Integrácia: výhra pre dieťa, neustály boj rodičov

Integrácia: výhra pre dieťa, neustály boj rodičov
6.6.2016 v kategórii Dieťa, autor Daša Krátka, foto: istockphoto.com

Výchova a vzdelávanie detí s rôznym hendikepom spolu so zdravými deťmi dnes už nie je až takou výnimkou. Napriek tomu však má veľa úskalí a pre rodičov, ktorí sa rozhodnú ísť touto cestou, to často znamená tvrdý boj (najmä s úradmi a inštitúciami), ktorý mnohých po čase odradí.

Prečo integrovať?

Z pohľadu dieťaťa s postihnutím

Začlenenie detí s hendikepom medzi zdravých vrstovníkov je veľkým prínosom pre ich vývoj. Tým, že sa pohybujú v prirodzenom prostredí, majú možnosť „odkukávať“ bežné správanie detí a tým sa vlastne učia – napodobňovaním. „Napríklad u dieťaťa v predškolskom veku zistíme, že má nejaký hendikep. V tomto veku môžeme celkom dobre stanoviť diagnózu a určiť, ako dieťa špeciálne rozvíjať. Nemôžeme však presne stanoviť, čo všetko je dieťa schopné z prostredia vstrebať. A tak by mohlo obmedzenie len na to špeciálne ublížiť. Preto je dobre, keď mu dáme možnosť, aby si mohlo zo sveta okolo seba vziať čo najviac. Práve preto je užitočné, keď je v bežnom prostredí,” vysvetľuje psychologička Lenka Filípková (Informatorium, 8/2009).

Pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) často neexistuje v blízkosti bydliska špeciálne zariadenie, a tak by bolo vystavené už v útlom veku každodennému dochádzaniu do vzdialeného mesta.

Vzdelávanie spoločne so svojimi vrstovníkmi z okolia, v prostredí, v ktorom dieťa vyrastá, má pre jeho začlenenie taktiež svoj nezanedbateľný význam.

 

Z pohľadu zdravých detí

Výhody integrácie však nie sú jednostranné. Aj pre zdravých spolužiakov má integrácia svoj význam.
V minulosti človek bežne neprišiel do kontaktu s ľuďmi s postihnutím. A tak väčšina dospelých ani v súčasnosti nevie, ako sa správať v prítomnosti takýchto ľudí, akým spôsobom by im prípadne mohli pomôcť, či byť inak užitoční. Často majú strach z reakcií týchto ľudí, boja sa ich zamestnať, nevedia, čo môžu od nich očakávať.

Ak sa však s existenciou rôznych hendikepov stretneme už v detstve, vnímame a prijímame to ako súčasť života, ako niečo prirodzené. Človek si uvedomí, aké dôležité sú „maličkosti“, ako napr. to, že môže chodiť, behať, športovať, vidieť, počuť, rozprávať... Prítomnosť dieťaťa s hendikepom tak ovplyvňuje hodnotový rebríček zdravých detí. Psychologička Lenka Filípková: „Integrácia mení atmosféru v celej triede, deti vidia, že si nemôžu len tak niečo vymyslieť, ale že by mali dávať pozor, čo robia, brať ohľad na ostatných. To všetko sa síce učia aj v kontakte so zdravými spolužiakmi, ale toto je iné, namiesto prirodzenej detskej súťaživosti nastupuje empatia, pocit uspokojenia z toho, že som niekomu pomohol.” (Informatorium, 8/2009)

Stanka (syn Branislav – Downov syndróm, špeciálna trieda 1. ročník, ZŠ s MŠ Čierne)
S integráciou syna do základnej školy sme problémy nemali, pretože na škole už bola otvorená špeciálna trieda pre deti s postihnutím. Všetky informácie o zaradení do tejto triedy sme dostali priamo v škole, kde nás privítali a oboznámili so všetkými postupmi. Počas navštevovania tejto triedy sme u syna postrehli viditeľné pokroky. Náš syn je samostatnejší a vnímavejší. Kvalifikovaní učitelia sa o deti s trpezlivosťou starajú. V triede je asistent učiteľa, ktorého zabezpečila škola a financuje ho obecný úrad.