IDEÁLNY RODIČ existuje – ale pre každé dieťa iný

IDEÁLNY RODIČ  existuje – ale pre každé dieťa iný
3.9.2019 v kategórii Dieťa, autor Psychológia pre milujúcich rodičov, foto: istockphoto.com

Hoci má každý rodič do určitej miery vlastný, neopakovateľný prístup k výchove svojich detí, ak by sme sa pozreli na tisícky otcov a mám, predsa by sme našli niekoľko opakujúcich sa vzorcov.

 Niektoré rodiny sú demokratickejšie, iné direktívnejšie. V niektorých platia nemenné pravidlá, v iných sa o pravidlách diskutuje. Keď skúmame, ako súvisí štýl výchovy s temperamentom malých detí, dôležitú rolu zohráva niekoľko vlastností rodičovských štýlov.

Rodičovský prístup 

Za dve kľúčové črty, ktoré ovplyvňujú sebaovládanie detí, sa považuje rodičovská vrelosť a typ kontroly.

Štúdie hovoria, že rodičia, ktorí sú empatickí, podporujúci, láskaví a primerane reagujú na potreby a emočné prejavy dieťaťa, majú väčšinou deti, ktorých sebaregulácia sa neustále zlepšuje – a naopak.

Podobne sú na tom rodičia, ktorí svojim deťom určujú hranice takým spôsobom, aby v nich podporovali samostatnosť. Napríklad tým, že o pravidlách fungovania rodiny spolu hovoria, alebo deti nabádajú k rozmýšľaniu o tom, ako napraviť svoje chyby.

Naopak, horší vplyv na sebareguláciu detí majú tí rodičia, ktorí nepodporujú ich samostatnosť. Takíto rodičia napríklad organizujú každú voľnú chvíľu dňa svojich bábätiek, neumožnia im samostatne skúmať svet (možno z priveľkého strachu o ich bezpečnosť), neustále im niečo zakazujú alebo prikazujú.

Podobné vzťahy platia pri bábätkách s negatívnou emocionalitou, ktoré často reagujú hnevom alebo strachom. Ak majú citlivých a vnímavých rodičov, ktorí neignorujú ich potreby a emočné prejavy, dokážu sa zmeniť. Ich prejavy negatívnych emócií, ako je plač, či hnev, postupne slabnú. A naopak, ak majú príliš prísnych a kontrolujúcich rodičov, ich negatívne prejavy sa zhoršujú.

psychológia pre milujúcich rodičov

Prečo je pre rodiča dôležité poznať temperament svojho dieťaťa?

Temperament dieťaťa často súvisí s jeho neskorším problémovým správaním. To vzniká, keď „padne kosa na kameň“, teda keď sa dieťa s určitým typom temperamentu ocitne v situácii, ktorá sa prieči jeho prirodzenému nastaveniu.

Napríklad deti s vysokou mierou aktivity ťažko znášajú priestorové obmedzenia. Ak od nich chceme, aby sa ticho hrali v detskom kútiku, zatiaľ čo my si povybavujeme veci v banke, naša misia je vopred odsúdená na neúspech.

Aktívne deti nemajú rady ani príliš rigidný program a režim. Darmo od nich budeme chcieť, aby zaspávali vždy o siedmej večer, ak v tomto čase ešte nie sú unavené. Do ich programu treba zaradiť množstvo fyzických aktivít, ktoré im pomôžu vybiť si energiu.

Deti, u ktorých sa prejavuje vysoká vytrvalosť, zasa potrebujú ukončiť svoju „prácu“ skôr, ako začnú robiť niečo iné. Ak na to rodičia myslia pri plánovaní odchodu z domu, či pri každodenných aktivitách ako jedenie alebo umývanie, nenarážajú tak často na odpor a protesty. Naopak, deti, ktoré majú ťažkosti udržať pozornosť, reagujú negatívne, ak od nich chceme, aby pracovali na niečom dlhší čas. Potrebujú striedať aktivity. A ak dieťa potrebuje svoj čas, aby si zvyklo na zmenu, bude podráždené, ak naň budeme naliehať.

Psychológovia sa zhodujú, že existujú isté univerzálne zásady, ktoré by sme mali dodržiavať u všetkých detí, napríklad citlivosť a rešpekt k ich potrebám. Výskumy však zároveň hovoria aj to, že na jednotlivé typy temperamentu fungujú mierne odlišné štýly výchovy. Rodičovský prístup môže dieťaťu pomôcť naučiť sa narábať s vlastným temperamentom. Ale aj naopak, môže viesť k vyhroteniu problematických oblastí temperamentu.

Máte už túto TOP knihu o výchove? Ešte nie? OBJEDNÁVAJTE TU