Detský MOZOG potrebuje ODDYCH!

Detský MOZOG potrebuje ODDYCH!

14.11.2017 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Jarmila Hýroššová foto: iStock.com

Kedy potrebujú deti v učení a pri písaní úloh prestávku? SKÔR , AKO SI MYSLÍTE...

Vedieť správne urobiť prestávku je umenie

Každý z nás vie, že prestávky sú dôležitou súčasťou učenia i práce. Slúžia na oddych  a dovolia nám dlhší čas koncentrovane pracovať. Prestávky v správnom čase ušetria našu energiu, pomôžu nám lepšie sa sústrediť a umožnia podať väčší výkon.

Urobiť si zmysluplnú prestávku v správnom čase je umenie! Umenie, ktoré pomôže dieťaťu lepšie si zapamätať učivo, rýchlejšie si oddýchnuť a podporí chuť do učenia namiesto toho, aby sa stalo vyčerpávajúcou a namáhavou činnosťou.

Viete, kedy si má dieťa v učení urobiť prestávku?

Vo svojom okolí som urobila malý experiment. Opýtala som sa niekoľkých rodičov, kedy ich dieťa potrebuje v učení prestávku. A výsledok? Takmer všetky odpovede ukázali, že väčšina rodičov nevie, kedy je zmysluplné zaradiť deťom do procesu domácej prípravy prestávku.

A aká by bola vaša odpoveď na otázku:

  • Kedy potrebuje dieťa prestávku v učení a pri písaní domácich úloh?

Tu sú odpovede rodičov, ktorých som sa na to opýtala ja:

  • Keď sa Daniel pozerá cezo mňa a je duchom neprítomný.
  • Keď je Filip neposedný, neustále sa pozerá z okna a otáča sa  na stoličke alebo je unavený.
  • Keď sa už Mirka nedokáže sústrediť a robí v domácich  úlohách veľa chýb.
  • Vždy po uplynutí 30 minút.

Odpovede rodičov ukazujú, že existuje všeobecne platný názor, že prestávku je vhodné zaradiť vtedy, keď je dieťa unavené a nevie sa už sústrediť.

To znie síce logicky, ale existuje lepšia odpoveď: Urobte dieťaťu prestávku krátko predtým, ako  na ňom spozorujete známky únavy a nebude  sa vedieť koncentrovať!

Preventívna prestávka  v čase, keď ešte pozornosť nie je vyčerpaná,  je totiž účinnejšia ako dlhšia prestávka  v čase, keď sa dieťa už vôbec nevie sústrediť

Dobre načasovaná prestávka v učení  má množstvo výhod

Nikolas a Julka chodia do tretieho ročníka a oboch čaká náročné popoludnie s mnohými úlohami a vypracovaním projektu.

Nikolasova mama prišla na to, že jej syn býva väčšinou unavený  po 20 minútach a vtedy sa vie aj horšie koncentrovať. Preto synovi „naordinovala“ každých 15 minút krátku prestávku – v trvaní zhruba 3-5 minút, keď si môže Nikolas vypočuť pesničku,  ísť sa napiť, použiť toaletu alebo len tak sa pozerať z okna.

Julkina mama sa domnieva, že dieťa by sa  malo vedieť v treťom ročníku sústrediť  dlhšie – aspoň 35 minút. Keď je Júlia unavená, pokúša sa ju mama motivovať slovami „No tááák, ešte aspoň desať minút“, „v škole tiež musíš dávať  pozor 45 minút!“ a pod. Pauzu jej dovolí urobiť až vtedy, keď už kvôli chabej koncentrácii robí množstvo chýb.

A VÝSLEDOK?

Nikolas zostáva počas celej doby učenia a písania úloh vďaka rozdeleniu učiva na menšie úseky a minipauzám koncentrovaný.

Práca mu ide od ruky a po učení sa necíti unavený. Po troch úsekoch učenia mu mama dopriala dlhšiu pauzu v trvaní 15 minút a tá mu umožnila poriadne sa zregenerovať. Pracoval teda sústredene 60 minút a učivo spolu s úlohami zvládol za necelú jeden a pol hodinu (z toho mal 25 minút prestávky).

Úplne inak sa darí Julke. Aj ona sa dokáže počas prvých 15 minút dobre koncentrovať. Po tomto čase ale jej schopnosť učiť sa rýchlo klesá.

Dievča začína byť nepokojné. Čoraz viac námahy ju stojí udržať pozornosť k učebnej látke a tomu, aby si naučené vtĺkla do hlavy. Po 35 minútach a niekoľkých napomínaniach si mama konečne všimla, že učenie už nemá zmysel. Julka potrebuje dlhšiu prestávku, aby si trošku oddýchla.

Lenže potom je už sotva schopná znovu sa sústrediť na učenie a stojí ju to veľa premáhania. Nastupuje aj plač. Aj Julka pracovala 60 minút, ale z toho len 20 v dobrej kondícii.

3 tipy na tréning pamäti dieťaťa

 

Komentáre