Bezplienková metóda - aké sú výhody a nevýhody?
Hovorí sa, že dieťa je pripravené ísť na nočník vo veku 2 až 3 rokov a rodičia by ho do toho nemali tlačiť skôr. Tento názor presadzujú aj pediatri.
Každé dieťa je však iné, a preto treba postupovať individuálne. Nebojte sa, hoci sa vám to momentálne nezdá, ale aj vaše dieťa sa raz rozlúči so svojou poslednou plienkou.
Týmto článkom nechceme propagovať ani jednu z metód, ktoré súvisia s deťmi a ich odúčaním od plienok alebo vykonávaním potreby. Chceme poukázať na jednotlivé výhody a nevýhody a je na rodičoch, aby si zvolili svoju vlastnú cestu.
8 nočníkových typov drobcov: aký je vaše dieťa?
Plienky
V súčasnosti využíva väčšina rodičov jednorazové plienky. Sú cenovo dostupné, nenáročné na údržbu, starostlivosť o dieťa s nimi zvládne každý. Niektorí rodičia však používajú vzhľadom na ochranu životného prostredia látkové plienky. Tie prvé môžu byť – ak sú kvalitné – cenovo náročné, tie druhé sú náročné na čas.
Jednorazové plienky sú praktické, nie je potrebné starať sa o ich opätovné využívanie. Rodičovi aj dieťaťu zabezpečujú dostatočný komfort. Problémom je, že si naň môžu všetci veľmi ľahko zvyknúť a potom je odnaučenie dieťaťa od plienky stresom pre oboch.
Ak rodič začne dieťatko odúčať od plienok v 2. roku života a ono sa 2 roky učí, že potreba sa vykonáva do plienky, tento zvyk sa upevňuje a posilňuje – môže byť preň ťažko pochopiteľné, že naraz je tomu koniec. Dieťa je zrazu presviedčané, že do plienky sa potreba nevykonáva, lebo je už veľké a má chodiť na nočník alebo záchod.
Druhý problém je zdravotný – plienky so sebou prinášajú zapareniny, zápaly ap., ktoré je potrebné riešiť rôznymi krémami ap. Zapareniny vznikajú najmä z dôvodu, že dieťa býva v znečistenej plienke nechávané aj dlhší čas.
Bezplienková komunikačná metóda
Počuli ste už o nej? Zdá sa, že ide o nový trend, ale nie je tomu tak. V zahraničí sa tento spôsob nazýva eliminačná komunikácia. Zdôrazňuje sa pritom prirodzená hygiena detí a ich prirodzené načasovanie na vyprázdňovanie.
Jej podstatou je rozpoznanie signálov, ktoré dieťa dáva rodičovi a ktoré naznačujú, že potrebuje vykonať potrebu. Je vžitý názor, že deti si uľavujú náhodne a nepredvídateľne, nemusí to však byť pravda. Rodičia môžu veľmi ľahko odhadnúť čas, kedy chce dieťa potrebu vykonať.
Bezplienková komunikačná metóda ( ext. zdroj BKM) je založená na komunikácii medzi rodičom a dieťaťom – rodič sa učí rozpoznávať signály, ktoré mu dieťa poskytuje a tak sa učia navzájom komunikovať. Nie je to o pripravenosti dieťaťa poznať, kedy mi treba ísť na toaletu, pretože toto dieťa v tomto veku nezvládne. Svalstvo nie je dostatočne vytrénované a tiež uvedomenie si potreby u dieťaťa je často až v okamihu jej vykonávania.
Tak ako sa rodič učí rozpoznať, že je dieťatko hladné, smädné, smutné, alebo ho niečo bolí, rovnako sa učí rozpoznávať aj signály toho, že mu treba vykonávať potrebu – môže ísť o malé signály – zvukové, vizuálne, mimické. Rodičia sa učia pokusom a omylom – to znamená, že plienky môžu byť záložným plánom.
Všetky deti komunikujú od svojho narodenia – najskôr sú to neštruktúrované zvuky, ale postupom času sa signály špecifikujú a dieťa používa iné komunikačné výrazy na rôzne veci, ktoré chce alebo potrebuje. Pri toalete to najčastejšie môže byť očervenenie tváre, ako tlačí, jemný plač, mrnkanie...
Ako rodič si musíte uvedomiť, že aj vám bude chvíľu trvať, kým sa naučíte, ktoré signály k čomu priradiť, tak ako sa vaše dieťa učí porozumieť vám. Najťažšie je porozumieť novorodencovi, ale postupne, ako si na seba rodič a dieťa zvykajú, sú signály pre jedného aj druhého čitateľnejšie.
Správny čas na bezplienkovú metódu
Nie je daný jednotne, vyplýva z individuality dieťaťa aj rodiča. Dôležité je, že tento spôsob nesmie byť stresujúcim ani pre jednu stranu, aby nedošlo k problémom s vylučovaním.
O bezplienkovej komunikačnej metóde
Nepúšťajte sa do bezplienkovej komunikácie:
- ak ste pod tlakom;
- ak máte pocit, že to musíte urobiť;
- ak si ešte nie ste istí svojou rodičovskou rolou.
Toto nie sú preteky – nemusíte sa nikam ponáhľať, ani nikomu nič dokazovať. Niektorí rodičia skúšajú bezplienkovú metódu okolo 3. mesiaca života dieťaťa. Je to čas, kedy by ste už mali vedieť rozpoznať signály svojho dieťatka a reagovať na ne. Nezabúdajte však, že každé dieťa je iné – niektoré má výraznejšiu mimiku ako druhé, niektoré je čitateľnejšie.
Druhá dôležitá vec je tá, že ak začnete s týmto spôsobom, musíte asistovať dieťaťu pri toalete – fyzicky nie je schopné samo sedieť – musíte mu poskytovať maximálnu podporu pre hlavu aj chrbát, aby sa nezranilo – to znamená, že sa dieťatko musí opierať chrbtom o hruď rodiča a dieťa sa vyciká napr. do umývadla v kúpeľni, toaletnej misy či nočníka. Čo je tiež dôležité, dieťa nesmie byť takto dlho – to znamená, že ak do minúty nezačne vykonávať svoju potrebu, je potrebné ho zobrať preč a dať do prirodzenejšej polohy.
Čiže neexistuje správny čas, kedy začať – niektorí rodičia začínajú skôr, niektorí neskôr. Väčšina rodičov však používa plienky ako zálohu u detí až do veku 16 mesiacov. To, aký spôsob rodičia zvolia, je na nich – niektorí dávajú drobcovi plienky na noc, niektorí praktizujú BKM len cez víkend, keďže sú pracovne vyťažení cez týždeň. Alebo používajú plienku pri dlhých cestách, návšteve lekára ap.
Začať či nezačať?
Je to na každom rodičovi. Je však potrebné, aby si zachoval trpezlivosť, pozitívny prístup a zmysel pre humor nielen vo vzťahu k svojmu dieťaťu – kvôli „nehodám“, ale aj vo vzťahu k okoliu. Môže sa stať, že sa kvôli aplikovaniu tejto metódy stanú terčom kritiky zo strany ostatných, ktorí budú tento spôsob vnímať ako násilný a tlačiaci dieťa do niečoho, na čo ešte nie je pripravené.
Idem do toho!
Rozhodnite sa, ktorý spôsob je pre vás najefektívnejší. Nechoďte a nezačínajte s bezplienkovou metódou, ak ste v časovom strese.
VÝHODY bezplienkovej metódy:
Okrem zdravšej pokožky dieťatka a EKO výhody, ktorou je zníženie množstva odpadu nepoužívaním plienok, a tým aj ušetrenie financií, má BKM aj ďalšie plusy.
Pozorovanie a načasovanie
Dieťatku je najlepšie nahému. Doprajte mu čo najviac času na nepremokavej podložke bez plienok a pri hraní sa spolu sledujte signály, ktoré vám dáva. Najčastejšie dieťa potrebuje vykonať potrebu krátko po jedle a prebudení. Všímajte si a značte si, kedy je prirodzený čas vášho dieťatka vykonať potrebu.
Signál
Vytvorte spojenie medzi vykonávaním potreby a nejakým signálom. Dieťa napríklad vie rozlíšiť, ktorý zvuk v domácnosti čo znamená – tečúca voda = kúpanie; vyzliekanie sa = pobyt von alebo spánok... Takže vytvorte si signál, ktorý si dieťa prepojí s vykonávaním potreby a ten potom dokážete používať.
Majte nočník nablízku
Je potrebné, aby vykonávanie potreby bolo bez stresu. To znamená, že ak rozpoznáte signál, že dieťa potrebuje vykonávať potrebu, nesmiete ho schytiť a utekať s ním na toaletu alebo hľadať nočník. Musí to prebiehať pokojne. To znamená, že si na začiatku tréningu udržujte neustály prehľad o tom, kde je nočník alebo ho majte neustále na dohľad.
Noste svoje dieťa čo najviac
Dieťatko málokedy ciká, keď ho rodič drží a nosí. Ak potrebuje vykonať potrebu, znervóznie a je rozrušené – tým poznáte signál.
Silnejšie puto
Bezplienková metóda vyžaduje, aby si rodič všímal oveľa viac svoje dieťa a reagoval na jeho potreby, čo zosilňuje väzbu medzi nimi.
Lepšia komunikácia
Deti plačú z rôznych dôvodov a rodič sa to naučí rozpoznávať len tým, že si to dieťa bude všímať, bude sa s ním rozprávať. Ide o vzájomne podporujúci sa proces, pretože tak, ako sa učí rodič, učí sa aj dieťa, a navzájom sa povzbudzujú vo vzájomnej komunikácii.
Ľahší prechod na nočník
Bezplienková metóda neučí dieťa aktívne zadržiavať potrebu – vydržať, kým sa dostane k nočníku – to dieťa nie je schopné, ale prostredníctvom tejto metódy sa to naučí skôr.
Ako sme sa za 3 dni naučili na nočník. Skúste to aj Vy!
NEVÝHODY bezplienkovej metódy
Čas
Je potrebné viac času na sledovanie dieťaťa a pochopenie jeho signálov, a tiež aj opakovane sa pokúšať trafiť sa do času, kedy dieťa potrebuje cikať alebo vykonať veľkú potrebu – je jednoduchšie ho nechať urobiť to do plienky. Rovnako je potrebný aj čas na realizovanie metódy – nie je možné to nechávať na cudzích ľudí, nemusia to chápať.
Kritika
Najmä zo strany rodiny, priateľov. „Prečo sa tak zaťažujete, prečo ubližujete sebe aj dieťaťu...?“
Pohodlie
Nosiť so sebou neustále nočník, alebo mať neustále prehľad o tom, kde je toaleta a ako tam stihnete prísť, je náročné aspoň zo začiatku.
Neporiadok
Zo začiatku bude dosť nehôd – treba sa na to pripraviť, ale pozitívne je, že budú ubúdať.
Na záver
Tento prístup nie je všetko alebo nič – je to prístup, ktorý poskytuje nesmierne veľa možností rodičovi aj dieťaťu. Neexistuje správna a nesprávna cesta – či už si vyberiete plienky, bezplienkovú metódu, nočník alebo rovno toaletu atď. Je to len vaša cesta, po ktorej sa rozhodnete ísť a vás ani vaše dieťa nesmie príliš zaťažiť a spôsobiť vám nadmerný stres. Na to nezabúdajte!
Niektoré deti zvládnu prechod na nočník skoro, iným to trochu potrvá a zo dňa na deň sa plienok zbavia v lete či v jasliach alebo škôlke. To všetko je v poriadku. Dieťa to ako problém nevníma, to skôr rodičia.
PRE a PROTI bezplienkovej metódy
Skúsenosti našich čitateliek:
Milada, 4-ročný syn David:
„O tejto metóde som počula v pôrodnici a rozhodla som sa ju skúsiť. Po príchode domov som si všetko naštudovala a začiatky boli úsmevné. Keď mal malý asi 4 mesiace, začala som s ním behať zakaždým na WC, držiac ho nad toaletnou misou, keď sa mi zdalo, že signalizuje potrebu. Manžel bol proti, ale potom to nechal na mňa. Áno, zaťala som sa a po mnohých dňoch a nehodách sme to postupne dali, a ja som sa naučila rozpoznávať signály, ktoré mi syn dával. Keď ochorel, občas sme použili plienky, ale akosi som sa im prirodzene bránila.
Viem, že sme to dali, lebo ja som typ, ktorý sa len tak nevzdáva, a navyše, syn je jedináčik. Pri viacerých deťoch, ktoré by mi behali po byte, si to predstaviť neviem. Ale možno by to šlo. V každom prípade sme ušetrili množstvo peňazí za plienky a tiež prírodu.“
PRE a PROTI: používate látkové plienky?
Alica, 5-ročná dcéra Mia a 2-ročný syn Sebastián:
„Moja sestra má 6-ročnú dcéru a u nich to fungovalo perfektne. Tak som to chcela skúsiť aj ja. Moja Mia však bola nespokojné bábätko. Mala reflux, koliky, slabo priberala a hoci som BKM skúšala, bol to pre nás veľký stres. Rozlíšiť, či plače, lebo ju bolí bruško, alebo je hladná (navyše som skoro prišla o mlieko) a ešte sledovať, či chce močiť? Nie, ďakujem, po dvoch týždňoch som to vzdala. Bola som dosť nervózna aj bez toho.
Nakoniec sme sa plienok zbavili v jej dvoch rokoch. Pri synovi som BKM ani len neskúšala. Okrem toho si myslím, že v živote sa nikto mojich detí nebude pýtať, či a aké plienky nosili, alebo v koľkých rokoch ostali bez nich. Ani v životopise sa nástup na nočník nespomína...Starostlivosť o bábätko je náročná, viem o tom svoje. Všetko, čo je stres navyše, som odmietla a to radím aj iným mamám.“