ŠIKANOVANIE: Viete ochrániť svoje deti?

šikanovanie, deti, škola, problám, bitka
14.1.2018 v kategórii Dieťa, autor PhDr. Gabriela Čásarová, foto: istockphoto.com

Aj vaše dieťa pôsobí smutne, neisto, ba až ustrašene? Je spolužiakmi odmietané? Stráca pomôcky, peniaze, či hračky? Nechutí mu desiata a rozdáva ju spolužiakom? Nechodí na WC cez prestávky, ale pýta sa z hodiny? Vyhýba sa škole pod rôznymi výhovorkami? Je možné, že je šikanované.

Kto je šikanovaný

Najčastejšie bývajú šikanované citlivé, tiché, nepriebojné, slabšie, pomalé deti. Deti, ktoré sa niečím odlišujú od ostatných- farbou pleti, názormi, vierou, rečou, nejakou telesnou odlišnosťou (menšie, tučnejšie, krívajúce, s okuliarmi, chorľavé..), dokonca aj dobre sa učiace deti, ochotné, svedomité.

Často sú to deti, ktoré svojím založením a správaním „provokujú“ agresora k šikanovaniu. Šikanovaní študenti počas prestávok bývajú sami a nemajú kamarátov. Vyhýbajú sa škole- zvyšuje sa počet ich ospravedlnených a postupne aj neospravedlnených hodín v škole.

Kto šikanuje

Často podliehame klamnému dojmu, že šikanujú len chlapci. Šikanujú rovnako chlapci aj dievčatá, rozdielny je len spôsob, akým to robia.

Agresor môže byť:

  • slovne agresívny- vulgárne nadáva, ironizuje, vyhráza sa, vymáha veci...
  • fyzicky agresívny
  • môže poškodzovať veci iného človeka:
  • psychicky manipuluje a týra spolužiaka
  • sexuálne obťažuje

Základné znaky šikanovania

Jasný úmysel ublížiť druhému, či už fyzicky alebo psychicky. Napr. bitie, strkanie, krádeže peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí, ale aj posmievanie, nadávanie a vylúčenie zo spoločnosti ostatných.

Útočníkom môže byť jedno dieťa alebo viacero detí (asymetrická agresia)

Incidenty sú opakované. Jednorazová akcia sa väčšinou za šikanovanie nepovažuje!

Zvyčajne je nepomer síl medzi útočníkom a obeťou.

Vývoj šikanovania, keď sa nerieši:

1. stupeň: začína sa ostrakizmom- ustavičné mierne nadávky, posmievanie, branie desiaty, osobných vecí, odmietanie komunikácie s obeťou a jej vylúčenie zo skupiny, kolektívu. Pokiaľ sa tomu obeť nebráni, nikomu to nepovie a nikto sa ho v triede nezastane, šikanovanie sa zosilňuje

2. stupeň: začína sa postupne prejavovať a zosilňovať fyzická agresivita- občasné, ale opakované strkanie, potkýnanie, naťahovanie oblečenia, vyhadzovanie vecí o školskej tašky, ťahanie za vlasy, podtrhávanie stoličky, odstrkovanie, predbiehanie sa v rade na obed, rozhadzovanie osobných vecí, štípanie, bitky, facky...

3. stupeň: vytvorí sa v triede jadro, to znamená, že sa k hlavnému agresorovi pridávajú postupne ďalší a vznikne skupina dvoch- troch agresorov, ktorí už šikanujú systematicky a cieľavedome s cieľom upevňovať svoju moc a vplyv na spolužiakov. Pokiaľ si to učiteľ alebo rodič nevšimne a dospelí nezačnú na podnet študenta problém riešiť, šikanovanie sa zosilňuje

4. stupeň: do šikanovania sa pridáva stále viac spolužiakov- aj študenti, ktorí si s obeťou predtým rozumeli, ju začínajú ignorovať, vylučovať zo svojej spoločnosti aj priamo šikanovať Pokiaľ si to nikto nevšimne, šikanovanie sa zosilňuje

5. stupeň: šikanovanie sa stáva „normálnym správaním“ v celej triede alebo aj v celej škole. Kolektív „ochorie“ na šikanovanie, ktoré prebieha bežne a každý deň

Hlavné zásady správneho postupu pri riešení šikanovania

Nikdy nekonfrontujte šikanovaného s agresorom a dôsledne chráňte obeť!

  • Individuálne sa porozprávajte s tými, ktorí boli svedkami šikanovania. Z týchto rozhovorov si treba starostlivo vybrať hodnoverných svedkov. Všetky výpovede si dôsledne zapisovať a sumarizovať dokumentáciu a dôkazy o prípade.
  • Po ukončení rozhovorov so všetkými zúčastnenými a po získaní dostatku dôkazov aj svedectiev začnite individuálne rozhovory s agresormi. Nenechajte sa zavádzať ich klamstvom a obranou- ukážte im dôkazy, ale snažte sa neprezradiť svedkov ani obete!
  • Porozprávajte sa s rodičmi iných obetí- ak sú- a získať ich súhlas pre spoluprácu, aj keď chápať, že sa o svoje dieťa boja. Presvedčiť ich, že je to v záujme ich dieťaťa, ale aj všetkých ďalších potenciálnych obetí, ktorým môžu takýmto spôsobom pomôcť.
  • Porozprávajte sa s rodičmi každého agresora osobitne- nepodľahnite tlaku a nepripustite spoločné stretnutie všetkých rodičov. Upozornite ich na možné kvalifikovanie šikanovania ako páchanie trestnej činnosti a následný postih cez políciu a súdy
  • Vyvodzujte jednoznačné tresty podľa miery previnenia- podľa toho, či sa vyskytlo ojedinele alebo opakovane, či išlo o organizovanú skupinu agresorov. Využite celú škálu možností na potrestanie. Je dôležité dôsledne dodržiavať všetky opatrenia, pre ktoré sa rozhodne.
  • Oznámte deťom, ktorých sa to týka, ako budú vinníci potrestaní

šikana, agresor, rodič, učiteľ, spolužiaci

Chyby, ktorých sa dopúšťajú rodičia pri riešení šikanovania:

  • Pri odhalení šikanovania, ktorého sú svedkom, sa okamžite snažia na ulici, na dvore vyšetriť, čo sa stalo.
  • Vyšetrujú obeť spoločne s agresorom
  • Berú vážne nepravdivé tvrdenia falošných svedkov, ktorých ovplyvnili agresori
  • Neberú ohľad na traumu a pocity viny obete, ktoré spôsobujú, že nie je schopná hovoriť o tom, čo sa jej stalo- mlčí, zapiera, zo strachu dokonca tvrdí, že agresor je kamarát
  • Často robia bezprostrednú konfrontáciu výpovede týraného dieťaťa s výpoveďou jeho tyrana bez overenia skutočnosti u viacerých hodnoverných svedkov
  • Neberú do úvahy to, že medzi obeťou a agresorom často vzniká závislosť až identifikácia obete s agresorom
  • Riešia problém tak, že obeť nechajú odísť alebo s pomocou učiteľov preradia do inej triedy alebo školy, ale mašinéria šikanovania v škole pokračuje s novou obeťou
  • Neuvedomujú si, že šikanovaním môže byť nakazená celá trieda (škola a pod.) a nepátrajú po tom, v akej vývinovej fáze sa vzťahy medzi nachádzajú

Uvedené chyby môžu spôsobiť až taký fatálny omyl, že obeť je vyhlásená za agresora! 

Akákoľvek metóda má účinok len vtedy, keď spolupracuje rodina a ďalší ľudia, ktorí sú s dieťaťom v úzkom kontakte, preto nezabúdajte ani na personál školy a neváhajte ich osloviť pre pomoc pri riešení šikanovania.