Vývoj dieťaťa medzi 2. a 3. rokom: Bežím a skáčem!

Vývoj dieťaťa medzi 2. a 3. rokom: Bežím a skáčem!
9.9.2019 v kategórii Dieťa, autor PhDr. Andrea Baranovská PhD., foto: istockphoto.com

Hoci sa nám môže zdať, že v 3. roku života zmeny u dieťaťa nie sú až také výrazné ako v predchádzajúcom období, ani ich už nedokážeme sledovať po mesiacoch, napriek tomu sú. Dieťa sa stáva omnoho viac aktívnejšie a samostatnejšie. Vo väčšej miere sa tiež začína prejavovať jeho temperament.

Hrubá motorika – čo to je? 

Motorika je celková pohybová schopnosť človeka. Je to súhrn všetkých pohybov ľudského tela, zaraďujeme sem inštinktívne pohybové reakcie; jednoduché nepodmienené reflexy – napr. úchopový,  podmienené reflexy – ktoré si vytvárame počas života učením a pohybové návyky. Najmä v útlom veku hrubá motorika výrazne ovplyvňuje psychické, poznávacie procesy a sociálne správanie dieťatka. Keď dieťa chodí, behá, skáče – nevybíja sa len jeho energia. Dozrieva aj jeho mozog, a tým sa zlepšujú jeho kognitívne funkcie. 

Motorika ovplyvňuje psychiku – a naopak 

Motorické prejavy dieťaťa – jeho držanie tela, chôdza, postoj, výraz tváre – sú ovplyvňované jeho aktuálnym prežívaním. Práve u trojročného dieťaťa môžeme aj z jeho pohybov veľmi ľahko zistiť, či je unavené, hnevá sa, raduje, má strach a podobne.

Je totiž spontánnejšie a výraznejšie prejavuje svoje emócie pohybom. Ak sa z niečoho raduje, tak tlieska, behá, skáče. Pri negatívnych emóciách si napr. zakryje tvár, zvesí kútiky úst, vyplazí jazyk ap.

Vzájomné ovplyvňovanie psychiky a motoriky prebieha obomi smermi – ak je dieťa pri motorických aktivitách neustále napomínané a obmedzované rodičmi, napr.: „Nedokážeš to! Spadneš! Nesmieš! Je to nebezpečné!“ uspokojenie z pohybu sa nemusí dostaviť a potom sa jeho zručnosť nemusí adekvátne rozvíjať. Práve takto vybudovaný pocit strachu obmedzuje dieťa v jeho vývine. 

vývin medzi 2. a 3 rokom

Nočník = nekončiaci sa boj

Z hľadiska celkového vývinu dieťaťa sa v 3. roku významne vyvíjajú najmä dva základné druhy pohybov:

  • retencia – udržanie niečoho, zotrvanie niekde;
  • eliminácia – tendencia pustiť, zahodiť, opustiť niečo, čo už dieťatko nechce alebo miesto, kde už nechce byť. 

Oba tieto pohyby sa uplatňujú aj pri nácviku na nočník. Dieťa je schopné naučiť sa ovládať svoju potrebu až vtedy, keď obe tieto funkcie plne ovláda. 

Rovnako sa to prejavuje aj v tom, že dieťa si lepšie a presnejšie uvedomuje seba samého, nakoľko každý pohyb pociťuje a prežíva. Čo to znamená pre vás a vaše dieťatko? Dieťa prostredníctvom lepšieho ovládania vlastného tela dokáže obsiahnuť väčší priestor. Dostane sa po vlastných ďalej a vyššie. Pociťuje veľkú radosť po niečo ísť tak ďaleko, ako potrebuje – je to preň stále zaujímavé. S radosťou manipuluje s čímkoľvek, na čo dosiahne, čo chytí a čo je v jeho dosahu. 

Podnety sú dôležité pre vývoj dieťaťa 

Ale ak je jeho prostredie málo podnetné, nie je tam nič, čo by ho upútalo, stáva sa menej aktívne. Podnety pre dieťa nie sú väčšinou hračky, ale skôr predmety každodennej spotreby a najmä tie, ktoré vidí používať rodičov. Dieťa potrebuje také zrozumiteľné podnety, ktoré by ho nepresýtili nadmernou dávkou, napr. prílišná farebnosť, a nenudili ho stereotypnosťou (plyšové hračky). 

A ešte niečo – pohľad na svet je u dospelého a dieťaťa odlišný. To, čo môže vnímať matka/otec ako atraktívne, pre dieťa také vôbec nemusí byť. Ak obmedzíme dieťaťu jeho samostatný pohyb, obmedzíme tým aj jeho stimuláciu. Dieťa sa potom stane závislým na inej osobe a môže začať zaostávať.

„Vybiť si“ energiu

Samostatný pohyb dieťaťa sa premieta aj do sociálnej oblasti. Dieťa, ktoré dokáže samostatne chodiť, je považované za zrelšie a vyspelejšie ako dieťa, ktoré nechodí. Rovnako s tým prichádzajú aj vyššie nároky od rodičov.

Môžeme teda konštatovať, že potreba aktivity je hlavným ukazovateľom rozvíjania motorickej aktivity (pohybu) dieťaťa vo veku 3 rokov života. Ak je dieťa choré, miera aktivity klesá a nastáva útlm. Zníženie aktivity dieťaťa má vždy nejaký význam. Nečinnosť vyvoláva napätie. Ak rodičia dieťa tlmia, aby „mali pokoj“, môže to vyústiť do záchvatov zlosti, do autostimulačných činností – napr. cmúľanie si prstov, neurotizácie. 

Míľniky vývinu hrubej motoriky v 3. rokoch

Ide o orientačné body, pretože každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným tempom.

Dieťa medzi 2. a 3. rokom:

  • Skáče na oboch nohách.
  • Uteká dopredu.
  • Udržiava rovnováhu – chodí po obrubníkoch.
  • Vychádza po rebríku a schádza z neho.
  • Ľahko manévruje na preliezačkách.
  • Nesie predmety aj počas chôdze.
  • Chodí po schodoch striedajúc nohy – s oporou.
  • S oporou dokáže stáť na jednej nohe.
  • Chodí po špičkách.
  • Jazdí na trojkolke.
  • Kopne, hádže a chytá loptu.
  • Dokáže si čupnúť a postaviť sa bez použitia rúk.
  • Vyhýba sa prekážkam.
  • Je schopné si otvoriť dvere.
  • Ľahko sa ohýba i zastaví v pohybe.
  • Pohybuje sa v rytme hudby.
  • Dokáže vykonať viac činností naraz – sedí a kŕmi sa lyžicou.

vývin medzi 2. a 3 rokom

Nesmieme zabudnúť, že zmeny v koordinácii a rovnováhe sa nedejú len v dôsledku lepšej hrubej motoriky. Zmeny nastávajú aj na tele dieťaťa – napr. výška, neurologické zmeny v mozgu, hmotnosť. Ako dieťatko rastie, stáva sa štíhlejším a agilnejším, a je schopné sa dlhšie fyzicky hýbať bez únavy. 

Neznamená to však, že máme dieťaťu dovoliť absolútne všetko. No na bezpečnom mieste – napr. dvor, detské ihrisko, detská izba – by malo možnosť rozvíjať svoje motorické zručnosti bez strachu a obáv.