Kreslím, cvičím, tancujem – šikovný si, to už viem!

„Každé obdobie v živote dieťaťa má v sebe vlastné výzvy, ale aj špeciálne odmeny. Jeden deň vám prinesie viac radosti, ako by ste si dokázali predstaviť, na druhý deň budete zasa vďační, že ste ho vy (aj vaše deti) vôbec prežili...“ hovorí Trish Kuffnerová, kanadská spisovateľka, ktorej pohľad na batoľatá vám čiastočne prinášame.

Tri roky dieťatka

Ak by ste si položili pred seba fotky vášho dieťaťa v momentoch, ako sa narodilo, ako slávi prvé, druhé a tretie narodeniny, určite by ste ostali užasnutí... Skutočne je tento „drobček“ vaše dieťa? Za tri roky svojho života prešlo takými obrovskými zmenami! Už sa vôbec nepodobá na to pokrčené bábätko, ktoré vám po pôrode priložili. Hoci sa zdá, že celé tri roky iba jedlo, spalo, lozilo, chodilo, hralo sa, kričalo, plakalo, smialo sa... Vaše dieťa VYRÁSTLO a prešlo takým obrovským progresom, aký sa už v jeho živote počas takej krátkej doby nikdy nezopakuje... Aj preto má obdobie batoľaťa také obrovské čaro.

S rastom dieťaťa sa rozvíjajú všetky jeho schopnosti, či už motorické, zmyslové, jeho zručnosti, schopnosti pracovať, rozvíja sa sebavedomie, pozitívne vnímanie seba samého i rešpekt k autorite. Jednoducho povedané, telesný a psychický vývin súvisí s pohybovými a motorickými schopnosťami a s vyspelosťou emócií a intelektu.

Rodičia by pri pozorovaní svojho dieťatka mali vidieť určitý progres. Ideálne by vývin mal prebiehať harmonicky, t. j. ak sa u dieťaťa správne rozvíja pohybový aparát, postupne nastupuje reč, zlepšuje sa hybnosť končatín, sociálny kontakt atď. Avšak VŽDY platí, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom, ktoré je dané jeho zrelosťou, ale aj praktickým precvičovaním a upevňovaním. Pokiaľ máte akékoľvek pochybnosti poraďte sa s pediatrom, ako vaše dieťa vníma on. Pokiaľ je spokojný, môžete byť i vy.  

 

Občas sa ale môže stať, že dieťa v niektorých oblastiach „zaostáva“, napr. pred 10 mesiacmi malo v repertoári 5 slov, a momentálne je ich tiež iba toľko. Môže to (ale tiež nemusí) znamenať akési „zaostávanie“. Povedať si „každý sme nejaký“ je v tomto smere alibistické... Pretože dieťa v prvých rokoch života prechádza obrovským progresom, a ak mu v jeho vývine nebráni (alebo ho nespomaľuje) nejaká vážnejšia diagnóza, je na rodičoch, aby si možný problém všimli a dieťaťu pomohli, pretože neskôr by sa tieto deficity mohli (v horších prípadoch) premietnuť aj do vážnych ťažkostí v škole, napr. pri písaní, počítaní, v procese adaptácie dieťaťa, v rozvoji jeho pohybových možností ap., čo môže ovplyvniť aj jeho prežívanie, postavenie v kolektíve, sebaúctu.

Motorické napredovanie dieťaťa vypovedá o jeho schopnosti pohybovať sa a ovládať svoje telo. To, ako dieťa motoricky zreje, závisí od dedičnosti, zrelosti mozgu, nervového systému, ale vo veľkej miere i od prostredia, v ktorom vyrastá. Motorika, teda celková pohybová  schopnosť organizmu, zahŕňa tzv. hrubú a jemnú motoriku. Hrubá motorika vyžaduje na svoj rozvoj väčšie svalové skupiny. Dieťa sa učí sedieť, loziť, stáť, chodiť..., zároveň rozširuje svoje sociálne kontakty, zlepšuje orientáciu, rozvíja sa jeho reč. Učí sa odrážať, bicyklovať, hojdať, kopať, vyliezť, chodiť po špičkách, striedať nohy pri chôdzi po schodoch.

Aj v oblasti jemnej motoriky, motoriky prstov a artikulačných orgánov, dochádza k zmenám. Táto motorika je riadená malými svalmi a zahŕňa grafomotoriku (pohybovú činnosť pri grafických činnostiach), logomotoriku (pohybovú aktivitu orgánov pri reči), mimiku (pohybovú aktivitu tváre), oromotoriku (pohyby ústnej dutiny) a vizuomotoriku (pohybovú aktivitu so zrakovou). Jemná motorika sa spája s manuálnou zručnosťou, ktorú je možné u každého dieťaťa (ak nemá vážne zdravotné problémy) rozvíjať už od útleho veku. Dieťa sa učí stavať vežičky z kociek, vkladá guľôčky do nádoby, začína čmárať, vkladá tvary do správnych otvorov, prezerá si knižky, učí sa obliekať... 

Kedysi nie, teraz áno?

Možno aj vám napadla myšlienka, či sa kedysi rodičia tak zamýšľali nad rozvojom svojich detí... Veď už malí drobci putovali do jaslí, škôlok a všetko „potrebné“ sa naučili tam. Ak by sme to vzali ešte pár desaťročí dozadu, keď rodičia od svitu do mrku pracovali na poli či gazdovstvách a peňazí na rôzne edukatívne hračky rozhodne nebolo, bolo by to ešte zaujímavejšie. Pravdou však je, že deti tých čias už od útleho veku pracovali. Pomáhali rodičom pri zbere úrody, pri starostlivosti o zvieratá, o domácnosť. Aj ich hry boli späté s prírodou, strúhali si píšťalky, hrali o guľôčky, chytali rybky v potoku. Ich motorické, vôľové, pohybové schopnosti dostávali „zabrať“ a bez toho, aby si to uvedomovali, sa tieto deti rozvíjali. Dnešná generácia môže byť v tomto smere na tom horšie. Nie každý rodič má vzdelanie, čas, ale i chuť či možnosti na to, aby sa svojmu dieťaťu dostatočne venoval. Už malí drobci vysedávajú pred televízormi, sú pasívnejší aj v pohybe (nárast detí, ktoré neskôr začínajú chodiť, rozprávať).

Aj vaše dieťa má doma milión hračiek, ale poriadne sa nehrá ani s jednou? „Prepych“, ktorý svojim deťom doprajeme, má tak často aj tienisté stránky. Pretože z množstva hračiek, ktoré dieťa má, si väčšinou vyberie tú, ktorá ho nápaditou farbou, zvukom, ale najmä ľahkosťou ovládania zláka. Všetko, čo vyžaduje akú-takú námahu, býva odložené, nanajvýš povšimnuté... Je preto potrebné, aby rodičia sami viedli dieťa a učili ho hrať sa, lebo aj to je potrebné sa naučiť. A práve hračky, ktoré na chvíľu zaujmú, lebo pekne trúbia, svietia... sú na rozvoj motoriky najmenej dobré. Ak však vaše dieťa obľubuje skladačky, kocky, lego, autíčkové dráhy ap., trénuje nielen svoju trpezlivosť, pozornosť, ale aj svaly svojich ručičiek, učí sa premýšľať, variovať...

Prečítajte si tiež:

5 výziev pre rodičov batoliat

Nechce a nebude

Ak vaše dieťa odmieta kresliť, „čítať“ knižky, strihať, skladať puzzle... jednoducho všetky podobné činnosti, je najväčšou chybou zmieriť sa s tým a povedať si: „On je už taký, baví ho iba ihrisko, či autíčka...“  Deti sa potrebujú rozvíjať všestranne. Že to tak nemusí byť, sa dozvedajú rodičia napr. pri nástupe svojho syna či dcérky do škôlky, keď sa vo veku 3 rokov už očakávajú aké-také výsledky a najmä záujem dieťaťa o rôznu paletu činností. To, že dieťa nebolo vhodne či dostatočne vedené, sa potom môže prejaviť aj v tom, že môže v kolektíve zažívať pocit neúspechu a sklamania pred ostatnými („šikovnejšími“) spolužiakmi.

Ako podporiť motorické schopnosti dieťaťa doma? Učte ho:

• stolovať, pracovať s príborom, odkladať po sebe...
• vkladať kľúč do kľúčovej dierky (odomykať/zamykať dvere je preň ešte ťažké)
• v obchode vyberať pečivo, zeleninu do košíka
• čo najskôr jesť samé
• piť z pohára
• zapínať/vypínať na požiadanie vypínač
• umývať sa, česať sa
• vkladať mince do košíka, automatu...
• zoradiť mince, štipce... 
• podávať hračky, požičiavať ich
• podávať vám predmety, ktoré potrebujete pri práci (štipce, varešku...)

Kreslenie – osobitná kapitola

Spomedzi rôznych motorických činností má v útlom veku podstatné miesto kreslenie. Aj preto je dobré začať s ním čo najskôr. Trish Kuffnerová vo svojej knihe Zábavné činnosti pre batoľatá spomína, ako začínala v tomto smere ona: „Keď som sa dočítala, že deti by mali začať čmárať už medzi 9. – 12. mesiacom, zdesená som si uvedomila, že som u svojej dcéry tento čas prešvihla. Po krátkom behu do najbližšieho papiernictva, som ju, plná optimizmu, posadila za stolík, nalepila pred ňu kus papiera, ukázala jej, ako sa drží voskovka a sledovala, čo sa bude diať. Určite si viete predstaviť moje sklamanie, keď si začala voskovku strkať do úst a papier trhať. Ešte nebola zrelá na túto činnosť...“ Kreslenie dovoľuje deťom experimentovať, a pritom si precvičovať malé svaly, zlepšuje sa koordinácia ruka – oko.

Americká odborníčka Cynthia Catlin na margo toho hovorí: „Čmáranie je predstupeň písania, tak ako je bľabotanie predstupeň rozprávania.“ Aj to je dôvod, prečo dieťa viesť k tejto činnosti, pretože inak sa môže stať, že svaly v jeho rukách, „zodpovedné“ za kreslenie, budú „zaostalé“, čo môže neskôr viesť k ťažkostiam s písaním ap. Batoľatá sú na kreslenie zrelé v rôznom čase. Nič však nebráni tomu, aby ste začali čím skôr a odkrývali im čaro farieb a fantázie. Keď nastane ten správny čas a dieťa sa „chytí“, stane sa preňho kreslenie veľkou zábavou. 

Vývoj kresby

Kreslenie je závislé na vývojovej úrovni motoriky, grafomotoriky, zrakového vnímania, predstavivosti, pamäti, myslenia a na ich súhre. Zatiaľ čo 2-ročné dieťa zvykne iba bezobsažne čmárať, rodič môže spočiatku badať čiary, ktoré naznačujú kývavý pohyb, neskôr sa objavujú čiary všetkými smermi. 3-ročné dieťa už dokáže nakresliť a/alebo napodobniť podľa predkreslenej predlohy vertikálnu, horizontálnu čiaru i kruh. Niektoré 3-ročné deti zvládnu aj veľmi jednoduchú kresbu postavy, tzv. hlavonožca. Rodičia často robia chybu, ak svojmu malému dieťaťu nakúpia farbičky od výmyslu sveta. Pre jeho malé pršteky a nedokonalý úchop sú ideálne čo najkrajšie trojhrané farbičky, prípadne pri kreslení na tabuľu alebo chodník malá krieda. 

Nikdy nezabúdajte na pochvalu! 

„Rodičia sa priveľmi často sústredia na veci, ktoré ich dieťa urobilo zle, a tie dobré nechávajú bez povšimnutia,“ konštatuje T. Kuffnerová a asi vie, čo hovorí. Ja by som k tomu pridala ešte jeden ekvivalent – zábavu. Naučila ma to moja dcéra... Akékoľvek pokusy o jej „vzdelávanie“ v batolivom veku zlyhávali, keď som nasadila „učiteľský“ tón. Jej odpor ku všetkému, čo sa „musí“, úspešne pretrváva dodnes. A tak mi neostalo nič iné, len ísť na všetko s humorom a chválením...  Možno aj to je cesta pre vás a vaše jedinečné batoľa... A hoci začiatky môžu byť ťažké, už po pár týždňoch či mesiacoch takejto cielenej „práce“ môžete vidieť, ako sa vaše dieťa bude rozvíjať, každý deň vás prekvapí niečím novým a neustále bude objavovať svet i seba v ňom.