Neizolujte dieťa od problémov so slovami: Zlatko, teba sa to netýka...

Neizolujte dieťa od problémov so slovami: Zlatko, teba sa to netýka...
10.5.2019 v kategórii Dieťa, autor Marika Koscelníková, foto: istockphoto.com

Dieťa nie je izolovanou bytosťou a aj keď sa rodičia snažia chrániť najmenšieho člena domácnosti od nepríjemností, vníma ich rovnako ako oni. Počuje rozhovor za zatvorenými dverami. Napätie v rodine sa ho dotýka a často sa stáva, že pokiaľ si nevie veci vysvetliť, viní za konflikty v rodine seba.

Ankin príbeh: Dcéra pochopila viac, ako som dúfala 

 „Manžel prišiel o prácu a novú si hľadal vyše roka. Bol to pre nás ťažký rok, lebo môj príjem nestačil pokryť výdavky, a tak sme si museli požičiavať od rodiny,“ hovorí Anka spomínajúc na časy finančnej krízy v rodine, ktorú chceli pred deťmi utajiť.

„Peniaze boli témou číslo jeden, neustále sme sa kontrolovali, čo kto kúpil, na čo minul čo i len pár eur. Naše dve deti – Matúška (4 roky) a Veroniku (6 rokov) – sme  tým nechceli zaťažovať a len veľmi opatrne som ich v potravinách presviedčala, že tento jogurt im nekúpim. Nedokázala som im povedať – lebo naň nemám peniaze, tak som si vymýšľala iné dôvody. Rovnako som si vymyslela chorobu, ktorá nám znemožnila odletieť na dovolenku k moru a podobne.

Situácia medzi nami bola veľmi napätá, manžel bol zo dňa na deň nervóznejší a hádky sa stupňovali. Veronika ma našla v jeden večer plakať a stalo sa, že plakala so mnou. Je veľmi vnímavá a opýtala sa ma, či plačem preto, lebo ocko nemá prácu. Prikývla som a to jej stačilo. Viac sa nepýtala.

Neskôr priznala svoje obavy z toho, že sa na ňu hneváme kvôli tomu, že nechce bývať v izbičke s bračekom a robí mu občas zle. Akoby jej odľahlo. Matúškovi sama v obchode vysvetľovala, prečo nemôže dostať hračku – požičiam ti svoju – upokojovala ho a ja som jej bola veľmi vďačná. Nemusela som si vymýšľať a klamať, prečo nemôžeme kúpiť to a to. Stislo ma pri srdci, keď som videla ako statočne prijala tento fakt,“
uzatvára mama Anka a dodáva, že táto skúsenosť bola skúškou vzťahu s manželom a rodinu posilnila. 

Deti sú súčasťou rodiny, mali by vedieť o tom, čo sa deje

Deti nemožno vytlačiť na okraj rodiny a tváriť sa, že sa ich nič z nášho dospelého sveta netýka. Sú súčasťou diania a prežívania všetkého dobrého, ale aj zlého. Psychologička Gabriela Herényiová konštatuje, že dieťa chce zažiť s rodičmi všetko, čo zažívajú aj oni. Ak len tuší problém bez jasnejších informácií, otvára sa mu obrovský priestor pre vlastné predstavy či fantázie a tie môžu byť oveľa horšie, než je skutočnosť. Začne si spájať a kombinovať problémy rodičov s vlastnými zlyhaniami, prehreškami a má pocit, že je zodpovedné a vinné za to, že sa rodičia hádajú.

„Život rodiny nie je len radosť, ale často sa vyskytnú aj nepríjemnosti, alebo dokonca smutné a vážne udalosti. Otec stratí prácu, rodičia sa stále hádajú, odchádzajú od seba, sestru vyhodili zo školy, babička vážne ochorela. Rodičia si prajú, aby sa takéto náročné situácie čo najmenej dotkli detí, nechcú riešiť spory pred deťmi a zaťahovať ich do problémov, mysliac si – deti aj tak ničomu nerozumejú. Ale naozaj nič nevedia, netušia, že sa doma niečo deje? Vieme si vôbec uvedomiť, čo im prebieha v hlave, keď cítia a vidia, že sa niečo zmenilo, je to iné ako včera?

Niekedy sa opýtajú, ale potom čakajú jasnú a jednoduchú odpoveď. Často sa však ani neopýtajú, hlavne, ak ste ich už niekedy odbili spôsobom: „Tomu by si aj tak nerozumel. Počkaj, keď budeš väčší.“ A ak im nepoviete pravdu dnes, znamená to, že sa ju už nikdy nedozvedia. Rodičia sa niekedy správajú ako malé deti a kvôli dnešnému pokoju obetujú budúcu dôveru, narušujú zajtrajšie vzťahy s dieťaťom. Kto vie, či si spomenú na túto situáciu, keď trestajú dieťa za to, že zatajilo päťku v žiackej knižke, alebo sa rodič dozvie až v škole po predvolaní, že syn rozbil okno,“ zdôrazňuje psychologička. 

Pomenujte nielen radosť, ale aj smútok. Prejavte dieťaťu dôveru

Snaha rodičov vytvoriť pre svoje dieťa bezproblémový svet zatajovaním ťažkostí sa môže obrátiť proti nim. Dieťa si zvykne, že rodič rieši všetko za neho, stane sa pasívne vo vzťahu k vlastným problémom, ktoré naschvál prehliada a nerieši. Byť mimo konfliktov a rodinných problémov si dieťa môže prečítať aj ako odkaz – nerátajú so mnou. Pocit spolupatričnosti sa v rodine vytvára najviac v ťažkých časoch a deti potrebujú mať pocit, že sa s nimi počíta.

Povedať pravdu znamená prejaviť dôveru. Aj vo vzťahu k vlastnému dieťaťu.