Sme rodičmi z generácie Y a naše deti sú zmätené
Dr. Max Kašparů raz povedal, že kedysi bolo cieľom vychovať slušné dieťa. Dnes chcú rodičia vychovať najmä dieťa úspešné.
„Naša mládež miluje prepych. Nemá správne správanie. Neuznáva autority a nemá úctu pred starobou. Deti odvrávajú rodičom, srkajú pri jedle a tyranizujú svojich učiteľov."
Sokrates, 469 – 399 pred n. l.
Rodič to dnes schytáva z každej strany
Nestíha sa orientovať v množstve ponúkaných výchovných štýlov: skúša všetko a nič nefunguje. Z detí vraj vyrastajú vagabundi nerešpektujúci autority, zúfalo kričiaci po hraniciach. Deti potrebujú lásku, bezpečie a istotu. A predsa im každý ponúka iba cukríky, tablety a more krúžkov. Žeby naozaj...?
Tento článok bude dávať viac otázok ako odpovedí. Pozrie sa na obe strany mince, ktorá bola hodená už dávno. Ktorá strana je lepšia? Ťažko povedať.
ROZHOVOR: Vychovávame malých arogantných narcisov?
Generácia Y
Keďže deti sa nemôžu dostaviť pred „súd“, treba si najskôr predvolať ich rodičov. Rodičia dnešných malých detí pochádzajú z tzv. generácie Y.
- Narodili sa v rokoch 1980 až 1995.
- Prisudzujú sa im vlastnosti ako dôvera a tolerancia, ale i náklonnosť k privlastňovaniu a narcizmu.
- V porovnaní s predchádzajúcou generáciou vykazujú viac egoizmu.
- Väčšina z nich sa už narodila do sveta moderných technológií. A práve tie majú byť ich Achillovou pätou.
- Na jednej strane sú pohodlní a leniví; na druhej ochotní precestovať svet a robiť od svitu do mrku, aby dosiahli materiálne istoty a bohatstvo.
- Táto generácia nepozná hlad a vo svojich vojnách nebojuje za slobodu a demokraciu. Bojuje o svoje duševné zdravie a rovnováhu medzi skutočným a online životom.
Vychovali ju príslušníci tzv. televíznej či sídliskovej generácie. Tiež nad ňou mnohí lámali palicu. Vraj vyrástla v betónových džungliach, stratila zmysel pre hodnoty a kontakt s prírodou.
Zaujímavé je, že generácia Y sa do rodičovstva veľmi nehrnie
A keď sa naň konečne odhodlá, ostáva v ňom trochu stratená. Nechcela totiž opakovať direktívnu výchovu svojich rodičov a hľadala spôsoby, ako nadviazať so svojimi potomkami „vzťah“. Zdá sa však, že aj keď to chcela urobiť lepšie ako ich predchodcovia, narazila na kameň úrazu. Čo sa výchovy týka, je v nás nemenne zakódované, že rodič jednoducho nemôže byť kamoš. A bodka.
Ach, tá mládež
„Moje dieťa je malý tyran. Som z neho úplne zúfalá a náš vzťah je neustály boj. Nechce jesť, nikam sa nechce adekvátne obliecť a k druhým sa správa ako rozmaznané dieťa alebo agresívny galgan. Neviem, kde som urobila chybu...“ sťažuje sa mamička, ktorá obehla už nejedného detského psychológa.
Ak by jej dieťaťu dali nálepku poruchy správania, možno by sa jej aspoň uľavilo na duši a povedala by si, že za to nemôže ona. Keby však výchova bola taká jednoduchá, neboli by kníhkupectvá plné kníh o rodičovstve. Ono to však jednoduché nie je a za dnešný chaos vo výchove môžu i nemôžu rodičia.
Žijeme vo svete neustáleho relativizmu, kde už nič nie je isté. Ani láska, ani manželstvo, ani rodina, ani hodnoty. Človek si môže zvoliť, čo chce; dokonca i pohlavie. Dospelý mozog si tento chaos dokáže upratať a jeho vnútorný kompas vždy po prepočítaní ukáže, kde je sever. Deti však toľko šťastia nemajú.
Dnešná doba im hádže pod nohy polená, ktoré nedokážu preskočiť ani zvládnuť. Sú extrémne zmätené. Istotu, ktorú potrebujú viac ako cukor vo svojich džúsoch, im už nedokáže zabezpečiť nikto: ani rodina (ktorá sa často rozpadne skôr, ako dieťa zasadne do školských lavíc); ani škola (často plná zmätených a vyhorených učiteľov) ani spoločnosť.
Strácame svoje deti?
Cieľom je... ÚSPECH
Uznávaný český psychiater a spisovateľ Dr. Max Kašparů raz povedal, že kedysi bolo cieľom vychovať slušné dieťa. Dnes chcú rodičia vychovať najmä dieťa úspešné. Ak teda chceme hovoriť, aké zlé a nevychované sú dnešné deti, skúsme sa pozrieť aj na to, akým smerom ich vedú dnešní rodičia.
Na druhej strane mi je ich (ku ktorým patrím i ja) nesmierne ľúto. Kedysi ste si mohli vybrať z 2 druhov jogurtov, dnes ich máte 15. Kedysi dieťa patrilo do postieľky, a takmer nikto sa neodvážil dávať ho spať inam. Dnes musíte ako rodič urobiť 50 rozhodnutí denne. Mať názor a držať sa ho, vôbec nie je jednoduché. Možno bol v minulosti svet trochu viac čierno-biely, ale deti mali jasno v tom, čo platí a čo nie.
Moderné technológie naše deti veľmi ovplyvňujú
Narodili sa do sveta, v ktorom mnohé z nich videli matkinu tvár až po obrazovke mobilného telefónu... Dnešné deti sa neustále delia o pozornosť s cingotom SMS a odpovedaním na telefonáty a emaily. Ocko nie je iba ich, kým je nablízku telefón či počítač. A babka zapne youtube vnúčatkám radšej, ako by riskovala výbuch v kuchyni pri spoločnom varení obeda.
Čas s rodičmi je dnes úplne iný ako kedysi. Mnohí si pofrflú, že predsa trávia s deťmi viac času ako predošlé generácie; a majú pravdu. Oveľa viac tu ide o to, AKO je tento čas strávený. Ak dieťa vyzdvihnete zo školy, odveziete ho na tréning a tam hodinu ťukáte do mobilu, NIE JE to spoločne strávený čas.
Ďalšia vec, ktorú tieto deti nezažívajú takmer vôbec, je spoločná práca. Nevidia, na čom rodič pracuje – ako sa pri tom správa a čo vlastne miluje, neznáša, uznáva či ctí. Miznú modely a vzory, ktoré by bolo možné nasledovať a po kom opakovať
7 tajomstiev výchovy šťastného dieťaťa
Deti sú obrazom nás – predchádzajúcich generácií
Ťažko teda posúdiť, či v dnešnej „nevýchove“ zlyháva dieťa alebo rodič. Nemôžeme od nich predsa chcieť niečo, čo sme ich nenaučili a čím sami nežijeme. Naopak.
Chcem týmto článkom vykričať do sveta, že JA IM VERÍM! Nech si ich akademicky uznávané autority dávajú do svojich „ADHD“ škatúľ a učiteľky si naďalej trhajú vlasy. Deti nám nastavili zrkadlo a hovoria, že ďalej to už takto nejde.
Možno po tejto „nevychovanej“ generácii, príde tá, ktorej bude záležať na tom, ako byť denne off-line; nerobiť zle prírode a žiť viac nemateriálne. Chceli to povedať aj inak, ako tým, že nezdravili a vyplazovali jazyk. Ale nikto ich nepočúval...