Vysvedčenie: oslavovať, odmeňovať, alebo nič z toho ?
Spomínate si ? Možno ste za dobré vysvedčenie dostali knihu, výlet do ZOO či kina, pozvanie do cukrárne... Dnes sa však mnohí z rodičov zamýšľajú, ako sa postaviť k tomuto veľkému dňu v prípade, že vysvedčenie nie je popísané samými jednotkami. Čo robiť v prípade, že vysvedčenie nedopadlo tak, ako sme si to my, rodičia naplánovali ?
Keď nie je čo oslavovať
Vysvedčenie je záverečnou správou o tom, ako v danom roku dieťa v škole pracovalo. Iba záverečnou správou... Na tomto dôležito sa tváriacom a pečiatkami opatrenom kuse papiera sa nič nezmení, ani keby ste sa nad jeho obsahom rozžeravili do biela, dokonca ani keby ste začali svoje dieťa bez rozmyslu biť, alebo mu urobili z prázdnin doučovací koncentrák... Ak ste typ rodiča, ktorý sa o školské výsledky svojho potomka priebežne nezaujíma a nad vysvedčením si potom trhá vlasy, vedzte, že púšťať hrôzu na dieťa je v tomto okamihu úplne zbytočné. Áno, ak vysvedčenie nedopadlo podľa vašich predstáv, bolo by dobré sa v prvom rade zamyslieť nad kvalitou a pravidelnosťou domácej prípravy žiačika, či študenta. Možno by bolo potrebné si uvedomiť, že bez vašej pomoci sa dieťa nezaobíde (a je jedno, či mu budete pomáhať s prípravou na vyučovanie vy, alebo či mu zariadite doučovanie). Energiu, ktorú by ste potrebovali na rozčuľovanie, si radšej ušetrite. Budete ju v nasledujúcom školskom roku, kedy svoj postoj na spoločnú školskú prípravu možno prehodnotíte, potrebovať...
Čo je dôležité si uvedomiť?
Na každom vysvedčení sa nájde niečo, za čo je možné dieťa pochváliť. Čo tak prejaviť radosť nad tým, že dieťa prinieslo jednotku z telesnej a výtvarnej výchovy, alebo oceniť, že si opravilo geografiu z trojky na dvojku?
Ako oceniť?
Podľa odborníkov by sa mala aj v rodinách, kde sa dieťa neblyslo úplne vzorovým vysvedčením, urobiť akási symbolická bodka za uplynulým školským rokom. Ak si dáte v obľúbenej cukrárni spolu s (pravdepodobne skleslým a sklamaným) drobcom zmrzlinový pohár a preberiete v pokoji stratégiu nasledujúceho školského roka, urobíte pre blaho jeho duše viac, ako si v tej chvíli dokážete predstaviť.
Oslavy? Darčeky? Alebo prečo, preboha?!?
Odmenu za vysvedčenie si nezaslúžia iba jednotkári. Celoročnú snahu (ak je tam úsilie aspoň trochu viditeľné) je potrebné odmeniť. Aj keď vás finálny výsledok možno nenadchol, skúste si namiesto toho, aby ste začali svojmu potomkovi hneď nadávať, všimnúť ďalšie známky, ktoré sa mu podarilo od posledného vysvedčenia zlepšiť. Prekonajte prvotné sklamanie a začnite ho chváliť. K tým menej lichotivým známkam sa môžete vrátiť neskôr – ale už s vychladnutou hlavou.
Niekoľko tipov
Alebo ako zariadiť, aby sa posledný školský deň nestal ani pre vás, ani pre vaše dieťa, stresujúcim a nervy drásajúcim zážitkom:
- Pristupujte k možnostiam dieťaťa realisticky. Nepreceňujte jeho sily a nechcite od neho niečo, čo nedokáže zvládnuť (rozhodne nie je dobré povzbudzovať ho vetami typu „Však ty sa spamätáš. Na konci roka budeš mať určite samé jednotky, čo?“, keď sa práve teší z toho, že vytiahlo aspoň niekoľko trojok na dvojky).
- Na druhej strane, neupúšťajte príliš z nárokov na dieťa. Rešpektovanie jeho možností určite neznamená, že by ste od neho nemali chcieť nič. Keď vidíte, že dieťa prinieslo na vysvedčení trojky, ale s primeraným úsilím by mohlo mať dvojky, skúste ho k lepším známkam motivovať.
- Dieťa by sa malo doma pravidelne pripravovať na školu. Návyk pravidelnej práce sa mu v živote bude hodiť rovnako, ako schopnosť prekonávať prekážky.
- Neporovnávajte svoje dieťa s jeho vzornejším spolužiakom, nikto dobre neznáša, keď ho porovnávate s kýmkoľvek úspešnejším. Každé dieťa je jedinečné (aj to vaše) a nič na tom nemení fakt, že práve dotiahlo domov štyri trojky vo štvrtej triede!
- Dieťa by nemalo na školu rezignovať, ani by si nemalo myslieť, že je hlúpe a neschopné. (Ruku na srdce, aké bývajú vaše prvé slová po tom, čo sa potomok prezentuje vysvedčením, ktoré je vám naozaj, ale naozaj veľmi proti srsti?)
- Dajte dieťaťu najavo, že ste si dobre vedomí jeho ďalších kvalít. Možno mu to ide v škole pomalšie ako druhým, ale zato krásne maľuje.
- Snažte sa, aby dieťa malo nejakú oblasť, v ktorej vyniká a o ktorej bezpečne vie, že je v nej dobré.
- A pokiaľ ste takúto medzierku našli – pouvažujte, či si aj vaše dieťa nezaslúži byť v posledný školský deň trochu rozmaznávané, obskakované a obdivované. Možno práve tento váš postoj bude preň stimulom k tomu, aby budúci rok ešte viac pridalo a ukázalo, že vašu dôveru oceňuje.
Ako plánujú svoje deti odmeniť niektorí rodičia?
Jana:„...Prosím vás, dávať deťom za vysvedčenie nejaký darček? U nás to nikdy nebolo zvykom, mama nám vždy urobila sviatočný obed, potom nás vzala do cukrárne a tým to skončilo.“
Nika: „Ja do drahých darov určite nejdem. Pokiaľ bude mať dieťa výborné vysvedčenie, určité ocenenie si zaslúži, ale nemyslím si, že by si malo diktovať, aký drahý darček alebo aký druh oslavy by mu mali rodičia pripraviť.“
Terka: „Pochádzam z generácie, kedy sme za vysvedčenie nedostávali bohviečo – keď sme priniesli jednotky, čakala na nás zmrzlina alebo sladkosť, no nezabúdala by som na to, že pre dieťa je to veľký deň. Najmä PRVÁ TRIEDA, je pre prváčika skutočne udalosť číslo jeden...“
Andrea: „Pôjdeme, rovnako ako vlani, do dobrej pizzerie a Kubko si bude môcť objednať jedlo, na ktoré bude mať chuť. A k tomu ešte zmrzlinový pohár. Málokedy spoločne niekam zájdeme, nie sme na tom s peniazmi najlepšie, takže o to viac si syn výnimočnosť situácie bude môcť vychutnať.“
Pavlína: „Už od začiatku júna sa deti tešia na to, že hneď zo školy zájdeme do hračkárstva a tam si vyberú drobnosť podľa svojho želania. Každý rok im trochu zdvihnem cenový limit, do ktorého sa musia zmestiť. Tento rok doprajem obidvom hračku približne za 30 eur.“