodný pobyt v nemocnici. Obzvlášť to platí pri žltačke.
Hoci Slovensko nepatrí medzi krajiny, v ktorých je výskyt žltačky alarmujúci, aj tak sa najmä v letných mesiacoch treba mať na pozore. Častejšie cestovanie, dovolenka v cudzine či deti v táboroch – to sú výborné príležitosti na získanie nepríjemného suveníru, ktorým žltačka rozhodne je.
Prečítajte si: Hepatitída typu A si s obľubou vyberá tých najzraniteľnejších – deti
Je správne pomenovanie hepatitída alebo žltačka?
Hepatitída je zápal pečene, ktorý môže mať rôzne príčiny.
Vždy však znamená poškodenie pečene a zníženie jej funkcie. Z tohto dôvodu viazne aj metabolizmus bilirubínu, dôjde k zvýšeniu jeho koncentrácie v krvi a jedným z prejavov tejto situácie v organizme je žlté sfarbenie kože, preto sa týmto ochorenia hovorí žltačka.
Hepatitída sa delí na niekoľko typov, pričom všetky zasahujú pečeň. Najrozšírenejšie sú typy A a B, preto im budeme venovať najviac pozornosti.
Typy C až E sa vyskytujú u nás zriedkavejšie (sú typické pre isté krajiny, či životné štýly). Veľmi ojedinelá a podobná žltačke C je žltačka typu G, ktorá sa prenáša krvou, pohlavným stykom a bola objavená iba nedávno.
Čo spôsobuje žltačku?
Vírus hepatitídy typu A sa do ľudského tela dostáva najčastejšie cez ústa alebo ruky. Deje sa tak napr. cez infikované jedlo (neumyté alebo nedostatočne umyté ovocie a zeleninu, mäso, infikovanú vodu, napr. aj kocky ľadu z nej v nápojoch... – vírus žltačky A vydrží totiž aj krátkodobé zmrazenie).
Ďalší možný prenos je cez ruky. Zakázať malým deťom, aby sa na dovolenke dotýkali zábradlí, nákupných košíkov, pohárov v reštauráciách, ale aj šmykľaviek ap., je dosť náročné.
Lenže práve toto sú spôsoby, ako preniesť na seba žltačku typu A. Vírus sa cez tráviaci systém dostane do pečene, kde sa cez žlč vracia do stolice a takto sa vylučuje von z tela.
To, že sa tak stalo, zistíte podľa toho, ak sa do 15 – 40 dní od nákazy objavia stavy podobné chrípke, žalúdočné ťažkosti, zvracania, hnačky, nechutenstvo, typický je odpor k mäsu, ale aj svrbenie pokožky.
Sfarbenie očných bielok a pokožky dožlta, tmavý moč, svetlá stolica sú už jasné znaky prepuknutej žltačky. V akútnej fáze ochorenia je zväčšená pečeň, slezina.
Po potvrdenej diagnóze je nutná hospitalizácia na infekčnom oddelení. Základom liečby je najmä prísna pečeňová diéta, pokoj na lôžku. Aj po prepustení z nemocnice je nutný až cca pol roka šetriaci režim a prísna diéta, a taktiež vyhýbanie sa opaľovaniu po dobu pol roka.
Novorodenecká žltačka
Ako sa prejavuje žltačka typu B?
Ani nad žltačkou typu B nemožno mávnuť rukou. Je celosvetovo rozšírená, nositeľmi vírusu sú tisíce ľudí, hoci sa ochorenie u nich nemusí nikdy prejaviť. Choroba je vysoko infekčná a spôsobuje zápal pečene.
Prenáša sa krvou (napr. pri transfúzii, zubnom ošetrení, vpichu ihlou), ale aj napr. používaním infikovanej zubnej kefky, holiaceho strojčeka.
Nakaziť sa možno od kontaminovanej osoby aj pri sexuálnom styku, pretože vírus sa môže nachádzať vo vaginálnom výtoku, v spermiách. Tiež je možný prenos z matky na plod počas tehotenstva. Vírus žltačky typu B je natoľko odolný, že dokáže prežiť aj v zaschnutej krvi, či v zamrznutom stave.
Inkubačný čas pri žltačke typu B je dlhý, 6 týždňov až 6 mesiacov. Viac informuje pediatrička MUDr. Marta Špániková: „Človek sa môže nakaziť od nosiča vírusu žltačky typu B, ktorý sám nemusí mať žiadne známky ochorenia. Ochorenie je závažnejšie ako žltačka typu A.
Na rozdiel od typu A, po žltačke typu B často dochádza k dlhodobým ťažkostiam, hovorí sa im posthepatický syndróm. U časti pacientov má ochorenie chronický priebeh a pomerne často vyústi do prestavby pečene, ktorá už neplní svoje funkcie, vzniká cirhóza pečene.
Po prekonaní ochorenia môže byť neskorým následkom dokonca vznik nádoru pečene.“
Závažnosť nakazenia žltačkou typu B je natoľko veľká, že sú voči nej u nás povinne očkované všetky deti, a to kombinovanou vakcínou, ktorá chráni deti okrem žltačky typu B aj pred ďalšími 5 ochoreniami.
Očkovanie proti žltačke typu B je vlastne tiež prevenciou proti nádorovému ochoreniu, v tomto prípade pečene.
Čomu sa je dobré počas ciest v zahraničí vyhnúť, ak chcete predísť žltačke typu A?
- tepelne nespracovaným jedlám;
- konzumácii pokrmov od pouličných predavačov;
- ovociu a zelenine, ktoré sa nedajú olúpať;
- ovociu a zelenine, ktoré ste neumyli zdravotne neškodnou vodu;
- ovocie s hrubou šupou (melóny) pred rozrezaním tiež najskôr umyjeme zdravotne neškodnou vodou. Nikdy nekupujeme takéto ovocie už rozkrojené, ani nakrojené!
- nebalenej a hygienicky neškodnej vode (z miestnych vodovodov, studní...) ap.;
Čomu sa je dobré počas ciest v zahraničí vyhnúť, ak chcete predísť žltačke typu B?
- návšteve masážnych, tetovacích salónov, pedikúr, kaderníctiev, ale i ambulancií, polikliník, nemocníc s nízkym hygienickým štandardom ap.
Prevencia pred žltačkou: očkovanie
Vysoký výskyt vírusov žltačky typu A a B je dokázaný v krajinách juhovýchodnej Ázie, Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a krajín východnej Európy.
Aj preto odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pred vycestovaním do týchto oblastí očkovanie proti obidvom typom ochorenia.
Dobrou správou je, že je možné absolvovať ho 1 vakcínou, ktorá sa aplikuje v 3 dávkach. Viac o očkovaní informuje MUDr. Marta Špániková:
„Na očkovanie proti žltačke typu A a B máme dve možnosti. Závisí to hlavne od veku očkovanca. U nás sú všetky deti narodené od septembra 1993 očkované podľa zákona a očkovacia látka je hradená poisťovňou pacienta.
Staršie deti boli doočkované a deti narodené od r. 1998 sú očkované v 1. roku života. Nezaočkovaní jedinci sa môže zaočkovať očkovacou látkou, ktorá chráni proti žltačke typu A aj B.
Očkuje sa 3 dávkami, v odstupe tak, že 2. dávka sa dáva 1 mesiac po prvej a 3. dávka 5 mesiacov po druhej. Ochrana u väčšiny zaočkovancov nastupuje asi mesiac po podaní druhej dávky.
Pre zaujímavosť – existuje aj skrátená forma, kedy sú prvé tri dávky podané v priebehu troch týždňov, ale v takom prípade sa po roku aplikuje ešte štvrtá, posilňovacia dávka. Ochrana proti ochoreniu v tomto prípade nastupuje mesiac po tretej dávke.
Túto schému využívajú zväčša cestovatelia, ktorý sa začnú očkovať až tesne pred vycestovaním alebo by sa nevrátili na podanie tretej dávky pri riadnom očkovaní.“
Mnohých určite zaujíma, ako je to s hradením tohto očkovania: „U detí aj dospelých je očkovanie proti žltačke typu A a B, a taktiež žltačke typu A plne hradené samotným klientom.
Len vo výnimočných prípadoch (epidémia, profesionálna expozícia) je očkovanie hradené poisťovňou. Očkuje sa dvoma dávkami očkovacej látky (určenej deťom do 15 rokov alebo dospelým) v odstupe 6 až 12 mesiacov.“
Osobitnou kapitolou sú staršie osoby a tehotné ženy: „Zriedkavo očkujeme osoby staršie ako 40 rokov, pretože sa predpokladá, že oni už protilátky proti tomuto ochoreniu majú, pravdepodobne sa s ním stretli a vytvorili si protilátky bez toho, aby ochoreli.
Ale je možnosť očkovať každého, bez ohľadu na vek. Proti žltačke typu A je možné očkovať aj tehotné ženy, ale postupujeme vždy individuálne a očkujeme len v prípade, že riziko ochorenia je vysoké (napr. v ohnisku nákazy počas epidémie).
Ešte spomeňme vedľajšie účinky po tomto očkovaní – najčastejšie sú to bolesti hlavy, nevoľnosť. Nežiaduce príznaky po tomto očkovaní sú veľmi zriedkavé, sama som ich doposiaľ, až na mierne začervenanie v mieste vpichu, nepozorovala.
Po ukončení očkovania, ktoré prebehlo podľa odporúčaných schém, sa u osôb, ktoré nemajú žiadnu poruchu imunitného systému, nepredpokladá potreba ďalšieho preočkovania.“
Prečítajte si: Keď bábätká dávajú všetko do úst
Prevencia žltačky: umývať ruky!
Okrem nekonzumovania neumytého ovocia, zeleniny a pitia iba balenej vody je najmä voči žltačke A účinnou prevenciou aj umývanie rúk.
Hoci to deti počujú nerady, práve umývanie rúk (vždy a všade, ale na dovolenke obzvlášť) by malo byť asi najčastejším rituálom, ktorý by si deti i dospelí mali osvojiť. Najmä riziko žltačky typu A, ktorá sa šíri orálno-fekálnou cestou, sa tak podstatne zníži.
Učte preto deti umývať si ruky vždy po použití toalety, po príchode z vonku, pred jedlom. Odporúča sa umývať horúcou vodou, mydlom až po predlaktia (šperky, hodinky by mali byť pri umývaní dolu).
Keď nie je dostupná čistá a hygienicky neškodná voda, sú vhodnou alternatívou dezinfekčné gély, ktoré je možné zakúpiť v lekárňach či drogériách. Určite ich na dovolenke s malými deťmi oceníte!
Hygiena rúk u detí
