Osveta a sexuálna výchova u nás

27.6.2011 v kategórii Batoľa, autor Lenka Debnárová, foto: istockphoto.com

Sexuálna výchova je výchova smerujúca k získaniu návykov, zručnosti, hodnôt hlavne medzi mužom a ženou, poznanie tela vlastného i opačného pohlavia. Aký je váš názor na ňu?

Sexuálna výchova je výchova smerujúca k získaniu návykov, zručnosti, hodnôt hlavne medzi mužom a ženou, poznanie tela vlastného i opačného pohlavia.

Táto téma je častým námetom na diskusie medzi odborníkmi i laikmi. Je často posudzovaná z hľadiska politiky, náboženstva i etiky. Názory sa často rozchádzajú. Táto výchova, podľa väčšiny odborníkov, by mala byť vykonávaná v súčinnosti školy a rodiny.

Sexuálnej výchovy a osvety je však stále akosi málo. Táto téma bola stáročia tabuizovaná a to viedlo k tomu, že i mnoho pedagógov zastáva názor, že prílišná otvorenosť nemusí byť vhodná. Dospeli k názoru, že prílišná otvorenosť môže viesť k predčasnému prebudeniu sexuality.

Podľa môjho názoru, toto neovplyvňuje iba škola, či otvorenosť rodičov. Je tu televízia, kde deti v dennom programe pomerne často môžu sledovať sexuálne scény, internet, kde nájdu možné i nemožné. A pri slabej osvete, ktorej je u nás, bohužiaľ, naozaj veľmi málo si môžu deti myslieť, že to čo takto vidia, má tak aj naozaj byť. Na tvrdení, že škola by mala byť v súčinnosti s rodinou, niečo bude. Sme tu hlavne my rodičia, kto by sme sa mali zaoberať tým, kedy, ako a čo podať svojím deťom, aby sme ich dostatočne informovali. Viem, že mnoho otcov a matiek samo nebolo poučených svojimi rodičmi. A je na nás, či to dokážeme zmeniť a urobiť niečo s tým, aby sme nemuseli čítať titulky typu: „Iba 12 ročná žiačka porodila na školskom výlete“, „ V Maškovej porodila 12 ročná, otec má 14!“, „ 14 ročná Martina porodila dieťa vlastnému bratovi“.

Viem, že hranica styku sa postupne znižuje, no 11 rokov sa mi zdá až príliš. Keď rozmýšľam, kedy som naposledy videla billboard s reklamou na Pepino, či kedy na mňa naposledy „vyskočila“ na nete reklama na Durex, bolo to už dosť dávno. Ochrana by sa propagovať mala čo najviac. Možno by sa trocha zabránilo tomu, že deti majú deti. Kdesi som čítala, že v Amerike existuje stránka, kde je možné anonymne sa informovať o všetkom okolo sexu. Stránka sa už dosť dostala do povedomia a naozaj tam píšu nielen deti, ale aj dospelí a dočkajú sa adekvátnej a odbornej odpovede. Lepšie sa pýtať, ako hneď skúšať a potom znášať následky. U nás som o takej stránke nepočula. A ak by aj vznikla, ako ju dostať do povedomia?  Rozchádzajú sa aj názory rodičov. O otvorený rozhovor s deťmi má záujem dosť malé percento. Na jednom blogu som čítala názor „sexuálna výchova podľa mňa na školy vôbec nepatrí. Myslím si, že takáto intímna téma by sa v škole rozoberať nemala.“  Podľa Vás je toto správny názor? Osveta na školách by mala byť pravidelne. No ostáva iba pri spojení mala by byť. Tú ovplyvní iba vláda spolu so školstvom.

Takže, predsa len je to hlavne na nás, rodičoch. V mestách je osveta predsa len trocha vyššia, ako v okolí. Na dedinách toto dosť ovplyvňuje aj náboženstvo. Rodičia cítia ostych hovoriť s deťmi na takúto tému. Ja si však myslím, že nie je žiadna hanba, vysvetliť deťom pre život dôležité a podstatné veci. A keď už nedokážeme presvedčiť deti, že 11 rokov je príliš skoro, presvedčme ich aspoň o tom, aby používali ochranu.

Mnoho rodičov ani len netuší ako na to. Čo je vhodné, aby deti vedeli a v akom veku im to povedať. A z tohto dôvodu sa tým moc ani nezaoberajú. Spoľahnú sa na školu, škola na rodičov... A nakoniec sa deti všeličo dozvedia formou „jedna pani povedala“  kdesi na dvore medzi kamarátmi. Dozvedia sa nesprávne názory a potom to s nimi zle dopadá. Samozrejme nie so všetkými a sú prípady, že rodič vysvetlí všetko a napriek tomu sa deti stanú rodičmi. Ale to je asi iná téma.

Ak sa rodičia necítia na to, rozoberať tieto témy s deťmi, existujú aj výborné knihy s dobrými ilustráciami, ktoré sa dajú bez problémov kúpiť. Trebárs aj cez internet. Názor maminy, ktorá nemala problém svojho syna týmto spôsobom poučiť: „Ja som môjmu synovi čítala takú super knihu, pri ktorej som sa síce červenala, ale bolo tam všetko zrozumiteľné a krásne nakreslené.“

Teda ja mám ešte 7 rokov na to, aby som mojej dcérke vysvetlila všetko potrebné a verím, že to zvládnem tak dobre, ako moja mama a aspoň u nej posuniem tú hranicu o nejaký ten rok vyššie. Pridáte sa aj Vy?