Je vaše dieťa závislé od internetu?
Vedeli by ste povedať, koľko času trávi Vaše dieťa na internete? Možno by ste sa čudovali, ale často nielen rodičia, ale ani samotné dieťa nemá prehľad o tom, koľko času na internete strávilo v dôsledku prehnanej zainteresovanosti týmto médiom.
Vedeli by ste povedať, koľko času trávi Vaše dieťa na internete? Možno by ste sa čudovali, ale často nielen rodičia, ale ani samotné dieťa nemá prehľad o tom, koľko času na internete strávilo v dôsledku prehnanej zainteresovanosti týmto médiom.
Riziko ohrozenia závislosťou na internete sa totiž v prvom rade zisťuje na základe dĺžky času stráveného na internete. Tu je dôležité vedieť, koľko hodín do týždňa dieťa trávi na internete.
Skoro polovica nami skúmaných skúmaných stredoškolákov (1149 respondentov zo Slovenska), t.j. 47,70% využíva internet viac ako päť hodín týždenne, čo sa považuje za vysoko rizikové a 17,30% stredoškolákov udáva, že využíva internet denne.
Vzhľadom na to, že dĺžka času stráveného na internete je dôležitý faktor vzniku možnej závislosti, za rizikových môžeme považovať tie deti a mládež, ktorí trávia viac ako 5 hodín týždenne manipuláciou s týmito technológiami a sú pripojení na internet každý deň.
Závislosť od internetu môže byť príčinou aj dôsledkom narušenej komunikácie v rodine. členovia rodiny môžu uvedomiť, aká je reálna dĺžka času stráveného na internete, možno na svoje prekvapenie zistia, že každý člen rodiny trávi večer pred svojím notebookom bez toho, aby spolu komunikovali a pod. Rodičom odporúčame rôzne pripomienkovače - napr. budíky, ktoré zazvonia, keď uplynul čas, na ktorom sa dohodlo, že počítač je už treba vypnúť.
Pokiaľ by sme hodnotili riziko závislosti len na základe dĺžky času stráveného na internete, bolo by to veľmi úzkoprsé, vzhľadom na to, že v súčasnosti sa všetci dostávame do veľmi úzkeho a častého kontaktu s týmito technológiami. Preto hodnotíme riziko vzniku nelátkovej závislosti aj na základe spôsobu využívania týchto technológií.
Stredoškolákom sme položili otázku v tomto znení: Ako najčastejšie trávite čas pri počítači? Stredoškolákov sme sa teda pýtali, ktorú aktivitu na internete preferujú najviac. Až 49,80% mladých ľudí trávi čas na internete chatovaním či na internetových sociálnych sieťach. To znamená, že skoro polovica skúmaných respondentov preferuje používanie internetu na komunikáciu, čo sa považuje za vysoko rizikové z pohľadu závislosti od internetu.
Nakoľko fenomén internetových sociálnych sietí je relatívne nový (napr. Facebook pôsobí na Slovensku od roku 2003), zaujímalo nás, koľkí respondenti sú očarení práve týmto spôsobom komunikácie. Je to presne 15% respondentov. Hranie počítačových hier preferuje 16,8% respondentov, a čo je potešiteľné, na treťom mieste je to vzdelávanie, ktoré však na prvé miesto v obľúbenosti dalo len 8,9% respondentov. 7% stredoškolákov trávi čas na internete vyhľadávaním informácií, 4,7% prezeraním erotických stránok, 3,4% mailovaním, 3,2% nakupovaním cez internet, 3% sťahovaním piesní a filmov a 1,2% prácou
Z výskumov vyplýva, že takmer polovica školákov trávi čas na internete chatovaním a na internetových sociálnych sieťach ako Facebook, Hi-5, Twitter a pod. To znamená, že preferujú používanie internetu na komunikáciu, čo sa považuje za najrizikovejšie z pohľadu závislosti. Potvrdzuje sa, že počítač sa pre školákov stáva náhradou vzájomnej interakcie a komunikácie.
Môže sa vám stať, že stratíte prehľad o tom, ako dieťa trávi čas pri počítači. Môžete byť v mylnom presvedčení, že sa učí a pritom napr. brúsi po internete na erotických stránkach. Aj pre takéto dôvody je dobré, aby bol počítač v byte či dome dobre viditeľný, najlepšie z viacerých miestností, tým eliminujte to, že dieťa tajne brúsi na zakázaných stránkach.
Ak hovoríme o opustenosti, výsledky nášho výskumu naznačujú, že viac ako polovica (68, 9%) nami skúmaných stredoškolákov si zapína počítač pre to, aby našli nejaký ľudský kontakt- kohokoľvek na druhej strane, kto im zdvihne náladu a nebudú si pripadať takí opustení. Otázka znie, prečo uprednostňujeme kontakt virtuálny a nie tvárou v tvár? Prečo uprednostňujeme mať 130 virtuálnych priateľov na facebooku radšej ako 1 reálneho? Je to paradox, že si budujeme radšej virtuálnu sociálnu sieť ako by sme pracovali na tej reálnej.
Je dobré vedieť, koľko priateľov má Vaše dieťa v reálnom živote, zase nejde o kvantitu, ale kvalitu. Treba si uvedomiť, že hlavne osamelé, izolované a sociálne neskúsené deti môžu byť náchylnejšie k internetovej závislosti a môže im poskytovať sociálnu oporu alebo kontakt, ktorý im chýba v reálnom živote.
zťahy medzi rodičom a dieťaťom
Vzťahy medzi rodičom a dieťaťom môžu byť takisto narušené vďaka neúmernému používaniu internetu. Závislí postupne trávili menej času so skutočnými ľuďmi a radšej ho zamenili za osamelý čas pred počítačom. Pôvodne závislí zamýšľali používať internet ako výhovorku, aby sa vyhli potrebným, ale neochotne vykonávaným každodenným domácim prácam ako je upratovanie, kosenie trávnika alebo chodenie do obchodu na nákupy. Tu je výrok jednej prváčky na gymnáziu: „Najradšej trávim čas pri internete, na facebooku sa stále niečo deje a tvárim sa, že si robím úlohy, aby som nemusela vyniesť smeti alebo umyť riad a tak.“
Tu tretiaka zo stavebnej školy: „Fotrovci mi najprv nechceli kúpiť počítač, tak som ich ukecal na to, že ho potrebujem do školy, teraz ma stále odháňajú od počítača, ale ja nemám problém.“
Napr. „Ja nemám problém“ alebo „Zabávam sa, nechajte ma“, môže byť odpoveďou závislého. Napokon, podobne ako alkoholici skrývajúci svoju závislosť, závislí od internetu sa podobne zamestnávajú klamaním o tom, ako dlho v skutočnosti ich internetové spojenia trvali alebo zakrývajú účty, ktoré sa týkajú poplatkov za internetové služby. Takéto správanie vytvorí nedôveru, ktorá časom naruší kvalitu predtým stabilných vzťahov.
Zaujímavou metódou pri práci s rodinou v rámci komunikačnej teórie je napr. hranie rolí, najmä výmena rolí. Tam sa o sebe zrazu členovia rodiny môžu dozvedieť, že komunikácia medzi nimi je obmedzená na pár viet ktoré ešte prehlbujú generačné rozdiely dospievajúcich a ich rodičov. Výsledkom závislosti od internetu je aj zužovanie komunikačných prostriedkov, čo sa prejavuje v rozhovore s mladým človekom či v interakcií mladého človeka s jeho blízkym okolím.
Školské problémy
Školské problémy bývajú pestré: zlé známky, záškoláctvo, nedostatočná koncentrácia na hodinách, atď. Za mnohými sa môžu skrývať práve nelátkové závislosti.
Závislí žiaci zväčša zostávajú hore počas bežných spánkových hodín a tvrdia, že sú pripojení do druhej, tretej alebo štvrtej ráno s realitou, že sa musia zobudiť do školy alebo práce o šiestej hodine ráno. Toto nám potvrdil aj jeden prvák na gymnáziu: „Striedame sa viacerí pri počítači, keď už jeden nevládze pokračovať, zobudí druhého hráča, a ten je už pripravený pokračovať do ďalších levelov a keď už ten nevládze, zobudí tretieho a tak to ide ďalej. Párkrát sme tak urobili aj keď sme išli na druhý deň do školy, a v škole sme potom boli úplne mimo.“
Mnohé školy nepriamo posilňujú študentovu závislosť na internete napr. na hodinách informatiky, či tým, že počítače sú prístupné pre každého študenta bez akejkoľvek kontroly. Boli sme svedkami toho, že na týchto školách študenti majú k dispozícií notebooky, ale namiesto ich využívania na študijné účely si prezerali erotické stránky, stránky o autách a pod.
Ako vyzerá bežný deň našich školákov?
Na základe tejto otázky môžeme sledovať aké miesto zaujíma v živote dieťaťa návyková činnosť, mnohí uvádzajú, že s činnosťou začínajú hneď ráno po zobudení, ako napr. tretiak na športovom gymnáziu: „Hneď ako sa zobudím, pripojím sa na internet.“
Iní zabúdajú aj na svoje základné potreby ako napr. štvrták na elektrotechnickej škole: „Niekedy som taký pohrúžený do internetu, že celý deň nič nejem“.
Znamená to, že viac ako 3/4 našich stredoškolákov je v riziku takého myšlienkového pohrúženia sa do internetu, že sa mu stáva náhradnou potrebou, akousi umelo vytvorenou. Tvrdíme teda, že nami skúmaní mladí ľudia sú v reálnom riziku uprednostnia takejto potreby pred potrebami ako jedenie, pitie, dokonca aj spanie v dôsledku spomínaného myšlienkového pohrúženia sa.
Z tohto usudzujeme, že mladí ľudia sa čoraz viac stávajú divákmi bez aktívneho podielu okolo seba.
Tu dostáva veľký priestor zážitky. Zážitky, ale aj skúsenosti a dobrodružstvá, to je to, čo dnešná mládež žijúca vo virtuálnej realite počítačov, mobilov, či televízie potrebuje. Je dobré, ak sú tieto zážitky sprostredkované v kruhu rodiny. Už len spoločne strávený čas bez civilizačných vymožeností môže urobiť veľké zmeny u jedincov ohrozených závislosťou na informačno-komunikačných technológiách, akým je aj internet.
Rodina sa v takomto prípade má postarať o zmenu životného štýlu klienta, o nový denný režim poskladaný najlepšie z takých aktivít, ktoré dieťa predtým preferovalo alebo ktoré by teraz rado vyskúšalo. V dennom režime majú svoje nezastupiteľné miesto rodinné rituály a tradície.