Chronologický vývoj dieťaťa - 6. - 7. rok života

Mladší školský vek
Tak, a je to tu. Z malého dieťaťa sa stáva školák. Nástup do školy je dôležitým medzníkom vo vývine dieťaťa a znamená veľkú zmenu pre neho aj pre jeho rodičov. Škola sa stáva veľmi dôležitou súčasťou života dieťaťa. V nej dieťa získava nové a niekedy úplne rozdielne skúsenosti, aké si prináša z rodiny.

Vstup do školy
V škole sa stretáva s novými ľuďmi, sú na neho kladené nové – zvýšené požiadavky, ktoré môže, ale nemusí byť schopné plniť. Spolu so vstupom do školy a vlastnými očakávaniami dieťaťa sa začínajú objavovať očakávania rodičov a učiteľov, ktoré určitým spôsobom tiež ovplyvňujú dieťa. Vysoké nároky rodiča alebo učiteľa a nepochopenie prípadného neúspechu, či zameranie sa najmä na výkon v zvýšenej miere neurotizujú dieťa. Zlyhanie alebo neúspech v škole sú často rozhodujúce pre ďalšie smerovanie dieťaťa. Problémy sa môžu vyskytnúť ako vo vzdelávacej, tak aj  vo výchovnej a spoločenskej oblasti, čo má významný vplyv na rozvoj sebahodnotenia a sebavedomia dieťaťa.

Ešte pred vstupom do školy je potrebné pripraviť dieťaťu jeho vlastný učebný kútik – písací stôl, stoličku, poličku na knihy – ktorý by využívalo len na prácu. Malo by to byť stabilné miesto, kde si má dieťa postupne zvykať pracovať. Tiež je veľmi dobre, ak si rodičia ešte pred vstupom dieťaťa do školy vyhradia určitý čas na to – stačí aj 20 minút denne – aby spolu s dieťaťom robili rozvíjajúce cvičenia – podobné ako v materskej škole. Najlepšie by bolo, keby to bolo v stabilnú hodinu – čo najbližšie sa približujúcu k reálnej hodine, kedy sa dieťa neskôr bude učiť.

Tu opäť zohráva veľkú rolu individualita dieťaťa – niektoré deti sú samostatné a schopné pracovať samy, niektoré potrebujú nad sebou „dozor“. Preto je treba začať s týmto tréningom a postupne dieťa osamostatňovať a učiť ho zodpovednosti za svoju prácu.

Dieťa v období mladšieho školského veku začína uvažovať iným spôsobom ako predtým. V jeho myslení sa objavujú zmeny, ktoré mu umožňujú zvládnuť požiadavky, ktoré na neho škola kladie. Dieťa sa dostáva do obdobia nazývaného obdobím konkrétnych logických operácií, ktoré je charakteristické najmä tým, že dieťa:

1. dokáže už logicky manipulovať so vzťahmi, objektmi a situáciami;
2. dokáže brať do úvahy viac hľadísk objektu alebo situácie súčasne.

Ale stále musíme pamätať na to, že duševné operácie ešte nemôžu prebiehať čisto len v mysli dieťaťa – dôležitá je fyzická prítomnosť a konkrétnosť predmetov, s ktorými dieťa manipuluje. Dieťa vychádza zo skutočnosti a z vlastnej skúsenosti. Najviac si zapamätá a získava, keď má konkrétnu skúsenosť s predmetmi a javmi. V tomto období sa chce samo presvedčiť o všetkom, čo sa mu povie a potrebuje názorné pomôcky na overenie si skutočnosti. Deti už začínajú uvažovať logicky a začínajú pritom rešpektovať objektívnu skúsenosť.

Obdobie medzi 6. – 7. rokom života je obdobím výrazného rozvíjania schopností a zručností dieťaťa. Je to obdobie, kedy za relatívne krátky čas si osvojuje množstvo nových vedomostí a zlepšuje sa jeho motorická zručnosť.

Dieťa nevydrží dlho v pokoji
Po motorickej stránke sa pohyby dieťaťa zvláčňujú. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa jeho postava zoštíhľuje a stráca detské zaoblené tvary. Stále je pohybovo veľmi zdatné – priam neúnavné a neposedné. Deti všeobecne nevydržia dlho v pokoji a neustále majú potrebu sa niečím zaoberať. V tomto období by malo dieťa – ak nezačalo už predtým – začať pestovať nejaký šport. Organizovaný a riadený pohyb pomáha dieťaťu „vybiť“ energiu a neumožní byť roztopašným a „zlým“.

Reč
Pri vstupe do školy by už reč dieťaťa mala byť čistá a bez chyby. Slovná zásoba je takmer taká veľká ako u dospelých. Reč je spojená s bohatou mimikou a gestikuláciou. Vonkajšia reč sa mení na vnútornú – dieťa už necíti potrebu hovoriť vždy a všade všetko. Vyjadrovanie odzrkadľuje sociálne prostredie dieťaťa, v ktorom žije a pohybuje sa. Stále viac a častejšie využíva abstraktné pojmy.

Pozornosť a pamäť
Pozornosť je v tomto období ešte stále prevažne mimovoľná. Dieťa sa ľahko nechá odpútať vedľajšími podnetmi a chýba mu vôľová kontrola. Tá sa rozvíja postupne. Preto v tomto období je pozornosť podmienená záujmom dieťaťa a tiež významnosťou objektu alebo činnosti pre dieťa.
Pamäť sa postupne mení na úmyselné zapamätávanie – spočiatku prevažne mechanické.
Fantázia detí v tomto období je veľmi živá a citovo podfarbená. Nie sú výnimkou ani tzv. konfabulácie. Jedná sa o rozprávanie vymyslených historiek, skresľovanie skutočnosti. Ale nie sú to klamstvá.
Vstupom do školy sa mení aj potreba dieťaťa v emocionálnom a sociálnom smere. Dieťa ešte stále  potrebuje chválu a povzbudenie zo strany rodičov, ale už túži po spoločnosti rovesníkov a po uznaní z ich strany a zo strany učiteľa. Medzi 6. – 7. rokom ešte dieťa uprednostňuje vzťah k učiteľovi pred vzťahom k rovesníkom.

Hra nie je len pre „malé deti“
Ešte jeden zaujímavý poznatok, ktorý sa týka  mravného vývinu dieťaťa. V tomto období chápu deti morálku ako dodržiavanie pravidiel a zákonov iných ľudí – to znamená, že majú predstavu o ich nemennosti a potrebu striktne ich dodržiavať, pretože bude automaticky nasledovať trest. Čiže to, čo je správne a nesprávne, je určené odmenou a trestom. Morálne pravidlá nie sú v tomto období ešte zvnútornené. V praxi to znamená, že veta „ako by si sa ty cítil/-a, keby ti to niekto urobil“ je pre dieťa nepochopiteľná, kým mu to niekto neurobí a nemá s tým priamu skúsenosť. A tiež často používané „učíš sa pre seba, a nie pre nás“ ešte v tomto období nemá význam.
Ani v tomto období nie je hra niečím zanedbateľným, čo je len pre „malé deti“. Práve hra by mala byť tou činnosťou, ktorá napomáha rozvíjať schopnosti a vedomosti dieťaťa.

Čo môžete s dieťaťom robiť?
Najvhodnejšie sú: Stolové a spoločenské hry + kartové hry. Je potrebné vyberať hry s jednoduchými pravidlami, kde o výhre rozhoduje šťastie (Z rozprávky do rozprávky, Človeče, nehnevaj sa, Čierny Peter, Kvarteto...).

Práca s papierom
Skladanie, strihanie, lepenie, origami, tvorenie rôznych predmetov – pohľadnice, plagáty.

Knihy
V tomto období máme možnosť u detí rozvíjať lásku ku knihám. Využívajte ilustrované knihy, nápadité s veľkými písmenami. Text v knihe má byť ešte nie príliš dlhý a má byť prehľadný – v závislosti od zvládnutého čítania dieťaťa. Podnecujte dieťa, aby sa s vami rozprávalo o tom, čo si prečítalo, čo vidí na obrázkoch. Spájajte hru s obrázkami s inými činnosťami – aby si podobné veci hľadalo v rôznych časopisoch, vystrihovalo ich, lepilo.
Založte si s dieťaťom záujmovú knihu, kde si bude zbierať informácie o veciach, ktoré ho zaujímajú.
Napr.: Ak je dieťa fascinované dinosaurami, nechajte ho, aby si pozrelo nejaký dokument o ich živote – ak máte možnosť, navštívte múzeum, ktoré má vystavené kostry dinosaurov, aby si dieťa vedelo predstaviť ich reálnu veľkosť. Potom spolu s dieťaťom listujte v knihách a časopisoch a hľadajte obrázky, ktoré si je možné vystrihnúť a nalepiť do záujmovej knihy, prípadne tam napísať nejaké zaujímavé informácie…
Pri hrách je dôležité využívať všetky vstupné kanály poznávania – t.j. zrak, sluch, čuch, chuť, hmat a tiež pohyb.

Využite televíziu, počítač …
V súčasnej dobe ich nie je možné z nášho života odstrániť. Deti bývajú fascinované všetkým, čo vidia. Vašou úlohou, ako rodičov, je vedieť, či program, na ktorý sa dieťa pozerá je primeraný jeho veku a tiež vedomostiam. Televízia by sa nemala stať tým, čo odpúta pozornosť vášho dieťaťa a zabezpečí vám „chvíľu“ pre seba, či pre prácu v domácnosti. Mali by ste to, čo sleduje vaše dieťa sledovať s ním, aby ste mu vedeli vysvetliť, na čo sa práve pozerá, a dať jednotlivé veci do súvislosti s realitou, aby dieťa nezískalo skreslený obraz.

Podobne to platí aj pre počítač. Počítačové programy a hry sú výbornou pomôckou pre rozvíjanie schopností dieťaťa, ale je dôležité obmedziť čas, ktorý dieťa pred počítačom trávi, a zabezpečiť, aby ten čas, ktorý je pri počítači, využilo tak, ako má a dodržiavalo základné psychohygienické pravidlá – správny sed, žmurkanie, správne položená ruka ovládajúca myš a pod.

Využívajte veľa ceruziek, farieb…
Kresba a maľba, ručné práce, kreatívna činnosť sú všetko činnosti, ktoré rozvíjajú zručnosť a fantáziu vašich detí. Nechajte ich kresliť ich zážitky, spravte si výstavku z kresieb a malieb svojich detí. S maľbami a výrobkami určenými pre vás zaobchádzajte ako s pokladmi. Pre dieťa je veľmi bolestivé vidieť, že jeho obrázok alebo výrobok, ktorý robil s láskou, skončí v koši.

Hádanky, rečové hry ….
Ukážky hádaniek:

Prišiel k nám panáčik,
mal červený kabátik.
Keď sme ho vyzliekli,
všetci sme plakali.
 (cibuľa)

Plné bruško kamenia
a červená čiapočka
jesene sú znamenia,
keď si sadnú do kríčka.
 (šípky)

Hry jazykovej obratnosti – jazykolamy

 Niekoľko tipov:
Keď naolejujem lampu, tak nenaolejujem linoleum, keď naolejujem linoleum, nenaolejujem lampu.
Strč prst skrz krk.
A tie vrabce z toho tŕnia – štrnk-brnk do druhého tŕnia.
Klára Kráľová hrala na klavíri.
Naše húsatá sa všetky cez priekopu poprekopŕcovali.
Šašo vešia osušku.
Pes spí, psy spia.

Hry:
Letí, letí
„Letí, letí, všetko letí, čo má krídla, všetko letí. Letí strom“ (alebo čokoľvek iné). Ak slovo označuje predmet, ktorý má krídla a lieta, dieťa zdvihne ruky nad hlavu. Inak ich má mať položené dole. Ak sa pomýli, dáva nejakú zálohu, ktorá mu je vrátená za protislužbu.

Domácnosť
Nechajte deti, aby vám doma pomáhali. Dieťa v tomto období už má mať svoje „povinnosti“, za ktoré je zodpovedné a ktoré musí splniť. Napr. vysypávať smeti, či prestierať stôl, alebo odkladať umytý riad. Túto činnosť dieťa musí vykonávať a nemala by  sa mu byť odpustiť bez príčiny.
Iné činnosti, pri ktorých vám môže dieťa pomáhať, sú – pečenie koláčov, varenie, umývanie riadu, upratovanie si izby a celého bytu, preberanie ryže alebo strukovín, umývanie dlážky ….

Je jasné, že by ste tú činnosť stihli sami za oveľa kratší čas, ale práve spoločne vykonávané činnosti vám poskytujú čas, ktorý môžete stráviť spolu s dieťaťom a priestor pre spoločné rozhovory.

Základné pravidlá:

1. Neponáhľajte sa – radšej si vyhraďte na činnosť viac času, keď ju robíte s dieťaťom.
2. Používajte jednoduché inštrukcie a formulujte vety do prosby. Veta „Uprac si svoju izbu“ je veľmi obsiahla – a nakoniec definícia poriadku podľa vášho dieťaťa môže byť úplne iná ako u vás. Lepšie je povedať „Usteľ si posteľ“, „Odlož hračky…“
3. Nedávajte viac ako dve inštrukcie súčasne.
4. Chváľte, chváľte, chváľte. Aj najmenší pokrok a úspech si zaslúžia pochvalu a povšimnutie.
5. Počúvajte, čo vám vaše dieťa hovorí – aj keď sú to možno „hlúposti“ – pre neho to môžu byť životne dôležité veci. Nezabudnite, že problémy dieťaťa sú také veľké ako ono samo.