Intimita detí: Keď dieťa spoznáva vlastné telo
S detskou onániou sa môžeme stretnúť už aj u tých najmenších detí v rozmedzí druhého až piateho roku veku dieťaťa. Rodičia sú často zaskočení, prekvapení, nevedia, ako reagovať.
Hneď v úvode by sme radi všetkých upokojili. Deti v tomto veku spoznávajú svoje telo, vrátane svojich pohlavných častí a odborníci tieto úkony prirovnávajú a prisudzujú im váhu ako cmúľaniu prstov. A to bez ohľadu na to, či ide o chlapcov alebo dievčatá.
Robia to zväčša všetky deti. Je to všetko v poriadku a býva to úplne normálne. Ako je teda na dieťa v takých chvíľach najlepšie zareagovať? Čo robiť a čomu sa vyvarovať?
Masturbácia u detí
Dieťa prechádza počas svojho rastu rôznymi vývinovými štádiami, jedným z nich je aj oblasť sexuality ako takej. Už najmenšie deti sa dotýkajú vlastných pohlavných orgánov, spoznávajú postupne svoje telo. Dievčatá skúmajú svoje intímne partie, chlapci sa zaoberajú svojím pohlavným údom, hrajú sa s ním, dokonca u nich môžeme v skorom veku pozorovať aj jeho stoporenie. Tieto prejavy však nemajú nič spoločné s nazeraním na svoje telo ako na oblasť pôžitku. S detskou masturbáciou sa môžeme stretnúť už u najmenších detí medzi druhým až piatym rokom života, ba niekedy dokonca ešte skôr.
Detská masturbácia je prirodzená
Dieťa v menšom veku nerozlišuje to, na čo sú pohlavné orgány určené, sú to pre neho „rovnocenné“ časti tela. Odborníci prirovnávajú tento jav k bežnému „hraniu“ sa s končatinami, teda s ich nôžkami, rúčkami a presne týmto spôsobom sa deti začnú dotýkať aj svojich pohlavných orgánov.
Rozdiel začínajú chápať už v ranom veku, kedy dieťa prichádza na to, že dráždenie genitálií mu spôsobuje omnoho väčšie potešenie ako dráždenie iných častí tela. Zväčša si v tomto období deti chytajú svoje genitálie alebo si zvyknú ľahnúť na zem a šúchať sa po nej alebo si strkajú vankúš medzi nôžky. V prvom rade sa treba najprv uistiť, že sa nejedná o nejaký zdravotný problém ako zapareniny, mykózy a pod. Ak sme vylúčili zdravotnú príčinu či určitý diskomfort dieťaťa, s veľkou pravdepodobnosťou sa môže jednať o detskú masturbáciu, ktorá je rovnako prirodzenou súčasťou vývinu a týmto obdobím si prejde takmer každé dieťa. Ide o štádium vývoja dieťaťa, kedy ho zaujímajú časti tela, dotýka sa ich, naťahuje, dokonca robí pohyby podobné masturbácii. A to bez rozdielu, či ide o malých chlapcov alebo dievčatká.
Ako sa vysporiadať s detskou masturbáciou?
Stáva sa, že u niektorých detí je táto fáza vo vývine výraznejšia, u niektorých detí si ju rodič dokonca nemusí ani všimnúť. Keď rodič po prvýkrát spozoruje takéto správanie u svojho dieťaťa, zneistie, znepokojí sa, možno aj vystraší. Dieťa vo svojom vlastnom ponímaní a prežívaní nerobí v tej chvíli nič zlé, nemorálne, škodlivé či hanlivé.
Dnes sa búra tabu okolo tejto témy a upúšťa sa od názorov, že dieťa je potrebné zastaviť, či dokonca za to potrestať. Stačí, ak pozornosť dieťaťa odkloníme na niečo iné, nejakú činnosť, ktorej sa so záujmom začne venovať. Určite nie je vhodné na dieťa kričať, zhíknuť a karhať ho, či mu to zakázať. V tomto období sa totiž nedeje nič zlé. Avšak nevhodné a opakované reakcie rodičov môžu mať negatívne dopady na sexuálny život dieťaťa a správanie sa v intímnej oblasti ako dospievajúceho či už dospelého človeka.
Cmúľanie prsta
Táto situácia dokáže často rodiča zaskočiť, pretože naše nazeranie na pohlavné orgány je diametrálne odlišné od vnímania detí. Dieťa si to nespája so sexuálnym uspokojovaním, je to pre neho len objavenie niečoho príjemného, niečoho, čo sa mu páči, čím si vie „krátiť čas“, či uvoľniť nahromadené napätie. Onánia u detí sa však môže stať aj zlozvykom, ako napr. cmúľanie prsta. Keď rodič spozoruje, že sa dieťa hrá so svojimi pohlavnými orgánmi, je potrebné ho touto situáciou sprevádzať, kým z toho nevyrastie.
Neskôr si totiž dieťa začína svoje konanie uvedomovať a takéto správanie, dospelými vnímané ako sexuálne, prirodzene odznieva. Nadbytočná energia sa u detí prestáva prejavovať týmto spôsobom, pretože v predškolskom veku ich už obmedzuje pocity hanby, ostýchavosti, či dokonca nepríjemných pocitov.
Zlozvyky u detí: Ako sa zbaviť cmúľania prsta, či špárania v nose?
Deti spoznávajú svoje telo
Okrem vyššie spomenutého spoznávania vlastného tela si tiež môžu takto riešiť svoj nahromadený stres a napätie, či to robia „len tak“ z nudy či nedostatku fyzickej aktivity. Čo je preto v takých chvíľach najvhodnejšie? Odborníci radia v takých momentoch reagovať podobne, ako keď si dieťa cmúľa prst – zbytočne na to neupozorňujeme a nepoukazujeme na to, odvádzame jeho pozornosť bez akýchkoľvek výkyvov tónu hlasu či nálady k iným aktivitám, odpútame pozornosť dieťaťa a pod. Čím je dieťa staršie, tým ľahšie dokážeme – adekvátne jeho možnostiam a schopnostiam – otvárať túto tému a rozprávať sa o nej. Ale pozor – v rovnakom „nasadení“, ako keď sa rozprávame o súvislostiach, skúsenostiach a zážitkoch z akýchkoľvek iných oblastí. Neskôr je dieťa schopné porozumieť usmerneniu rodiča, že ide o činnosť, ktorá sa nerobí pred inými ľuďmi, že ide o záležitosť osobnú, intímnu.
Dieťa z toho vyrastie. Pri negatívnom postoji rodiča sa stres dieťaťa ešte viac nahromadí a dostáva sa do bludného kruhu, kedy sa k masturbácii uchyľuje častejšie a potom je to už o čosi náročnejšia situácia. Vždy ale majme na pamäti, že aj keď ide v našom ponímaní o prejav sexuálneho správania sa, u detí to nemá spojitosť so sexualitou a už v žiadnom prípade nejde o psychickú poruchu a pod.
Ak si však rodič všíma, že dieťa sa k tejto činnosti uchyľuje príliš často, prípadne sa šúcha až do poranenia, či sa „uspokojuje“ na verejných miestach, je dobré sa s ním otvorene porozprávať, samozrejme, primerane veku. Vysvetliť mu, že sú to veľmi citlivé orgány na našom tele, ku ktorým treba pristupovať jemnejšie, rovnako sa ich nedotýkame na verejnosti, neodhaľujeme sa. Pokiaľ by sa dieťa v týchto činnostiach cyklilo príliš dlho, je vhodné poradiť sa s detským psychológom.
Sexualita by nemala byť tabu - ako viesť rozhovor s deťmi?
Prvé lásky a otvorený rozhovor
Ako dieťa rastie a uvedomuje si kontext vzťahu, lásky, blízkosti a intimity, začínajú prichádzať aj otázky – či bábätko „vznikne“ z pusinky od spolužiaka v škôlke, keďže jej tehotná maminka, ktorú bežne vidí bozkávať sa s oteckom, čaká bábätko? Detská hlávka si pospája videné a počuté do vlastnej predstavy. Preto je vhodné s deťmi na tieto témy komunikovať, prinášať im odpovede a tým vytvárať predpoklady budovania zdravých vzťahov do ich budúceho partnerského života.
Rovnako tak je vhodné „byť“ pri svojom dieťati v zmysle opory, podpory, sprevádzania, ak je dievča napr. vo veku prvej menštruácie či u chlapca polúcie, tzv. prvého mokrého sna. Odborníci odporúčajú otvorený rozhovor rodiča s dieťaťom primeraný veku, vhodnou kombináciou je mama – dcéra, otec – syn, ale nejde o striktné pravidlo. Dobrými pomôckami, ako nájsť vhodné slová v takýchto situáciách, sú rôzne knižné publikácie na to určené.