Rodič – taxikár: o čo deti prichádzajú?
Od starých rodičov poznáme historky o tom, ako museli aj niekoľko hodín kráčať pešo do x-kilometrov vzdialenej školy v susednej dedine – cez pole, les a lúku, za brieždenia i v daždi.
Aj naša generácia ešte chodila do školy pešo, na bicykli alebo sme cestovali verejnými dopravnými prostriedkami. Dnes sa deti vozia autom – dokonca i vtedy, ak cesta do školy trvá pešo hoci len 5 minút.
Fenoménom súčasnej doby sa stal „rodičovský taxík“ – rodičia vozia svoje deti do školy a po jej skončení ich opäť vyzdvihnú a dopravia domov autom. Robia tým svojim deťom láskavosť alebo im skôr škodia?
Prečo chodia deti do školy PEŠO stále menej?
Odborníci v jednej štúdii zistili, že počet detí, ktoré chodia do školy pešo, pomaly klesá a stále viac detí sa dopravuje do tejto inštitúcie autom.
Dôvody, ktoré rodičia udávajú, sa týkajú najmä dvoch stránok. Deti sa boja chodiť pešo, lebo musia prejsť cez rušnú cestu.
Rodičia sa zase strachujú, že ich dieťa ešte cestu do školy nezvládne, a uprednostnia preto „bezpečnejšie“ auto. Dôsledky takéhoto konania ale nie sú výlučne pozitívne:
Rodičovský taxík má i vedľajšie účinky, ktoré sa týkajú najmä samostatnosti a sebavedomia našich detí.
Zmenila sa cesta do školy i mobilita detí
Trend v mobilite sa nezastavil ani pred našimi deťmi. Dlhé cesty do školy nie sú už dnes ničím výnimočným.
To je vo veľkej miere dôsledok toho, že mnohé školy sa z dôvodu nedostatočného počtu žiakov spájajú a toho, že rodičia majú určité predstavy o tom, akú školu má ich dieťa navštevovať, a tak žiak nenavštevuje najbližšiu školu v mieste svojho bydliska, ale často v inom meste či na jeho opačnom konci.
Spravidla býva doprava do školy zabezpečená verejnými prostriedkami, napriek tomu ale mnohí rodičia radšej svoje deti vozia do školy autom. Možno preto, lebo im chcú ušetriť extrémne dlhý čas strávený cestovaním alebo preto, že majú strach, že sa ich dieťa nevie dobre orientovať v cestnej doprave.
Niekedy má rodičovský taxík čisto praktické dôvody, napr. ak sa škola nachádza po ceste do práce rodičov. Faktom je, že samostatná mobilita detí klesá. Tento vývoj začal v 70-tych rokoch a odvtedy má zosilňujúcu tendenciu.
O čo deti prichádzajú keď využívajú "rodičovský taxík"?
Aj keď sa rodičovský taxík podpísal pod mnohé štatistiky pozitívne – napríklad na ceste do školy sa stáva menej nehôd – sú jeho dôsledky pre dieťa enormné.
Samostatné a zodpovedné konanie patrí k vývinu dieťaťa, obzvlášť k posilňovaniu detského sebavedomia. U detí, ktoré sa musia v cestnej doprave pohybovať samé, sú tieto schopnosti nevyhnutné.
Nesú zodpovednosť za seba a musia sa vedieť samy rozhodovať. Tak nadobúdajú pocit sebestačnosti a nezávislosti. Cesta v aute rodičov naproti tomu núti dieťa k pasivite.
Nemôže si osvojiť zásady bezpečného pohybu po uliciach, neučí sa samostatne sa orientovať v cestnej doprave a nachádzať riešenia v prípade problémov.
Prečítajte si: Dopravná výchova najmenších? Inšpirujte sa 5 tipmi na hry doma!
Nebezpečná cesta do školy – ako dieťaťu pomôcť
Aby sme dieťa naučili byť kompetentným v oblasti cestnej premávky a upokojili svoj vlastný strach, môžeme toho ako rodičia urobiť pomerne veľa.
Zázračné slovíčko sa volá TRÉNING. Už pred nástupom do školy môžeme spolu s dieťaťom trénovať, ako sa má správať v cestnej premávke. Cestu do školy samotnú – či už pešo, na bicykli alebo autobusom – možno tiež natrénovať.
Ďalšie podporné prostriedky sú reflexné pásiky na oblečení a školskej aktovke. Ako rodičia by sme sa mali postarať o to, aby malo dieťa na cestu do školy dostatok času, lebo hektika narúša koncentráciu na podstatné veci a tým sa zvyšuje nebezpečenstvo nehôd.
Peší školský autobus
Ak chodí dieťa do školy pešo, môžete sa dohodnúť s inými rodičmi a zaviesť tzv. pešie školské autobusy – niekoľko rodičov zozbiera deti z okolia a spoločne idú každé ráno do školy.
Princíp je ten, že po ceste do školy sú určité miesta stretnutia, kde sa napájajú ďalšie a ďalšie deti. Na začiatku môžu peší autobus sprevádzať jeden alebo dvaja dospelí, neskôr môžu chodiť deti samé.
Takýmto spôsobom sa utužuje komunita, nadväzujú sa nové priateľstvá, minimalizujú sa riziká a rodičom odpadne pravidelný ranný stres v zápche.
Prečítajte si: Deti a dopravná výchova: 5 tipov na hry vonku
Mamičkin maznáčik
Okrem iných aspektov môže rodičovský taxík viesť aj k vyčleneniu od detí. Ak chodia všetky ostatné deti do školy samé, prepasie vaše dieťa kúsok socializácie a začleňovania sa, lebo sa dopravuje do školy izolovane v aute.
Na spoločnej ceste do školy deti uzatvárajú kamarátstva a spolu sa rozprávajú a dohadujú si stretnutia. Ak je dieťa o toto všetko ochudobnené, lebo ho rodičia vozia do školy autom, môže sa stať v určitých prípadoch dokonca outsiderom. Následkom môžu byť posmešky, v krajnom prípade aj šikanovanie.
Výhody pešej chôdze do školy
Výhod presunu do školy „po svojich“ je hneď niekoľko:
- Podpora fyzickej aktivity u detí ako forma boja proti obezite, ktorá je v dnešnej dobe výrazným problémom. Chôdza je najprirodzenejšou formou pohybu a len 30 minút denne pomáha regulovať hmotnosť, posilňovať svaly a kĺby i redukovať stres.
- Deti si osvoja zásady bezpečného pohybu po uliciach, nadobudnú pocit sebestačnosti a nezávislosti. Jazda autom všade tam, kam sa potrebujeme dostať, podporuje vznik generácie závislej na autách.
Deti, ktoré nie sú podnecované k chôdzi, bicyklovaniu alebo cestovaniu hromadou dopravou, budú mať tendenciu prehnane sa spoliehať na osobný automobil a nebudú si voliť iné formy dopravy.
- Zmierni sa zahustenie dopravy, znečistenie a intenzita hluku v okolí škôl, čo má dopad na hladinu stresu u detí a schopnosť sústrediť sa, ale aj nezanedbateľný dopad na životné prostredie.
- Oživenie komunity a mestskej štvrte. Tam, kde chodí veľa ľudí pešo, sa zvýši bezpečnosť a zníži kriminalita v okolí.
- Ranné stretnutie s kamarátmi. Pri rannej ceste do školy sa môžu deti stretnúť so svojimi rovesníkmi. Rozprávajú sa, čo zažili v predchádzajúci deň. Rýchlo sa uzatvárajú nové kamarátstva a po krátkej dobe bude možno túžbou malého školáka chodiť do školy spoločne s ostatnými deťmi.
Prečítajte si: 8 faktorov, ktoré vplývajú na dieťa a jeho rodičov pri nástupe do prvej triedy