Dobry den.Mam 4 rocneho syna.Byvame vo viacgeneracnej domacnosti.Narodil sa mi akoby zazrakom ako 33 rocnej.Od narodenia som bola v strehu asi mojou ustrachanou povahou ci dycha ci sa nedusi a tak.Asi to zo mna aj vycitil lebo ma prestal posluchat a vsetko si vydobijal krikom,skriabanim a tak.Moc ho lubim a nechcela som mu dat na zadok ale ma doma k tomu nutili ze az potom ma bude posluchat.A teraz ma uz neposlucha vobec.Som bezradna.A kedze ma neposlucha nemozem snim nikam ist chce utekat predomnou a ja sa bojim moze vbehnut na cestu.Uz dalej nevladzem je proste zivsi.Abecedu a farby pozna uz od dvoch rokov ale sam sa nezahra od malicka.Ked si nieco zaumieni a nedostane to tak strasne vrieska a potom doma vrieskaju vsetci.Ja ho nechcem bit moc sa potom vecer ked zaspi trapim ale on si neda ani nic vysvetlit.Ked mu chcem nieco vysvetlit ze robi nieco zle alebo ze sa to nepatri tak si zakrije aj usi a vrieska.Naozaj sa citim pri nom ako vzduch a to v septembri nastupuje do skolky.Ja viem ze som asi urobila chybu ja ale chcela by som to napravit ale neviem ako.Ako prinutit 4 rocne dieta aby ma aspon trochu pocuvalo.Ved bitka nic nevyriesi a myslim si ze to je aj vplyvom rodiny.Uz so naozaj na dne.
Asi najvhodnejšie by bolo uvažovať nad spoluprácou s detským alebo rodinným psychológom. Mohli by ste spolu pracovať na určitých zmenách vo výchove dieťaťa a zároveň by ste sa mohli zaoberať aj svojou ustráchanosťou a tým, ako ovplyvňuje váš prístup k dieťaťu, vašu rodičovskú sebadôveru atď.
Dobrý deň pani doktorka. Ja som už písala, ale ste mi neodpovedali. Mám problémy už skoro so 4 ročným synčekom. Je dosť živý a neposlušný. Keď mu poviem aby sa prezliekol tak vôbec nereaguje, nakoniec ho musím vyzliekať sama, keď mu poviem aby si obul papučky tak nepočúvne, vonku mi uteká keď mu poviem aby ma čakal tak nečaká. Mám aj 11mesačnú dcérku a bojím sa ísť do mesta spolu aj s malým. Nechce mi dať ruku a keď mu ju zoberiem tak trochu ide pekne alebo začne trucovať a zvalí sa na zem a musím ho len ťahať. Ja vtedy počkám, ale on vydrží dlho válať sa po zemi, ľudia sa na nás pozerajú tak ho pustím ale hocikedy za ním musím bežať. Som už z toho unavená. Malý chodí do škôlky, tam mi povedali že je kľudný občas vytrčí rožky ale že s ním nemajú problémy. Keď príde domov tak sa mu venujem/malú vačšinou pestuje potom starká/ ideme do centra, na šmýkalky aj tak veľmi žiarli na sestričku a veľakrát sa na ňu zaženie. Aj v centre som si všimla že sa správa hlučne, dosť agresívne voči deťom čo ma mrzí. Mám kamarátku, ktorá má tiež takú dcérku a oni dvaja keď sa stretnú tak sa len podpichujú, štípu, robia si napriek, bijú sa o hračky no proste nevedia sa pekne hrať. Malý aj za všetko plače a niekedy tak rozťahuje slová - mazne sa. Bývame u mojich rodičov, manžel pracuje v zahraničí /stále mu kupuje nejaké autíčka, čo sa mi nepáči a povedala som mu ale on si nedá povedať, nevie si vážiť hračky rozhadzuje ich, búcha/, naši sú už z neho nervózny a občas dostane aj paličkou po riti. Aj ja som dosť nervózna a dosť kričím aj ho capnem. Neviem aké tresty, zákazy používať aké dôsledky za jeho neprimerané správanie a neposlušnosť. keď mu niečo neurobím po vôli alebo mu nedám tak sa na mňa obháňa rukou. Má problémy aj so zaspávaním a hocikedy ho uspávam aj vyše hodiny. Čítam mu rozprávky. A vyžaduje si ešte jednu a ešte jednu....až kým nepoviem dosť a vtedy chce aby som bola pri ňom.Prosím poradťe mi.
Niekedy nie je jednoduché v tomto období trvať na dohodách, stanovených hraniciach a dôsledne a zároveň s láskou vyvodzovať dôsledky, ak dieťa "neposlúcha".
Ak napríklad poviete, že si má obuť papuče a on to neurobí a ide si po svojom, mali by ste ho vrátiť, pokojne, a počkať, kým sa obuje. Nemal by sa skôr ísť hrať alebo niečo iné. Ak si nechce umyť ruky, mal by dostať jesť až vtedy, keď si ich umyje... Samozrejme, že treba rozlišovať medzi dôležitými pravidlami (umyť si ruky pred jedlom, držať sa za ruku rodiča aleboniekoho dospelého počas vychádzky, ak je blízko cesta, primerane sa v zime obliecť, umyť si zuby...) a menej dôležitými (obuť si v lete doma papuče, byť upravený...). Predovšetkým treba trvať na pravidlách, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti, zdravia a zdravého vývinu. No vždy treba dať dieťaťu najavo, že máme čas, kým to urobí, že trváme na svojom, že ho máme radi, aj keď danú vec neurobí, no v tom prípade tiež musíme vyvodiť dôsledky - dieťa si neumylo ráno zuby a pýta si sladkosti - rodič povie "dnes ti nemôžem dať sladkosť, lebo si si ráno neumyl zuby"...).
Ak váš syn uteká, vráťte sa domov a nechajte ho so starými rodičmi a vysvetlite mu, že ak nabudúce bude chcieť ísť s vami do mesta, musí sa držať, inak sa vráti domov a pôjdete sami. Musíte to ale aj naozaj urobiť - ak bude utekať, vrátiť sa, nechať ho doma, ísť bez neho.
Okrem hraníc a ich dodržiavanie je možné, že mu chýba otec a čas strávený s ním. Dieťa v tomto veku ho už potrebuje viac a s pribúdajúcim vekom aj bude.
Čo sa týka hračiek a toho, že si ich neváži - pokojne mu ich vezmite a odložte, ak sa s niečím hrá tak, že s tým trieska alebo to zámerne rozbíja. A dajte mu ich za hodinu alebo až na druhý deň. A zase nie s hnevom, ale tak, aby vedel, že ho máte rada, no pravidlá sú pravidlá.
Dôsledok nemusíte dodržať úplne do konca - teda ak poviete, že hračku dostane až na druhý deň, no vidíte, že sa snaží pekne správať, môžete mu ju vrátiť aj skôr.
Dobrý deň,mám 23 mesačného synčeka,ktorý je v poslednej dobe veľmi neposlušný.Každého bije,kuše,pľuje,hádže hračky.nepomáha nanho nič,ani dohováranie,že nás to bolí,ani keď dostane po rukách,keď ho zavriem do izby,ani keď hrám urazenú.Jemu je ešte aj smiešne.V posledných týždnoch sa to jeho správanie,len zhoršuje.neviem čo už s ním mám robiť.mám strach,s ním isť na ihrisko,lebo len po nom kričím a odťahujem od iných detí,bojím sa,že by im,alebo sebe nejak neublížil.ako mám postupovať??
ďakujem
Pokúšajte sa naučiť ho vyjadrovať hnev a zúrivosť inými spôsobmi a keď to na neho príde, ihneď mu ten iný spôsob ponúknite. Učte ho kričať, dupať, vrčať, udierať do vankúšov a vysvetľujte mu - stručne a jasne, že to je vhodné a hryzenie ľudí je zakázané Je dôležité povedať dieťaťu, čo od neho očakávame, nie to, čo NEočakávame, lebo dieťa tomu rozumie bez toho nie alebo ne-. Čiže povedzte, čo je zakázané, dovolené, no formulujte to bez predpony ne-. Napríklad: prestaň hrýzť! prestaň pľuť! namiesto nehryz ma! nepľuj na deti!
Taktiež mu kúpte hryzadlo pre deti, ktorým idú zuby a núkajte mu ho, nech hryzie do neho a nie do vás.
Ak by jeho správanie pretrvávalo, pokojne vyhľadajte detskú psychoterapeutku alebo psychoterapeuta, nech vám s tým pomôžu.
Dobrý deň,
mám 20 mesačného syna. Ten je v poslednom čase taký neposlušný. Najprv som to brala ako , že nás skúša kam až môže zájsť a na jeho malé pästíky a facky v zlosti som reagovala len pokarhaním. Teraz už ale začína do nás kopať,kusať,škrabať alebo do nás hadže hračky,len tak bezdôvodne, zabáva sa na tom, ale údery sú často bolestivé. Nedávno hodil svojej babke do tváre vedierko, a tej začala až z nosa tiecť krv. A pritom sa mu venujeme skoro každú minútu, takže si nemyslím, že je to žiadosť o pozornosť. Ja neviem ako mu mám vysvetliť, že to čo robí nie je správne. Či to ten malý človiečik už chápe, a či moje pokarhanie spája so svojím skutkom, alebo to celé nechápe. On sa totiž stále rozplače keď ho karhám, biť ho nebijem, len zvýšim hlas.Prosím poraďte mi ako správne postupovať. Ďakujem!
Dieťaťu treba jednoznačne a stručne dať najavo, že takéto správanie nie je dovolené, že to nesmie robiť.
Hračky, ktoré do vás hodí, vezmite a odložte a nedajte mu ich skôr ako na druhý deň.
Ak začne biť vás alebo kohokoľvek iného, odíďte z miestnosti, uhýbajte, nedajte sa otĺkať!
Ponúknite mu, že ak potrebuje do niečoho buchnúť, nech buchne do vankúša, ktorý budete držať pevne v rukách a môžete ho povzbudzovať, aby udrel silno, presne, ako boxer... Ak chce kopať, nech kope do niečoho, čo nepokazí, nerozbije a neublíži si sám - do zmotanej deky, boxerského mechu, matracu... Skrátka, ukazujte mu, do čoho môže kopať a búchať a do čoho (a hlavne do KOHO!) to nesmie robiť za žiadnych okolností.
Prípadne môžete spolu zápasiť, ale malý musí prijať, že zápas začne vtedy, keď sa na tom dohodnete a keď ste obaja pripravení, prípadne že musí aj počas zápasu dodržiavať nejaké pravidlá - nešticovať, nehrýzť, neškriabať atď, inak zápas končí.
Pre skvalitnenie poskytovaných služieb používame cookies. Ďalším pokračovaním prehliadania na portáli
súhlasíte s Pravidlami používania
portálu MAMA a Ja.
Prihlás sa na odber newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
