ODMENY: TIPY na bodovací systém

Mgr. Jarmila Hýroššová | 12. november 2017

V nejednej príručke sa dočítame, že správanie detí možno efektívne ovplyvniť pomocou odmeňovacieho systému, kde deti zbierajú body (nálepky, gulôčky, paličky..) Je však tento systém naozaj efektívny a správny?

Pozrieme sa bližšie na najčastejšie problémy, ktoré sa môžu objaviť vtedy, ak zavedieme systém odmien:

Odmeny sa vo výchove udeľujú, samozrejme, v mene dobra dieťaťa, ale riziká takýchto odmien bývajú značné.

Na odmeny si ľahko zvykáme

Ľudia majú vo všeobecnosti tendenciu ľahko si zvyknúť na odmeny. To môže viesť k tomu, že ak budeme chcieť deti motivovať, odmeny budú musieť byť stále väčšie a väčšie. Ak by dieťa dostávalo odmenu stále v tej istej výške, je možné, že očakávané správania alebo činnosť už uňho rodič po čase nedosiahne. Deti sa najprv uspokoja s odmenou typu nálepka, obrázok, neskôr sladkosť, potom už pýtajú centy a eurá a potom... kam to porastie?

Neprehliadnite: ODMENY: Sú užitočné alebo škodlivé?

Problém nastáva aj vtedy, keď pochvala nepríde. Pre dieťa nie je väčšia porážka ako nedostať odmenu, ktorú sa naučilo očakávať. Za každým cukríkom je teda schovaný bič.

Odmeny môžu redukovať vnútornú motiváciu a vytrvalosť

Ak niečo robíme radi a dobrovoľne a odmenia nás za to, môže sa stať, že nám klesne vnútorná motivácia. Potom sa učíme, plníme požiadavky, pracujeme viac kvôli odmene, pre vonkajší efekt. Podporuje sa tak vonkajšia motivácia, tlmí sa však rozvíjanie hodnotnejšej, vnútornej motivácie, v ktorej hrá dôležitú úlohu zvedavosť, potreba činnosti, radosť z nej a pod.

Inými slovami, keď prestanú zlaté hviezdičky, nálepky alebo cukríky prichádzať, správanie, ktoré sme sa snažili posilniť, sa väčšinou vytráca. Deti, ktoré si zvykli očakávať odmenu, môžu byť zdrvené, keď ju nedostanú. To otupuje ich vytrvalosť.

Odmeny sú často neúčinné

Niekedy odmeny neúčinkujú tak, ako by si to dospelí predstavovali.

Napríklad vtedy, ak:

sú časovo veľmi vzdialené (bicykel na konci školského roka)
sa zdajú byť nedosiahnuteľné (peniaze za dobré známky pre žiaka, ktorý sebe a svojim schopnostiam neverí)
sú pre dieťa menej atraktívne, ako si rodičia mysleli

Odmeny môžu negatívne ovplyvniť postoje dieťaťa

Tak ako u Simona v našom príklade, často sa stáva, že deti si rýchlo zvyknú na to, že sú motivované zvonka. Potom už napríklad nepokladajú domáce úlohy za povinnosť, ale ako niečo, čo urobia len vtedy, ak za to budú primerane „zaplatené“. Čoskoro sa objaví postoj „A čo za to dostanem?“ aj pri obyčajných rutinných činnostiach (prezlečenie sa do pyžama, upratanie izby...).

Čítajte tiež: Matka roka: Čo robia mamy večer..

Kedy sú odmeny v poriadku?

Ale aby sme úplne nezatratili význam odmien, tie môžu byť aj veľmi zmysluplné, ak sa používajú šetrne a správne a nie manipulatívne. Treba však dbať najmä na tieto faktory:

Používať ich treba s mierou.
Nemali by byť sľubované vopred, ani by nemali byť garantované zakaždým, keď dieťa urobí niečo, čo sa vám páči.
Rozdávať sa majú jednoducho (nie podľa nejakých bodových plánov).
Udeľovať ich len za výnimočné činnosti (napr. ak urobí dieťa niečo navyše) a nie za bežné povinnosti (napr. domáce úlohy, vynesenie smetí či prestretie stola pred večerou).
Nasledovať by mali ihneď po želanom správaní.
Mali by byť pre dieťa skutočne atraktívne.
Dajú sa jednoducho opäť odňať.

Možno to znie trochu komplikovane, ale v skutočnosti to také nie je. Nasledujúce dva príklady znázorňujú, ako by to mohlo s odmenami v reálnom živote fungovať:

Jakub sa snaží písať bez chýb

Jakub si musí bezpodmienečne precvičovať pravopis, lebo jeho známky z diktátov sú hrozné. S rodičmi sa dohodol, že si 3x do týždňa urobí pravopisné cvičenie navyše. A keďže Jakubovo prianie bolo môcť byť večer aspoň o chvíľu dlhšie hore, rodičia mu ponúkli, že v dňoch, kedy si navyše robí cvičenia z gramatiky, môže posunúť večerný spánok o 15 minút. Týmto spôsobom získa Jakub späť čas, ktorý počas dňa investuje do učenia navyše.

Simona bude cez prázdniny čítať

Simonina učiteľka na poslednom rodičovskom združení oznámila rodičom, že ich dcére robí problém čítanie a bolo by vhodné, keby si čítala aj počas letných prázdnin. A keďže si Simona už dávnejšie priala hrad z lega, rozhodol sa jej otec, že jej ho kúpi. Dohodol sa so svojou dcérou, že si budú spoločne čítať – a to každý deň okrem víkendov 15 minút. Keďže letné prázdniny trvajú osem týždňov, vydelil otec počet dielikov lega štyridsiatimi a po každom čítaní dal svojej dcére vždy 3-4 dieliky. Takto sa postupne budoval po každom čítaní hrad, ktorý Simona svojim návštevám hrdo prezentovala ako „čítací“ hrad.

Mohlo by vás zaujímať: Žena doma: Ticho neveští nič dobré

Otec ale dal pozor na to, aby Simona pochopila, že túto odmenu dostala len počas prázdnin a za učenie navyše. Zároveň sa pokúsil o to, aby bolo čítanie atraktívne – občas si čítali pri sviečkach, striedavo čítali knihy a zaujímavé časopisy, a tiež pravidelné chválenie i za malé pokroky bolo také príjemné, že v tom Simona dobrovoľne pokračovala i po skončení prázdnin (napokon aj ona postrehla, že tento čas, ktorý trávi s otcom a má otca len pre seba, je veľmi vzácny). Takto postupne sa materiálna odmena nahrádzala formou uznania, ocenenia, spoločne stráveného času a radosti z pokrokov a Simone už po prázdninách ani nechýbala.