Základné znalosti: Vedia toto vaše deti?
Aby sme sa vedeli orientovať vo svete a pohybovať sa v ňom, potrebuje každý z nás určité schopnosti. Mnohé z nich si osvojíme ako deti – s menšou či väčšou podporou rodičov. To, čo by deti mali ovládať, závisí od veku a od toho, čo v prostredí, v ktorom žijú, potrebujú vedieť. Tak napríklad mestské dieťa nemusí poznať všetky jedovaté rastliny, zato je ale potrebné, aby vedelo, ako sa pohybovať v mestskej doprave.
Deti sa učia od svojho prvého nadýchnutia, a to každú minútu. Pritom postupujú úplne individuálnym tempom, ktoré závisí od stimulujúceho prostredia a rýchlosti, akou sa vyvíjajú. To druhé nemožno ovplyvniť, to prvé ale áno. Využite preto možnosť priblížiť deťom určité zručnosti, ktoré pre svoj život v danom veku i prostredí potrebujú.
Dôležité zistenia o detskom mozgu - toto by ste mali vedieť
Základné znalosti pre najmenších
Len čo sa vie dieťa samostatne pohybovať, vzniká potenciálne nebezpečenstvo, že sa zraní. Preto deťom treba postupne ukázať a objasniť všetky nebezpečenstvá, ktoré mu hrozia pri nesprávnom konaní a správaní sa. Niektoré skúsenosti síce musia deti nazbierať samy, pred inými (a ich následkami) ich ale môžeme my rodičia ochrániť. Aj keď sa to nezdá, už malé deti sa vedia naučiť a zapamätať si veľmi veľa vecí.
Oheň je horúci
To by sa mali deti naučiť tak skoro, ako je to len možné. A nie je ani nevyhnutné, aby sa dotýkali horúcej sviečky, kanvice na čaj alebo platne na sporáku, na ktorej sa práve varí obed. Naučte dieťa čo najskôr, že sa má držať od horúcich vecí v bezpečnej vzdialenosti. Postup je veľmi jednoduchý. Dieťa upozornite, keď sa priblíži k nejakému horúcemu predmetu.Napríklad ku kanvici na čaj. Varujte ho slovami: „Pozóór, je to horúce!“ Vaše dieťa aj samo pri priblížení sa ku kanvici pocíti horúčosť a tento pocit si spojí s vašimi slovami. Tak sa naučí, čo všetko je horúce a že sa týchto predmetov neradno dotýkať.
Podobnými metódami môžete dieťa oboznámiť aj s inými rizikami, ako napr. nebezpečenstvom, ktoré hrozí vďaka elektrickému prúdu alebo pri chytaní črepín do rúk.
Zvieratám sa neubližuje
Aj toto treba naučiť už veľmi malé deti. Zvieratá sú citlivé na bolesť, ale to deťom raného veku ešte nie je jasné. Keď vaše dieťa ubližuje zvieratku, povedzte mu jasné „Nie!“ a vysvetlite mu, primerane jeho veku, že zviera tak ako človek pociťuje bolesť. Tým ochránite vlastne aj dieťa, lebo pes alebo mačka, ktorým je spôsobovaná bolesť, sa môžu brániť a to môže mať neblahé účinky.
Najesť sa sám
Ak zbadáte, že vaše dieťa si chce fľašku, či pohárik s čajom držať samo, je čas mu to (s malou pomocou) umožniť. A ak vám v rámci hry predvedie, že „akože“ mieša v hrnčeku lyžičkou, ktorú vzápätí dokáže preniesť k ústam a „akože“ ochutnať, je čas na prvé samostatné pokusy s lyžičkou. Pripravte dieťaťu kašovitejšiu stravu, ponúknite detskú lyžičku a s úžasom zistíte, že dieťa sa naje celkom samostatne.
HRY na rozvíjanie tvorivosti a samostatnosti dieťaťa
Biť sa nie je dovolené
Vštepte dieťaťu tak skoro, ako je možné, že druhých nemôže biť, hrýzť ani škriabať. Toto je súčasť socializácie. V tomto učebnom procese je nápomocné poukázať na pocity náprotivku: „Vyzerá tvoj braček šťastne? Smeje sa?“ Takéto otázky položte dieťaťu vtedy, ak zaútočí. Zároveň tým uňho trénujete empatické schopnosti.
Hrať sa sám
Pokiaľ deti naučíte, aby sa hrali samy, vlastne im tým dávate ten najlepší dar. Pretože v tej chvíli sa učia stavať auto z lega, skladať puzzle alebo spoznávať dvor za domom – čo sú okamihy, ktoré rozvíjajú také potrebné schopnosti pre život, ako napr. tvorivosť, kritické myslenie a sebadôvera.
Čo by mali vedieť deti predškolského veku
Deti predškolského veku nie sú už vôbec také „malé“, ako vyzerajú. Veľa by toho už mali vedieť, a aj vedia. V tomto období by mali mať zvládnuté tieto schopnosti:
Slušné správanie
Prosím, ďakujem, dobrý deň, prepáčte – vaše dieťa by už malo poznať základné pravidlá slušného správania a aj pri stolovaní by sa malo do určitej miery správať podľa etikety. Jesť príborom už vedia aj štvorročné deti celkom dobre. Pozor však treba dať na jedno: Veľmi hanblivé deti mávajú často veľké problémy pri nadväzovaní kontaktov s cudzími. Ak nechcú podať ruku vzdialenej tete alebo ju pozdraviť, nie je to znak nezdvorilosti, ale hanblivosti. Dieťa vtedy nenúťte, ale dajte mu čas, aby si na novú osobu zvyklo.
Ako sa voláš a kde bývaš?
Poznať svoje krstné meno a priezvisko je v tomto veku už prirodzené. Ideálne je, ak dieťa ovláda aj adresu svojho bydliska. Pre prípad, keby sa niekde zatúlalo, je dobré, ak vie vymenovať oporné body v okolí bydliska, ako napríklad budovy alebo park.
Obliecť, vyzliecť, zaviazať si šnúrky
Samostatne sa obliecť, obuť sa, pozapínať gombíky a zapnúť zips. Toto sú jednoduché úkony, ktoré by sme mali učiť malého predškoláka. Môžeme tak predísť stresu, ktorý by mu mohlo spôsobiť zistenie, že v šatni zostal posledný a ešte stále nie je úplne nachystaný na vychádzku. Aj keď dnes existuje veľa druhov detskej obuvi na suchý zips, viazanie šnúrok je zručnosť, ktorú by mal zvládať každý budúci prvák. Na trhu je množstvo didaktických hračiek (napr. veľká drevená topánka so šnúrkou), pomocou ktorých nácvik vaše dieťa hravo zvládne.
Vie si vaše dieťa zaviazať šnúrky? TAKTO ho to naučíte
Použitie toalety
Už v štyroch rokoch by malo dieťa zvládnuť obslúžiť sa pri použití toalety samo. Aj keď deti obvykle potrebujú s utieraním zadočka pomoc až do piatich či šiestich rokov, učte ich, aby to dokázali robiť aj samy. Dievčatká by ste mali učiť utierať sa vždy spredu dozadu, čiže od pošvy ku konečníku, a nie naopak. Postarajte sa i o to, aby sa pre dieťa stalo samozrejmosťou spláchnutie a dôkladné umytie rúk mydlom a vodou po každom použití toalety.
V cestnej doprave
Sprostredkujte dieťaťu – samozrejme bez toho, aby ste mu nahnali strach – aké nebezpečné môžu byť autá a motorky a že cesta nie je ihrisko. Najdôležitejšie pravidlá by malo dieťa ovládať čo možno najskôr: Nesmieme prejsť cez priechod na červenú, pri prechode z jednej strany cesty na druhú musíme hľadať priechod pre chodcov a skôr, ako naň vkročíme, sa musíme poriadne pozrieť vľavo i vpravo. Deti žijúce v meste by mali byť vychovávané k disciplíne dôslednejšie, aby vedeli pravidlá spoľahlivo dodržiavať.
Nikdy nechoď s niekým cudzím!
Dieťa by ste mali naučiť aj to, že na ulici číhajú rôzne nástrahy. Jednoduchšie ako trpezlivé vysvetľovanie sú, samozrejme, hrozby „ak sa budeš rozprávať s cudzími, zoberú ťa do auta“ alebo „ak budeš odo mňa utekať na ulici, odnesú ťa zlodeji detí“. Tie však môžu mať nepredvídané dôsledky na psychiku vášho drobca.
Kým niektoré deti sa proti stále opakovaným planým hrozbám stanú imúnne, iné sa začnú báť úplne všetkých dospelých bez rozdielu. Z prvých sa tak stanú potenciálne obete, lebo podceňujú nebezpečenstvo, z druhých môžu vyrásť deti uzavreté a nesmelé. Takže chce to naozaj trochu času a trpezlivosť. Pri každej možnej situácii vysvetľujte deťom, že neznámy človek je KAŽDÝ dospelý, ktorého nepozná. Rozprávať sa s niekým, koho nepozná, aj ak ho oslovuje menom, aj ak vysvetľuje, že prišiel, lebo ho poslala mama, a ísť s ním kamkoľvek je zakázané!
Vie vaše dieťa, ako sa má správať k cudzím ľuďom?
Povedať NIE je dovolené
Naučte dieťa, že vždy má právo povedať „nie“, keď sa necíti dobre. A platí to voči známym i cudzím. Umožnite mu, aby sa podieľalo na rozhodovaní v rodine, najmä ak ide o veci, ktoré sa ho priamo týkajú. Berte vážne jeho názory, akceptujte, ak je to len trocha možné, jeho oprávnené NIE alebo NECHCEM. Tým budujete u dieťaťa základy odolnosti voči manipulácii, ale i prípadnému sexuálnemu zneužívaniu.
Pozor, jedovaté!
Nebezpečné rastliny by sme mali poznať všetci, hlavne rodičia a väčšie deti. Jedovaté rastliny nerastú v prírode osobitne, ani nie sú označené výstražnou tabuľkou. Sú súčasťou lúčnych porastov, nájdeme ich na poliach, v lesoch, na rumoviskách. Mnohé sú okrasou parkov a záhrad, ale aj balkónov či bytov. Najmä deti, ktoré žijú na dedine, by mali poznať najznámejšie jedovaté rastliny a mali by vedieť, od ktorých treba dať ruky preč. Tieto vedomosti možno deťom postupne dávkovať už od veku troch rokov počas pobytov v prírode.
Mnoho vecí sa deti učia prostredníctvom príkladu rodičov úplne mimovoľne, iné im treba cielene vštepovať. Pri najdôležitejších lekciách ale nezabúdajte na jedno: Učenie má byť zábavou a buďte trpezliví, ak dieťa niečo nepochopí a nezvládne tak rýchlo, ako ste si predstavovali.