Radšej švihadlo ako inteligentnú hračku
Pamätáte sa ešte, keď najväčší technologický pokrok v našich hrách bolo presne zasiahnuť švihadlo nohami? Dnes je to skôr súťaž o to, ktorá hračka bliká, spieva a rozpráva v piatich svetových jazykoch. A deti? Tie sa len prizerajú, ako za ne všetku zábavu odmaká hračka. Tak sme im to chceli spríjemniť – alebo pokaziť?
Prečo sme zanevreli na švihadlo
Pamätáte sa, ako sme kedysi trávili hodiny skákaním cez švihadlo alebo hrou na "obchod" s viečkami od zaváranín, trávou a kamienkami? Dnes je svet hračiek iný. Minimalistické drevené stavebnice, senzorické steny a interaktívne hračky plné svetielok a zvukov.
Zdá sa, akoby sme v snahe dať dieťaťu len to najlepšie a nezmeškať ani deň, kedy môžeme rozvíjať jeho myseľ, zabudli na jedno. Na dieťa. Na jeho voľnú hru bez tlačidiel a zvukov a svetielok. Na jeho fantáziu a slová, ktoré prepožičiava hračkám, ktoré nerozprávajú. Zabudli sme na to, že dieťa sa chce len hrať. A čokoľvek je pre neho hrou, rozvíja ho. Prečo sme takí posadnutí "edukáciou" za každú cenu?
Nejde o nostalgiu za tým, čo bolo. Ide o to, že to, čo dávalo zmysel sa stráca. A my tiež. Posadnutí výkonom tlačíme aj deti prostredníctvom inteligentných hračiek do cudzích jazykov ešte predtým, ako sa naučia chodiť na nočník.
Umožnite deťom hrať sa. Majú na to vôbec čas?
Časy bábik bez bateriek
Retro hry mali jednu obrovskú výhodu – nechávali priestor fantázii. Keď sme mali jednu bábiku, bola raz princeznou, inokedy Xenou. Nepotrebovala tlačidlo na zvuky ako mama, tata, papa, nespievala, neplakala... my sme jej dali hlas. Taký, aký jej patril v danej hre a každý deň iný. Bolo na nás, čím bude a ako bude rozprávať či vyzerať. Babka uštrikovala svetrík alebo čiapočku a tieto skvosty máme doteraz odložené. Lebo je to naše detstvo.
Krabice sa menili na autá, hrady alebo vesmírne lode. Táto voľná tvorivosť mala jednu obrovskú výhodu: učila nás, že svet je plný možností. A my nimi hýbeme, my ich ožívame.
Moderné hračky sú často "chytrejšie" ako ich malí majitelia. Hovoria, spievajú, počítajú... ale práve tým oberajú deti o príležitosť tieto veci objaviť samy. Keď bábika už všetko povie za dieťa, čo mu ostáva? Stačí stlačiť tlačidlo.
IQ a múdre hračky z vášho dieťaťa neurobia génia!
Prečo chceme, aby každá hračka bola edukatívna?
Rodičia to myslia dobre – chceme, aby naše deti boli šikovné, empatické, vzdelané. Preto hľadáme hračky, ktoré "učia". Senzorické steny majú rozvíjať jemnú motoriku, interaktívne knihy podporujú učenie jazykov. Ale nezabíjame tým niekedy obyčajnú radosť z hrania? Takého obyčajného hrania. Niekedy zabúdame, že hra je pre deti prirodzený spôsob, ako spoznávajú svet. Nemusí byť dokonalá ani drahá, aby mala hodnotu. Keď dáme dieťaťu švihadlo, nielenže sa naučí koordináciu, ale aj vytrvalosť a zábavu z jednoduchého pohybu. Čo však ponúkne hovoriaca bábika po desiatkach opakovaní?
Viac hry tlačidiel, prosím
Hračky, ktoré nehovoria, majú zvláštnu moc. Nútia rozprávať deti. Hračky, ktoré neblikajú, ponechávajú priestor detským očiam, aby objavili niečo vlastné. A hry, ktoré nie sú "edukatívne", sú často tie, ktoré dieťa zabavia a aj naučia najviac. Dovoľme deťom vypnúť tlačidlá a zapnúť fantáziu. Dovoľme im urobiť neporiadok v detskej izbe, keď sa hrajú na školu a povyťahujú plyšákov a malilinké hračky z lega a porozkladajú ich po celej izbičke, povyťahujú papiere, pastelky, pečiatky a hrajú sa ostošesť.
Neberte deťom radosť z hry len preto, lebo vás desí potom to upratovanie. Marie Kondo by určite nesúhlasila s tým, že na úkor poriadku zoberiete dieťaťu úsmev z tváre. Nemusíte mať pod kontrolou všetko, nezasahujte do hry a nevylepšujte ju. Často to ako rodičia robíme síce s dobrým úmyslom, ale kto povedal, že v škole sa nepečú torty z plastelíny? Deťom riadime ich deň, plánujeme aktivity a ešte aj vo chvíli, keď sa môžu hrať voľne tak ako chcú, im do toho vstupujeme s nejakým "vylepšením". A keď nie my, tak hračky, ktoré majú tlačidlá a programy.
Nemusíte sa nonstop venovať len dieťaťu. Nechajte ich hrať sa
Viete, že...
Veľa moderných hračiek má Wi-Fi pripojenie, čo znamená, že môžu sťahovať nový obsah alebo spolupracovať s inými zariadeniami. Problém je, že takéto pripojenie môže byť zneužité hackermi. Tí môžu počúvať, čo deti hovoria, a zbierať informácie, ako je ich meno, vek či obľúbené veci. Tieto údaje by mohli byť použité na manipuláciu detí, čo je pre každého rodiča desivá predstava. Buďte opatrní.