Vie vaše dieťa, ako sa má správať k cudzím ľuďom?
Deti sú už od prírody veľmi otvorené a priateľské. Preto sa mnohí rodičia obávajú, že by ich ratolesti mohli byť pri stretnutí s neznámymi príliš dôverčivé a mohli by sa dostať do nebezpečnej situácie.
Našťastie sú takéto situácie z hľadiska štatistiky relatívne zriedkavé. Napriek tomu je nesmierne dôležité sa s deťmi o tejto téme vážne porozprávať a viesť ich k opatrnosti už od útleho veku! Nikdy nemôžeme vedieť, kto sa v ich blízkosti práve pohybuje.
Kedy začať dieťa učiť ako sa má správať k cudzím ľuďom?
Dvoj- a trojročné deti ešte nevedia, kto je cudzí človek a nepoznajú, s kým sú v bezpečí a s kým nie. Aj keď takéto malé deti už môžeme učiť nejaké bezpečnostné pravidlá, nie sú ešte zrelé na to, aby pochopili, ako sa majú správať k neznámym ľuďom.
Okolo štyroch rokov už väčšinou rozdiel medzi známymi a cudzími ľuďmi vnímajú a môžu sa začať učiť základné bezpečnostné pravidlá. Napriek tomu sú ešte stále malé na to, aby sme ich nechali na verejnosti bez dozoru.
Štvorročné dieťa ešte totiž nemá dostatočne vyvinutý úsudok ani sebaovládanie. Päť- a šesťročné deti sú už na tom s týmito schopnosťami oveľa lepšie. Nič nie je potrebné preháňať, ale keďže sa predškoláci učia opakovaním, mali by sme im „lekcie o cudzích ľuďoch“ nenápadne podstrčiť hneď, ako sa naskytne príležitosť (trh, kúpalisko, ZOO, výlety, dovolenka... jednoducho všade, kde sú davy ľudí.)
Vysvetlite dieťaťu správanie k cudzím ľuďom primeraným spôsobom
V každom prípade dieťa ušetrite desivých detailov, ktoré sa vám premietajú pred očami. Hrozby, čo všetko by sa mu mohlo stať, ak by išlo s neznámou ženou alebo mužom, totiž nie sú tou správnou cestou, ako mu priblížiť možné nebezpečenstvo.
Tieto hrozby môžu mať nepredvídateľné dôsledky na psychiku vášho drobca. Kým niektoré deti sa voči stále sa opakovaným planým hrozbám stanú imúnne, iné sa začnú báť úplne všetkých dospelých bez rozdielu.
Z prvých sa tak stanú potenciálne obete, lebo podceňujú nebezpečenstvo, z druhých môžu vyrásť deti uzavreté, bojazlivé a paranoidné. Rozhovor by sa teda nemal týkať toho, čoho sa ako rodičia bojíte, ale toho, čo pomôže dieťaťu sa o seba postarať.
TIP MAMA a ja:
Na to, aby ste dieťa skutočne ochránili pred nebezpečenstvom, zaveďte jedno dôležité pravidlo, ktoré vás zbaví strachu a deťom ponechá ich priateľskosť a otvorenosť. Toto pravidlo znie: V každom okamihu musíte vedieť, kde sa vaše dieťa nachádza! Vysvetlite mu, že toto je jedno z najdôležitejších pravidiel, ktoré nikdy nesmie porušiť!
Pravidlá v každodennom živote
Keď sa chce ísť hrať vaše dieťa k susedom, musí vás o tom informovať. Ak potom chce ísť so svojím kamarátom na detské ihrisko, tiež vám to musí dať vedieť!
Dohodnite sa preto s rodičmi kamarátov vašich detí na tomto pravidle! A trvajte na ňom aj za iných okolností: Ak sa chce napríklad vaše dieťa vzdialiť v supermarkete k inému regálu, kým si vy napríklad listujete v časopisoch, musí vám toto prianie bezpodmienečne oznámiť!
10-ročné dievča sa v zime, keď sa skoro stmieva, odišlo hrať s kamarátkou do pivnice vedľajšieho domu bez toho, aby niekomu niečo oznámilo. Rodičia dievčaťa najskôr vyčkávali, ale po nejakom čase radšej zavolali na políciu a všetci sa dali do pátrania na sídlisku i priľahlom okolí. Hľadanie malej slečny trvalo tri hodiny, počas nich – v dôsledku strachu, že mu niekto ublížil – skolabovala jeho chorá babička a takmer i mama...
Dobrý alebo zlý
„Nikdy sa nepúšťaj do rozhovoru s cudzím človekom!“, je často počúvaný, ale príliš málo diferencovaný pokyn. Ako teda vysvetliť deťom, kto je cudzí?
Dajte deťom príklad. Po ulici idú vedľa seba dvaja muži. Prvý je oblečený v špinavých montérkach, mračí sa a je zarastený. Druhý muž je pekne oblečený v bielom saku a usmieva sa.
Spoznáte, ktorý z nich je dobrý a ktorý zlý? Deti väčšinou odpovedia, že mračiaci sa muž je ten zlý a usmievavý ten dobrý. Lenže zamračený muž sa vracia z práce, je unavený, lebo celý deň pracoval na havárii vodovodného potrubia a jediné, na čo sa teší, sú jeho dve malé deti.
Čistý usmievavý muž pred chvíľou okradol babičku o jej celoživotné úspory a má z toho veľkú radosť...
TIP MAMA a ja:
Vysvetlite deťom, že nesmú rozlišovať ľudí podľa toho, či vyzerajú ako dobrí alebo zlí, ale musia ich deliť podľa toho, či ide o ľudí cudzích alebo známych.
Známi sú tí ľudia, ktorých deti a ich rodičia veľmi dobre poznajú. Jedná sa nielen o rodinných príslušníkov, ale aj o pani učiteľku v škôlke či škole, susedku... Cudzí ľudia sú opakom známych. To znamená, že je to muž a žena, ktorých dieťa a jeho rodičia dobre nepoznajú.
Prečítajte si: Mobilné telefóny deťom do rúk nepatria
„Nikdy nehovor s nikým cudzím!“
Táto veľmi obvyklá rada propagovaná i v brožúrkach o bezpečnosti detí môže napáchať viac škody ako úžitku, hovoria americkí odborníci zaoberajúci sa bezpečnosťou detí a mladistvých.
Môže sa totiž stať, že dieťa sa stratí alebo sa ocitne v nebezpečnej situácii a bude odkázané obrátiť sa na „cudziu“ pomoc a touto falošnou radou ho vystavíme ešte väčšiemu nebezpečenstvu. Je preto potrebné, aby sme ho naučili rozlišovať a odhadnúť, kto by mu mohol v prípade núdze pomôcť a komu sa radšej vyhnúť.
Ľudia v uniformách
Vysvetlite dieťaťu, že v prípade núdze, napr. ak sa stratí, sa môže obrátiť i na cudzích ľudí, ale podľa možností sa musí poobzerať po takých, čo majú na sebe nejakú uniformu: policajtov, predavačky, bezpečnostnú službu v obchodoch, čašníkov, lekárov, ľudí pracujúcich za prepážkou v banke alebo na pošte a pod.
Ak nikto taký nablízku nebude, je dobré naučiť deti, že sa majú obrátiť na nejakú inú mamu s deťmi alebo na nejakú „tetu“ či „babičku“. Podľa štatistík ženy prakticky nikdy deti neobťažujú, neunášajú ani neznásilňujú a nenechajú dieťa, ktoré sa na ne obrátilo, napospas osudu. Postarajú sa o ne pokiaľ sa nedostanú opäť do rúk rodičov alebo do bezpečia.
Prečítajte si: Výchovné štýly v rodine: akou cestou vediete vaše deti vy?
Čo by si robil, ak...? Zahrajte sa!
Ak chceme poučiť deti o možných nebezpečenstvách, resp. si zopakovať to, čo ste im o danej problematike už hovorili, je vhodné to robiť i formou rolovej hry – tzn. uvedieme deťom modelové situácie a pokúšame sa zistiť, ako by sa v nich zachovali.
V prípade, že nepostupujú správne, netreba ich hneď hrešiť a hnevať sa na ne, že to nezvládli i napriek tomu, že sme im to už veľakrát vysvetľovali. V týchto prípadoch je dobré obrniť sa trpezlivosťou a vysvetľovať stále znova a znova.
Príklady na modelové situácie:
- Niekto dieťa požiada, aby mu pomohlo odniesť domov ťažký nákup.
Vysvetlite dieťaťu, že v tomto prípade musí odmietnuť s tým, že s cudzími ľuďmi nesmie nikam chodiť. Pre dieťa je to síce dosť sporné, keďže ho odmalička učíte, že ľuďom treba pomáhať, ale istota je istota. Môže to však slušne povedať, napríklad: „Prepáčte, ale nemôžem, pretože...“
- Dieťa čaká na výťah a podíde k nemu cudzí muž, ktorý sa chce tiež zviesť hore.
Dieťa by nemalo pripustiť argument, že ide len o dve poschodia. Upozornite ho na to, že z výťahu niet úniku a môže sa tak dostať do priameho ohrozenia. V takomto prípade je ideálne, ak dieťa radšej počká alebo sa prebehne pešo. Ak by malo strach alebo sa cítilo trápne, že nechce nastúpiť, poraďte mu, nech sa vyhovorí, že čosi zabudlo a pod.
- Zastaví pri ňom auto a vodič mu oznámi, že ho posiela mama, aby ho k nej zaviezol.
Zdôraznite dieťaťu, že sadnúť si s neznámym do auta znamená plne sa odovzdať do cudzích rúk. Neznámy rozhoduje o tom, kam spolu pôjdu, kde dieťaťu zastaví, či vôbec zastaví, ako dlho v tom aute dieťa zostane. V danom prípade ide o čas. Najskôr sa treba vzdialiť k najbližším dospelým chodcom, prípadne do obchodu a následne okamžite zatelefonovať rodičom.
- Na zvonček pri dverách bytu zazvoní cudzí človek a vypytuje sa, kde sú rodičia a kedy prídu.
Dieťa by nikdy nemalo priznať, že je samo doma. V žiadnom prípade nesmie cudzieho človeka vpustiť dnu, len mu cez zatvorené dvere povie, že mu rodičia odkazujú, aby prišiel v iný deň. O tejto návšteve treba potom čo najrýchlejšie telefonicky informovať mamu alebo otca. Rovnako dieťa upozornite, aby si nepísalo na Facebook statusy o tom, že doma samo, alebo že je rodina na dovolenke a podobne.
V autobuse sa s ním chce dať do reči cudzí človek a sleduje ho v ďalšej jeho ceste.
Jedinou možnosťou je osloviť najbližšiu dospelú osobu, tú požiadať o pomoc a čo najrýchlejšie kontaktovať rodičov.
- Na internete si dieťa píše s nejakým milým pánom, ktorý mu poslal fotky svojich mačičiek a pozval ho na návštevu, aby mu jednu daroval.
O takomto návrhu musí dieťa ihneď informovať rodičov. Vštepujte mu zásadu, že sa má vyhýbať stretnutiam s cudzími ľuďmi, s ktorými sa zoznámilo na internete. Rovnako im vštepujte, že týmto neznámym ľuďom nemá písať nič o sebe ani rodine – dotyční totiž vôbec nemusia byť tými, za koho sa vydávajú.
Prečítajte si: Kyberšikana (virtuálna šikana): čo môžete urobiť ako rodičia?
Kde číha na deti najväčšie nebezpečenstvo?
Prostriedky hromadnej dopravy: malé dieťa v nich nespúšťajte z očí. Pokiaľ už väčšie dieťa cestuje samo, musí presne vedieť, kde nastúpiť a vystúpiť, že by v kupé malo sedieť s viacerými rôznymi ľuďmi a že má v prípade ohrozenia nahlas kričať.
Verejné toalety: vždy len za sprievodu rodičov, v prípade opačného pohlavia ho počkať hneď pred toaletou.
Ulica počas dňa: zbytočne nevystavovať mobil, šperky a iné cennosti, vo všeobecnosti nenosiť príliš drahé oblečenie. V žiadnom prípade a pod žiadnou zámienkou nenastupovať do cudzieho auta, aj keby bolo ktovieako atraktívne!
Ulica v noci: tam nemá dieťa absolútne čo robiť! Keď sa to už stane, musí vedieť, že sa má držať frekventovaných miest a vyhnúť sa temným, neznámym a odľahlým zákutiam. Dievčatá by mali mať sprievod na akciu i späť, niekoho, koho dobre poznáte.
Park a les: ani tam nemá dieťa samé čo robiť!
Hlavná cesta: nejazdiť autostopom, nikdy!
Domov: ani tam nemusí byť vždy bezpečne. Dieťa nesmie nastupovať s neznámym človekom do výťahu alebo chodiť zo zvedavosti do pivnice. Nemalo by ani priznať, že je samo doma – trénujte s ním odpoveď: „Mama spí a ocko si išiel zapáliť na balkón.“
Niekoľko rád pre rodičov v kocke
- Kontakt vašich detí s cudzími ľuďmi nepodceňujte.
- Všetko im vysvetľujte na príkladoch a nebojte sa s nimi zahrať i modelové situácie.
- Vždy trvajte na tom, že chcete vedieť, s kým a ako vaše dieťa trávi voľný čas.
- Ak vám dieťa oznámi, že mu niekto cudzí ponúkal napr. cukríky, nenechajte si to pre seba.
- Naučte deti dôležité telefónne čísla a tiež spôsob, ako na tieto linky zavolať.
- V prípade neistoty v správaní sa cudzích ľudí v okolí vášho potomka sa obráťte na Políciu Slovenskej republiky.