Z riadkov prof. Štúra: Kedy začať so sexuálnou výchovou?

Neuvedomujete  si, že ste s ňou už dávno začali. Čo je to vlastne sex? Potešenie z citových vzťahov, prejav radosti zo života, symbolická blízkosť dvoch ľudí. Nikdy by som to nenazval sexuálnou výchovou, skôr citovou výchovou alebo, ešte lepšie, medziľudskými vzťahmi.

K peknému objatiu je potreba zdravé sebavedomie, schopnosť vcítiť sa do druhého človeka, teda empatia, prirodzená radosť zo života aj sebaovládanie. Nie je možné učiť techniku objatia, troška tajomného vzrušenia vytvára krásu vzťahu. Filozof vraví, že bozk nie je príčinou, ale následkom lásky, preto nemôže slúžiť k jej udržaniu. Ak chcete ešte poetickejšie, spomeňte si na českého básnika Jaroslava Seiferta: „a lásky, jaký žal, s polibky  nepřibýva, jak sem se domníval!“

Môžeme uzavrieť, že nijaké intímne poučenie nemá potrebnú výchovnú silu, tou vládne iba pekný ľudský, šľachetný život v rodine a u každého jej člena. Prvým a základným predpokladom  dobrých medziľudských vzťahov je dostatok lásky a pozornosti od najútlejšieho detstva. Radosť a potešenie z dieťaťa rodičov sa postupne mení na radosť a potešenie dieťaťa zo života i z iných ľudí. Tu je začiatok skutočnej lásky.

Prvé znalosti o vzniku života a rodení detí by malo dieťa získať ešte v predškolskom veku. Bez zbytočných detailov, ale len pravdivo, na čo sa dá vždy nadviazať. A tiež s primeranou úctou k zázraku existencie. Dostatok reálnych informácií od rodičov uchráni pred skresľujúcimi postojmi kamarátov.

Autoritu si nezískavame príkazmi, ale serióznym, otvoreným vzťahom. Dieťa nikdy neklamem, ale ani odpoveď neodložím „až budeš väčší“.

S dospievaním prichádzajú nové poznatky aj postoje. Vzťah otca k matke, ale aj rodičov k iným ľuďom, vrátane k dieťaťu samotnému je veľmi inštruktívny a účinnejší než napomínanie. Tie potrebné intímnejšie informácie, ktoré robia dospelým toľko problémov, je dobré ponúknuť vhodnou knižkou. Rozhovor by sa nemal sústrediť na fyziológiu, ale vždy zostať v citových dimenziách.

Netrápte sa, pekný život bez poučovania je lepší než najodbornejšie vysvetľovanie bez morálky. Dospievajúci by mal mať odvahu riešiť si postoje k ľuďom podľa vlastného kritického uvažovania. Každý máme iný temperament, iné množstvo aj zloženie hormónov, iné postavenie a zážitky v rodine.

Dnes chýba mládeži krásna literatúra a umenie vôbec, často veľmi zdeformované režijnou odvahou k experimentovaniu. Aspoň blízki dospelí by mohli zachovávať ušľachtilú formu vzťahov. Výhodným výchovným postojom je povzbudenie, aby sa mladý človek nebál byť smiešny svojou odlišnosťou. Keď susedovi  zvoní budík, ešte nemusíme vstávať. Nekriticky napodobňovať kamarátov je prejavom malej sebadôvery. Odolať ponuke alkoholu, fajčeniu, vulgárnym výrazom alebo predčasnému sexu je dospelejšie než podľahnúť.

Snaha riešiť všetko príkazom je naivná, závisí od správania dospelého, ktoré dieťa bedlivo sleduje odmalička, od návyku kritického pohľadu, a tiež od dôvery. Človek sa správa podľa toho, čo od neho druhí očakávajú. Nie je to vôbec ľahké v dnešnej konzumnej dobe udržať si kultivovaný spôsob života, nepresýtiť sa, utiecť predčasne z detstva a nepokaziť si život už na začiatku.

Bez vhodného vzoru rodiča a bez zdôvodnenej dôvery v dieťa sa ľahko podľahne negatívnym vplyvom. Bolo by pýchou vychovávateľa, keby vrstovníci napodobňovali ich dieťa v ušľachtilých postojoch a spôsoboch života.