Áno, môžeš: Dovoľte deťom spoznávať SVET

Áno, môžeš: Dovoľte deťom spoznávať SVET
4.3.2019 v kategórii Dieťa, autor Kristina Böhmer, foto: istockphoto.com

Koľkokrát denne svojmu malému výmyselníkovi niečo zakážete? Možno si ani sami neuvedomujete, ako často z vašich úst zaznie veta: “To nemôžeš.” A pritom dieťa by potrebovalo počuť pravý opak. “Jasné, že môžeš, smelo do toho. Spoznávaj tento svet všetkými svojimi zmyslami. Som tu pre teba, ak budeš potrebovať s niečim pomôcť.”

Viem, že je to náročné. Mám doma trinásťmesačnú raketu, moje dievčatko, ktoré sa ale správa ako malý fagan. Všade jej je plno a presúva sa rýchlejšie ako ja. Môžete pred ňu položiť aj tie najkrajšie hračky, ona si radšej vezme kľúče a keďže nedočiahne na kľúčovú dierku, bude ich namiesto toho strkať do úst. Bolo by pre mňa jednoduchšie jej tie kľúče zakázať a schovať ich. Ale viem, že ona potrebuje zistiť, ako funguje svet.

Preto jej dám ku dverám stolček a pomôžem jej zamknúť. A odomknúť. Stokrát za sebou.

Deti musia spoznávať svet všetkými zmyslami 

“Áno, malé deti sú tí najzvedavejší a najtvrdohlavejší objavitelia na Zemi. A tak to má byť, majú skúmať, chytať, spoznávať tento svet. Často je to aj pomocou úst, lebo tam máme veľmi veľa nervových zakončení, a vďaka tomu dieťa dostáva veľa podnetov. Avšak nie všetko je vhodné na to, aby to prešlo skúmaním detských úst - takéto veci by sme nemali mať v dosahu dieťaťa,” povedala mi Veronika Camberová, dvojnásobná mama, ktorá sa venuje nielen svojim deťom, ale aj mnohým ďalším v komunitnom centre Baobab. Podľa nej správny vývoj dieťaťa podporíme tým, že ho necháme skúmať a ochutnávať veci, samozrejme len tie bezpečné.

Hovorte deťom ÁNO

Rodičia si často ani neuvedomujú, koľkokrát denne dieťaťu niečo zakážu. Pritom každý jeden zákaz je pre dieťa obmedzujúci v jeho vývine. Keď sa za niečím naťahuje, chce niečo chytiť, ohmatať, dať do úst, znamená to, že to chce spoznať, zistiť, čo to je, z čoho to je vyrobené a ako sa to používa. Nemá v pláne to rozbiť, zničiť alebo si s tým ublížiť. Ak vidí, že nejakú vec vy pravidelne používate, chce to vyskúšať tiež.

“To nechytaj, to nie je na hranie. Môže sa to rozbiť a ublížiš si s tým.”
“Ja sa s tým nechcem hrať, chcem to spoznať. Ukáž mi, ako sa to používa a buď celý čas pri mne, aby som to náhodou nerozbil alebo si neublížil. Lebo ak sa to stane, mala by si vedieť, že som to neurobil naschvál.”
 

Aby dieťa nepočúvalo len zákazy, a zároveň aby rodič nemal výčitky, že tie zákazy musí stále používať, Veronika radí, aby ste jednoducho odstránili z jeho dosahu vec, ktorú mu nechcete dať do rúk. Naťahuje sa za vázou? Nemusíte ju mať v jeho dosahu.

Z mojej skúsenosti si dokonca myslím, že ani len v jeho zornom poli… Ak sa vec nedá odstrániť, skúste eliminovať situácie, v ktorých sa dieťa k nej dostane.

“Ďalšie úplne jednoduché a veľmi účinné riešenie je, že za každým zákazom nasleduje povolenie. V praxi to bude vyzerať asi takto: Moje desaťmesačné dieťa vezme do ruky telefón a chce ho ochutnávať. Prídem k nemu, láskavo mu ho vezmem a poviem mu: Toto do úst nie. Vzápätí mu podám hryzadlo alebo kúsok jedla a poviem: Toto do úst áno.” Deti podľa Veroniky nepotrebujú siahodlhé vysvetľovanie, prečo niečo nemôžu. “Stačí im dať jasne najavo, čo nie a čo áno. S láskou a rešpektom im ukážeme, čo je správne a čo nie,” dodala.

Takto sa to robí: Naučte deti používať veci

Môžete v detskej izbe rozložiť aj celé hračkárstvo, dieťatko sa aj tak bude zaujímať o veci z reálneho sveta, ktoré denne používate vy. Uvidí vás utierať prach, bude chcieť prachovku. Uvidí vás variť, bude chcieť hrniec a varechu. Namiesto okamžitého zavrhnutia s vysvetlením - to nie je na hranie, skúste dieťaťu pomaly a zreteľne demonštrovať, ako sa daná vec používa, pokojne aj niekoľkokrát za sebou, kým ho to baviť a bude vás sledovať. Potom mu to dajte do rúk a povedzte mu, že je na rade.

Čím viac toto doma robíme, tým častejšie sa to mojej dcére aj podarí a pekne ma napodobňuje. Potvrdila to aj Veronika, podľa ktorej je dieťa skvelý pozorovateľ a učí sa hlavne tak, že pozoruje všetko a všetkých okolo seba. Niekedy sa však stane, že dcéra danú vec chytí do ruky a začne ňou trieskať. Aj na to sa teda treba pripraviť. “Keď začne s niečím trieskať, určite by som ju pomaly zastavila a jednoznačne povedala, že búchať nie.

Najlepšie je mať doma na poličke niečo na búchanie, napríklad bubon alebo zatĺkacie kladivko, na ktorom môžeme vzápätí ukázať, že búchame s týmto,
” radí Veronika. Tým dodržíme našu zásadu, že za každým nie nasleduje áno. Rovnako je to aj s hádzaním, vtedy sa podľa Veroniky oplatí mať po ruke malú loptičku.

Bude mať dieťa hranice?

Priznám sa, dcére toho dovolím naozaj veľa. Raz nás jedna mamička, ktorej trojročné dieťa poslušne spalo v kočíku, videla vojsť do obchodu s oblečením - ja som si v bugine tlačila nákup a moja vtedy ešte nechodiaca dcéra išla s hurónskym rehotom vedľa mňa po štyroch.

“Nebude sa vedieť správať, nebude mať hranice,” skonštatovala.“Podľa mojich skúseností a vedomostí viem, že dieťa si svoju vôľu ešte len buduje. V útlom veku robí veľa vecí inštinktívne a bez ohľadu na to, čo si okolie myslí alebo chce. Jednoducho je vedené tým, že chce skúmať a spoznať svet, do ktorého sa narodilo,” tvrdí Veronika, podľa ktorej dieťa spoznáva svet jedine vďaka tomu, že ho zmyslovo vníma, zisťuje, či sú veci tvrdé alebo mäkké, studené alebo teplé, a podobne. 

Myslite na to, že dieťa nič nerobí preto, aby vás, rodičov, testovalo. Aby skúšalo vaše hranice. Robí to preto, aby skúšalo hranice tohto sveta, jeho limity a fyzikálne zákony. Ak ho necháte učiť sa priamo v prostredí, v ktorom žije a funguje, veľmi mu tým pomôžete. 

Odtiaľ potiaľ

Samozrejme, všetko má svoje hranice, upozornila Veronika. “My, dospelí, sme tu aj na to, aby sme dieťaťu ukázali, čo je vhodné a čo nie. Čiže keď láskyplne nastavíme hranice a jasne dáme najavo dieťaťu, čo už nesmie robiť, bude to v poriadku - dieťa získa veľa podnetov a skúseností, a takisto zistí aj to, že niečo nemôže,” povedala. 

Niektoré situácie, do ktorých sa dieťatko vrhne takpovediac po hlave (niekedy doslova po hlave), môžu byť nebezpečné. Vtedy, samozrejme, musíme zakročiť zákaz-nezákaz a podľa Veroniky treba väčšinou reagovať rýchlo. “Buď mu vezmeme nebezpečnú vec z ruky, alebo ho zastavíme - chytíme za rúčku, zabránime mu, aby si dalo niečo nebezpečné do úst - a jednoducho povieme nie, alebo stop, alebo stačí,” odporúča Veronika s tým, že to netreba komplikovať vysvetleniami. 

“Ročné dieťa nie je schopné pochopiť komplikovanú vetu ani vo vhodnej chvíli, nie to ešte v nebezpečnej situácii. Ročné dieťa potrebuje hlavne lásku, rešpekt a hranice, či už pri vysvetľovaní, alebo hocijakej inej činnosti. Tieto tri veci mu dajú v živote poriadok a ukážu mu, ako sa má správať k ostatným osobám či veciam,” dodala. 

Tipy, ako hovoriť častejšie áno ako nie DOMA:

“Keď pribudne do domácnosti malý človiečik, určite sa veľa vecí zmení. Nemusí to však byť väčšina domácnosti, lebo dieťa má silnú tendenciu prispôsobiť sa prostrediu, do ktorého sa narodí.

Dieťatko by hlavne malo mať určité stále miesta - niekde, kde sa kŕmi (aspoň jeden alebo dvakrát na tom istom mieste), potom miesto pre aktivitu, miesto pre spánok a odpočinok a miesto pre prebaľovanie či prezliekanie. Keď sú tieto miesta pevné, dieťa si rýchlo zvykne na činnosti, ktoré sa dejú na tom-ktorom mieste a bude už dopredu vedieť, čo sa asi bude diať.

Keď začne byť aktívnejšie, určite treba spraviť pár opatrení, aby často nenastávali situácie, pri ktorých budeme opakovať “nono, nesmieš.” Takže treba dať napríklad kvety a rôzne nebezpečné veci vyššie. 

Tipy, ako hovoriť častejšie áno ako nie VONKU:

Vonku to môže fungovať podobne ako doma. Keď viem, že dieťa sa mi dostane do amoku pri preliezke, na ktorú ešte nemôže vyliezť, tak tam s ním jednoducho nepôjdem a skúsime iné ihrisko. Najdôležitejšie je sledovať, čo dieťa momentálne potrebuje.

Keď napríklad vyhľadáva schody, lebo má potrebu naučiť sa po nich chodiť, tak mu ich doprajme. Sú ale situácie, kedy nemáme čas alebo chuť stráviť pol hodiny pri schodoch. Vtedy s láskou povieme dieťaťu: “Teraz nie,” a vezmeme ho preč. Keď nastane situácia, že dieťa dáva do úst niečo, čo by nemalo, tiež určite zasiahneme a láskavo povieme: “Do úst nie.”