Nevychovávajte moje dieťa, prosím
Bežíme na ihrisko. O auto sa nepodelí a keby bola taká možnosť, bude kresliť čierne slniečka po chodníku. Vás do toho, s prepáčením, nič.
Radodajky
Som už vyslovene alergická, keď niekto pozoruje moje dieťa a má hneď skvelý tip, čo by malo robiť inak alebo nerobiť. Svoju tézu vysloví dostatočne nahlas, aby ho počuli aj ostatní, alebo sa k vám nakloní a pošepká – „Poviete mu, aby dal to autíčko Simonke? Veď nech sa podelia.“
Ty si riadna bacuľka...prosím, mohli by ste si to odpustiť?
Nič ma do tvojej výchovy nie je
Poviem pravdu, mne je úplne jedno, či Lucka na ihrisku je dobošku alebo paradajku, či skočila v plátenkách do vody, alebo má prvotriedne gumáky. S Luckou je tam jej mama. Ja predsa nerozhodujem o tom, čo by (ne)mala jesť a (ne)nosiť oblečené.
Z traumy nič nebude, zachovajte pokoj
Dnes sa o výchove toľko hovorí, že neviete, čo skôr urobiť, aby ste dieťaťu náhodou neublížili. Strava je detto témou číslo jeden a vy pod neustálou kontrolou, či máte správy tón hlasu, či ste tú brokolicu príliš nerozvarili a dieťaťu nespôsobili traumu z bohviečohoešte.
Je to moja vec, akou matkou som. Nestresujte ženy materstvom!
Tak aspoň medzi sebou, mamy, zachovajme nejakú tú pohodu a nevychovávajme si deti. Veď máme dosť starostí s tým svojim dieťaťom. Ďakujem.
Bežíme na ihrisko. O auto sa nepodelí a keby bola taká možnosť, bude kresliť čiernou kriedou slniečka po chodníku. Vás do toho, s prepáčením, nič.