Už v škôlke vieme odhaliť niektoré problémy budúceho školáka
Mnohé ťažkosti, ktoré dieťa „trápia“ už v škôlke, môžu odznieť. Niektoré sa však môžu prejaviť v podobe napr. porúch správania alebo učenia.
Zo života: Nerád kreslil
„Dávidko nerád kreslil, maľovanky mu nič nehovorili. Spoliehala som sa na to, že ak nastúpi do škôlky a uvidí iné deti, ako kreslia, že sa „chytí“ aj on. Síce urobil, čo bolo potrebné a obtiahol obrázky, ale pani učiteľka zhrozene konštatovala, ako zle drží ceruzku a doslova škriabe po papieri. Dostali sme od nej aj pracovné listy a doma nacvičovali držanie ceruzky, ale pre Dávidka to bola nočná mora. Na odporúčanie pani učiteľky sme navštívili pedagogicko-psychologickú poradňu a syn sa pomaly učil „pracovať“. Prevažne používal pravú rúčku, tak sme viac kreslili s ňou. Jeho problémy možno súvisia aj s tým, že ako dieťa nelozil, len sa plazil.
Nastúpil do školy a teraz sa trápime s čiarami a písmenkami. Oproti škôlke je to už lepšie, ale bojujeme stále. Do poradne chodíme naďalej. Sama bez pomoci by som mu nedokázala pomôcť a správne ho naviesť. Uvidíme, čo bude ďalej...“
Toto je skúsenosť našej čitateľky Jarmily, mamy 6-ročného Dávida. Nie je jediná. Detí, ktoré majú po nástupe do školy ťažkosti, ktoré neustupujú ani po mesiacoch adaptácie, pribúda. Možno je to dobou, dedičnosťou, tabletmi v rukách najmenších, stresom nás, rodičov... Poďme sa pozrieť na tento jav bližšie.
Problémy už v škôlke?
Nástup do škôlky je zmenou v rodinnom živote. Pre dieťa aj pre rodiča to znamená prispôsobiť sa inému režimu, pravidlám a štruktúre dňa. Dieťa sa socializuje a rozvíja v skupine rovesníkov pod vedením pedagógov. Práve v tomto období môžu u niektorých detí „vyskočiť“ zatiaľ skryté problémy, iné sa, naopak, prejavia v plnej sile. Je dôležité nepodceňovať ich a riešiť ich. Či už v domácom prostredí alebo s pomocou odborníkov. Špeciálna pedagogička PeadDr. Jaroslava Barčíková hovorí o tzv. predikcii poruchy.
Obdobie predškolského veku vytvára priestor na včasnú identifikáciu alebo odhalenie niektorých ťažkostí, kedy môže odborník „prvého kontaktu“ (napr. pediater, logopéd, učiteľka v materskej škole) vysloviť podozrenie na oneskorovanie alebo mierne odchýlky vo vývine dieťaťa.
Na druhej strane, pri rešpektovaní dynamiky vývinu dieťaťa, nemôžeme hovoriť o vývinovom medzníku, kedy by sa mohla z diagnostického hľadiska stanoviť diagnóza – špecifická porucha učenia alebo správania „natvrdo“. V odbornej praxi hovoríme o tzv. predikcii poruchy.
ČERVENÉ VLAJKY u škôlkara - pozor na tieto prejavy
Rozhovor so špeciálnou pedagogičkou - Škôlkari a poruchy učenia?
Odborník Mama a ja: Špeciálna pedagogička PeadDr. Jaroslava Barčíková
Po nástupe do škôlky sa niektorí rodičia streli s tým, že ich pani učiteľky upozornili na to, že ich dieťa v niečom „zaostáva“. Treba mu pomáhať s obliekaním, má ťažkosti so zrozumiteľnosťou reči, stále sa pocikáva či nerešpektuje pravidlá. Pre niektorých to nie je novinka, iných takéto hodnotenie prekvapilo. Ako by som mala zareagovať ako rodič na tieto upozornenia?
Je pravdou, že niektorí rodičia o ťažkostiach svojho dieťaťa po nástupe do škôlky vedia a otvorene o nich hovoria. Naopak, sú rodičia, ktorí nepostrehli žiadne odchýlky v jeho vývine a pre ktorých môže byť takáto informácia naozaj prekvapivá, až šokujúca. Dôvodom môže byť aj samotný fakt, že sa tým jednoducho nezaoberali alebo ani nedostali žiadne impulzy zo strany blízkeho okolia.
Postoj rodiča je kľúčový. Ak pani učiteľky v materskej škole vyslovia podozrenie na problémy v niektorej oblasti, netreba sa hneď zľaknúť, mať strach, robiť unáhlené závery alebo vnímať komunikáciu smerom k nám ako útok. Nie je vhodné ani celú situáciu podceňovať. Prax nám často potvrdzuje, že je oveľa účinnejšie, ak venujeme pozornosť dieťaťu v období predškolského veku a nečakáme na to, kým sa problémy začnú plne manifestovať v škole a môžu sa rozvinúť do vážnejších porúch.
V rámci spoločnej komunikácie s dieťaťom považujem za mimoriadne prínosný citlivý a prijímajúci prístup. Ak sa dieťa cíti pri nás bezpečne, vníma, že nás zaujíma a chceme mu pomôcť, rozumie dostatočne, čo a ako mu chceme povedať, skôr sa otvorí. Všetky tieto aspekty nám môžu veľmi pomôcť vnímať príčinu jeho problémov. Ak ju odhalíme, otvára sa nám priestor na nápravu a pomoc.
Prišli sme na to, že dieťa má určitý problém. Ako postupovať?
Práve predškolské obdobie je úžasné v tom, že nám ponúka dostatok času na zminimalizovanie nedostatkov a posilnenie tých oblastí, ktoré sa u detí aktuálne javia ako oslabené.
V prvom rade je dobré zvážiť, akú pomoc v danom čase dieťa potrebuje. Rodičia sa môžu obrátiť buď na samotné predškolské zariadenie, ktoré dieťa navštevuje, alebo na niektoré centrá včasnej intervencie v blízkosti svojho bydliska, prípadne iné školské poradenské zariadenia. Je vhodné konzultovať situáciu s odborníkom, ktorý by vás mal v závislosti od závažnosti problému ďalej nasmerovať. Niekedy stačí podporu pre dieťa zabezpečiť v domácom prostredí, inokedy je vhodnejšie, ak rodič s dieťaťom navštevuje špecialistu v poradenskom zariadení. Je to otázka viacerých okolností a možností, tiež to závisí od druhu a závažnosti problému.
Je veľmi dôležité identifikovať konkrétne oslabenia u dieťaťa, respektíve „zmapovať konkrétny terén“, ktorý sa potom stáva pre nás akýmsi „kompasom“ a do času ukazuje smer, akým sa možno vydať v oblasti následnej špeciálnopedagogickej intervencie a korekcie.
Ako prebieha špeciálno-pedagogické vyšetrenie škôlkara?
Vo veku od 3 do 6 rokov vo väčšine prípadov ide skôr o hodnotenie celkovej neuromotorickej zrelosti. Vyšetrenie škôlkara by malo prebiehať za optimálnych podmienok. Myslí sa tým napríklad prostredie, v ktorom sa bude realizovať. Môže to byť v poradenskom zariadení individuálnou formou, tiež v domácom prostredí cez terénneho špeciálneho pedagóga alebo v prostredí predškolského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje. Je dôležité, aby mal špeciálny pedagóg pred vyšetrením viaceré zdroje informácií, tiež – a to je veľmi dôležité – spolupracujúci a partnerský vzťah s rodičmi. Vyšetrenie je dobré prispôsobiť potrebám dieťaťa s vytvorením bezpečného a prijímajúceho vzťahu, s rešpektovaním jeho aktuálneho záujmu a s dostatočným časovým priestorom.
Najvhodnejším diagnostickým nástrojom je hra. Prostredníctvom nej si všímame všetky, aj tzv. červené vlajočky.
Vieme určité veci u dieťaťa zmierniť alebo úplne odstrániť? Napr. ťažkosti v komunikácii, so sústredením, s rečou?
Určite vieme mnohé ťažkosti zmierniť a zlepšiť v prospech funkčnosti dieťaťa a celej rodiny. Predchádza tomu už spomínané kvalitné vyšetrenie škôlkara a následná pomoc v spolupráci so všetkými zainteresovanými. Dôležitá je požiadavka včasnosti a čo najskoršieho zachytenia, odhalenia a podchytenia oslabení, prípadného narušenia u dieťaťa.
Napríklad prostredníctvom včasnej logopedickej intervencie už môžu logopédi veľmi skoro pomôcť deťom v ťažkostiach s rečou a komunikáciou, tiež vylúčiť organické poškodenie a fyziologické ťažkosti. Prostredníctvom špeciálnych stimulačných programov, môže dieťa pracovať so psychológom alebo špeciálnym pedagógom na konkrétnych oslabeniach, či už v oblasti percepcie, motoriky, pozornosti. Dnes je škála programov so zameraním na stimuláciu detí v predškolskom veku pomerne pestrá.
Znamená problém v tomto veku problém celoživotný? Alebo z niektorých ťažkostí deti „vyrastú“?
Závisí to od viacerých faktorov. Nemusí, ale aj môže. Ak sú príčinou napr. genetická záťaž, organické poškodenie, môže byť problém celoživotný, ale aj tu sa v rámci diagnostiky robí prognóza, čiže zisťuje sa, aké má dieťa za vytvorenia optimálnych podmienok ďalšie predpoklady a možnosti.
Ak ide o oneskorenie, pri včasnej intervencii a kvalitnej stimulácii sú deti schopné bez limitov „dobehnúť“ normu. Niektoré problémy nie sú výrazné a dajú sa ľahšie prekonať v relatívne krátkom časovo období. Naopak, sú detí, ktorých problémy sú výraznejšie, potrebujú individuálny a špecifický prístup, tým pádom aj dlhší časový úsek na zvládnutie a preklenutie ťažkostí. Je to vysoko individuálne.
Osobne si myslím, že by to bol veľký risk, vsadiť iba na jednu kartu a to tú, že „dieťa z toho vyrastie“. Lebo čas beží veľmi rýchlo a pri niektorých rozhodnutiach môže byť aj proti nám.
ODKLAD školskej dochádzky: Ako rozvíjať dieťa, ktorému je odporúčaný odklad
Pre rodiča nie je jednoduché zistiť, že jeho dieťa má ťažkosti. Ako naložiť s touto situáciou?
Som presvedčená, že každé vyrušenie alebo nesúlad, ktorý nám do života prichádza, má nejaký význam. Možno preto, aby sme niektoré veci v našom fungovaní prehodnotili, zmenili, aby sme boli možno všímavejší a niečo sa naučili.
Osobná skúsenosť a nové poznanie je len ďalšou skúškou rodičovstva. Možno to len stačí otočiť a prijať ako výzvu v našom živote. Problémy nie sú príjemné pre nikoho z nás, ale sú súčasťou našich životov a trénujú našu odolnosť voči záťaži, „upratujú“ naše hodnoty a učia nás pozerať sa na veci z viacerých uhlov.