Poradňa detského psychológa

Poradňa detského psychológa

2,797 otázok

Problémy dieťaťa so psychomotorickým vývinom, správaním či učením zodpovie Mgr. Ing. Jana Kašáková, detská psychologička a psychoterapeutka. Súkromná prax pre deti, mládež a dospelých, Winterova 62, Piešťany, tel. +421 905 382 194

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • hadze jedlo na zem

    , Autor: odbornik2

    Dobry den,
    chcela by som sa s vami poradit o tom, ze moj 14-mesacny syn zacal hadzat jedlo na zem. Akonahle mu dam do rucky chrumku, kornutok alebo tycinku, odhryzne a hned hodi na zem. Robi to aj vonku aj doma uz niekolko tyzdnov. Predtym to vobec nerobil, pekne si jedlo drzal v rucke a cele spapal. Neviem ako mam reagovat, ale capnem ho po ruckach a opakovane mu vravim, ze to nesmie robit. Ale ak sa to zopakuje 2x za sebou, jedlo mu uz nedam do ruky. Robi dlho aj to, ze ked nie je po jeho voli, spusti sa na zem a velmi sa rozplace. Samozrejme nepovolim a snazim sa ho rychlo zaujat niecim inym, ale castokrat to nepomoze. Trapi ma este to, ze casto sa budi pocas aj dna aj pocas noci so silnym placom, ktory trva min. 5 minut a len tazko sa da utisit. Ma este zatvorene oci a silno place, tak vtedy som uplne bezradna a neviem co robit. Neviem, ci je to zubkami, ze ho bolia, ale iny problem myslim, ze nema. Budi sa aj v noci 2-3x, ale od narodenia prespal celu noc mozno dokopy 3x. Vychadzaju mu stolicky, tak sa utesujem, ze to je azda tym. Dakujem Vam velmi pekne za odpoved a vas nazor.

    Odpovedá:

    Hádzanie alebo púšťanie vecí z ruky je prirodzenou súčasťou detského psychomotorického vývinu. Nie je to totiž samozrejmosť vedieť vec aj pustiť, nielen ju uchopiť, chytiť, držať. Trestanie teda ide celkom mimo a dieťa nechápe, prečo to nesmie robiť (akoby ste ho capkali po ruke za to, že sa učí sedieť alebo chodiť...). Skúste mu dávať do ruky len toľko, koľko si strčí na jeden raz do pusy...
    Budenie môže súvisieť s rastom zubov. Ak by sa to nemenilo alebo zhoršovalo, konzultujte s lekárom.

  • Hystericke vteky

    , Autor: odbornik2

    Dobry den,prosim o radu...moj syn ma 4 roky a od mala sme mali problemy s jeho spravanim,ale posledne mesiace je to uz dost caste...hocikedy ked mu nieco vezmem hoc mu vysvetlim preco alebo poviem ze nieco nedostane je to tady...neskutocny zachvat vzteku...snazim sa ho ignorovat ale on casto sa predomna postavi alebo ma chyti za nohu aby som sa nemohla pohybovat a reve a zlosti sa neskutocne..niekedy to nezvladnem a dostane po zadku a poslem ho sa vykricat do izby ale niekedy nepomaha ani ta studena sprcha co mi doporucila v poradni...prosim uz nevlůadzem neviem co s tym...dakujem za radu

    Odpovedá:

    Dieťa potrebuje, aby sme boli svedkami aj ich hnevu, nielen tých prejavov, ktoré sa nám páčia a sú nám príjemné. Je vhodné dieťaťu povedať, že vnímate, že sa hnevá a že vám to je ľúto, ale že mu napr. tú danú vec dať nemôžte. Môžete mu ponúknuť, že sa môže pritúliť alebo tam len stojte či si sadnite a buďte s ním, hoci sa hnevá. Potrebuje cítiť, že ho ľúbite, aj keď reve, vreští, škrieka...

  • vzdor, neposlusnosť, alebo porucha spravania

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Môj syn má o mesiac 5 rokov a chcela by som pochopiť, či sa jedná o nejakú poruchu správania alebo je to len normálna vývinová fáza. Momentálne je situácia v rodine taká: žili sme v zahraničí, a minulý rok som sa presťahovala so synom na SK, kde som dostala dobrú pracovnú ponuku. Daná zmena bola aj plánovaná, kedže sme chceli aby syn chodil do školy na Slovensku. Jeho otec je stále v zahraničí (nie je Slovák, a aj iná farba pleti, takže malý je mix). Na Sk sme cca. 10 mesiacov, a približne posledné 3 mesiace, máme dosť silnú fázu vzdoru, alebo neviem čo to je. S otcom sa vidíme cca. 6-8 týždňov, a stále mu je vysvetľované že ocko príde (co je aj pravda). Moje zázemie je teraz také, že bývam u mamy. Syn začal navštevovať MS, a tam sa zacali problémy. Napr. že nespáva cez obed, a pod.
    Stále ho riešia ze nie je ako priemerne decko, ktoré len sedi, a nic nepovie. Áno on je živší, ale srdcom velmi dobrý chlapček, a ked s ním človek vie tak posluchne, syn je aj dost silná osobnosť.
    Chcela som sa opýtať na radu, ako to riešiť dalej. Osobne si myslím, že MS edukacia je dosť na slabej úrovni, a on tam nie je spokojný, ale kedže všetky MS sú štátne na okoli na výber veľmi nemám. Dosť času trávi s mojou mamou, kedže pracujem dlho, a on ju velmi nechce poslúchať. Skor by som povedala, že ju az kontroluje. Ja chodim z prace cca. o 17:00. Poprosím o radu ako postupovať ďalej. Pekný deň

    Odpovedá:

    Viete, aj medzi štátnymi škôlkami sú rozdiely. A niekedy veľké. Je to veľmi o ľuďoch, o ich prístupe, o ich osobnej zainteresovanosti či limitoch, obmedzeniach... A keďže mnohé deti v tomto veku sú pomerne spontánne, nejako sa to premietne do ich správania, nejako dávajú najavo, že niečo nie je v poriadku, aby sme si ich všimli, aby sme im pomohli riešiť situáciu, lebo samé ju riešiť ešte nevedia.

  • stevo

    , Autor: odbornik2

    Dobry den, mame takyto problem, trojrocnej dcere sme odlozili melon do kufra auta a samozrejme vysvetlili, ze ked zastavime u starych rodicoch, tak jej dinu vratime, s pociatku ako asi kazde mele dieta trosku skusalo fnuk, ale to sme necakali co sa bude diat. OPatovne sme jej povedali, ze ked prideme k starkym dostane melon a potom to zacalo to som este nevidel a nezazil, take nervy co zacala mat to sa neda ani opisat, hnet cervena, horuca bola cela, spotena, ako keby dostavala krce a skriekanie a to v plnom reve a placin a 20 min NONSTOP ja som mal tep 100 na 200 nevedeli sme co mame robit suchlo sa jej na zadok a este horsie a zavrsila to pocikanim sa. Prosim poradte. Dakujem stevo

    Odpovedá:

    No, ak sa vám to stalo len raz, mali by ste začať oslavovať! Sú rodičia, ktorí toto majú na programe každý deň! A niektorí aj niekoľkokrát denne...

    Ale vážne: niekedy sa dieťa jednoducho dostane do takého afektu a nič nefunguje, žiadne vysvetľovanie, nič. Vtedy treba vyčkať, kým dieťa doplače, kým sa upokojí a hotovo. Niekedy takéto afekty deti mávajú pred chorobou alebo ak sú unavené z tepla alebo nevyspaté atď.

  • hlasné kričanie na dieťa

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň, ja by som sa rada na niečo spýtala, len neviem kde začať.
    Môj problém.
    Mám dve deti- chlapcov vo veku 5 a 3 roky.Starší syn začína byť voči mne agresívny a to v tom zmysle, že ak niečo vyvedie vonku na dvore alebo niečo rozbije a ja mu dám na zadok a on v tom momente začne na mňa hystericky ziapať na celý dvor, že som hnusná a zlá a že nás nechce ako rodičov vidieť a nadávky tipu krava atd.a ku všetkému vykrikuje všade že ho bijeme čo nie je pravda- pravda je že mu dám na zadok alebo po ruke ale nebijeme ho v tom zmysle že by mal modriny alebo niečo také-to nie.Ide mi o to akonáhle na mňa hystericky vybehne niekde vonku a sú tam napríklad susedia tak mi to nieje príjemné.Môže dieťa byť agresívne na mňa aj preto že po tom hysterickom kriku na mňa to vo mne buble a ja jednoducho vybuchnem a mu vrátim tiež hysterickým krikom že ako sa so mnou rozpráva a že čo som mu urobila že na mňa kričí.Môže sa to považovať za istý druh týrania dieťaťa ak naňho hystericky vybehnem.Viete ide mi o to že práve dnes sa mi také niečo stalo a ja toho veľmi lutujem a rada by som to napravila len sama neviem ako lebo mám jednoducho takú povahu že viac kričím aj ked sa snažím hovoriť normálnym tonom ale niektorý ludia mi vravia prečo stale kričíš?Dnes sa mi stalo to že deti vyparatili na dvore hlúposť a ja namiesto toho aby som im tu kludne vysvetlila že to nemôžu tak som začala hystericky kričať a počula to aj suseda za nami, ktorá sa mi začala vyhrážať že je sociálny pracovníčka a že by som nemala kričať tak na deti a to ma vystrašilo.Môžete mi prosím odpovedať či sa to považuje sa istý druh týrania dieťaťa lebo ja si pripadám niekedy ako nenormálôna -ja jednoducho niekedy moje deti nezvládam to je pravda ale že by som ich týraala? to snád nie!!!!!!!

    Odpovedá:

    Ja by som na vašom mieste vychádzala z toho, že vy sama píšete, že si pripadáte niekedy ako nenormálna. Tiež píšete, že deti nezvládate (čo môže znamenať všeličo - napr. že ste preťažená neustálou starostlivosťou o ne, že ste na ne prevažne sama a ste vyčerpaná, že nemáte u detí dostatočnú autoritu napr. preto, lebo vidia aj iných ľudí, že sa k vám správajú podobne, alebo že riešite všetko krikom...).

    Možno by ste mohli začať tým, že si vezmete do vrecka mincu alebo ju budete mať stál niekde poruke a vždy, keď pôjdete riešiť deti, si hodíte mincou, či to bude s krikom alebo bez kriku.

    A môžete tiež uvažovať o psychologickej starostlivosti, kde by ste sa mohli trochu viac zaoberať tým, prečo toľko kričíte, ako a či sa s tým dá niečo urobiť, aké iné výchovné možnosti máte atď. Neznamená to, že nie ste "normálna", znamená to len skúsiť sa učiť používať silu, ktorú dávate do svojho hlasu a kriku aj iným spôsobom.

  • Ako reagovat?

    , Autor: odbornik2

    Moj syn ma 4 roky, este nenavstevuje matersku skolu,ale pri stretnuti s rovesnikmi vonku, na navsteve ...ich bije. Nepomaha dohavaranie a ja uz neviem ako mam tento problem riesit.Poradte mi prosim ako na to. Dakujem. Prajem pekny den.

    Odpovedá:

    Je ťažké odpovedať, lebo to je málo informácií, ktoré ste napísala. Je totiž rozdiel, či sa vie s deťmi hrať a potom vrámci hry, napr. ak sa nahnevá, ich bije alebo je to napr. tak, že akonáhle zbadá iné deti, začne ich mlátiť hlava nehlava.
    V tom prvom prípade ho treba učiť, ako riešiť spory, konflikty, ako si obhájiť svoje, ako vyjednávať... V tom druhom prípade by som sa obrátila na nejakú detskú psychologičku, ktorá by sa problémom zaoberala viac do hĺbky a v širšom kontexte.

  • trucovist alebo žiarlivosť?

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň,
    Máme 5 ročného syna (5r+4m). Malý bol do veku 4 rokov veľmi dobré kludné dieťa, nevravím že nemal svoje zlé chvilky ale určite nie taketo. Rychlo sa učil,v 2,5 roku vedel všetky základné farby + dalšie ako fialova, ružová, oranžova, šeda a postupne pribudali aj kriklave farby. Začali ho fascinovat autobusy (MHD) keďže sme s nimi neustale chodili, v 4r uz poznal čisla do 15-20. V jeho 4r sa nam narodila dcera a vtedy sa mu správanie začalo zhoršovať + školka, pripisovali sme to aj školke, kde sa naučí aj tie horšie veci + nový člen do rodiny. Bolo to na neho trošku viac a museli sme sa s tým popasovať všetci a zvyknuť si. Snažila som sa mu venovať ako najviac to išlo a nie len ja ale aj moj muž.
    Pred jeho 5. narodeninami začal mať spravanie ešte horšie a teraz keď ma 2 mesačné prazdniny tak každým dňom sa desim čo prinesie ten ďalši deň. Znášať keď mu niečo poviem že teraz nie lebo idem na wc, popripade keď prebalim sestričku, dám jej papať tak mu spravim/ pomožem, urobime ... vždy mu to odôvodnim keď náhodou nemôžem a vtedy mi povie že mu nič nedovolíme, poprípade mi začne hovoriť že som zlá, hnusná, škaredá mama ktorú nelúbi a minule ma dokonca udrel, zahaňa sa a začína sa takto spravať aj k môjmu mužovi, pri ktorom mal vždy rešpekt, ale určite to nie je až také ako na mňa.
    Vačšinou je takýto poobede, lebo síce dávam ho oddychovať koli malej aby mi ju nebudil ale po 1- 1,5 hodine pridem za nim a keď nespi tak mu poviem že sa može hrať. V tomto je skvelý lebo vie sa pekne prehrať sám keď vidí že niečo robím, Stále ho bavi veľmi kresliť hlavne autobusy, robí si tabulky a píše si tam čísla (už vie všetky čísla a abecedu napísať sám, dokonca vie aj povedať kolko je napriklad 592), odpisuje si text z knižky a veľmi rád si vystrihuje a lepí. Takže vždy prídem ked sa prezlečie z pyžama a keď mi povie že chce robit to a to tak mi povie aby som si išla niečo robiť že on mi zatial nakresli autobus,alebo nejaky obrazok. V tomto je fakt užasný a keď chce aby som pri nom ostala popripade mi nic netreba doma porobit čo pri malej nemôžem tak som s nim a hrame sa/ blaznime ... Poobede keď ideme von tak prvá zástavka je na konečnú kde stoja autobusy a pozerá ake tam prišli autobusy, potom ideme na dvor medzi jeho kamaratov .... on je rad že je s nimi a ja musím behať zase za malou takže tiež sa nenudím :p
    K malej chodí, dava jej aj zo svojho jedla, občas ju chová čo sa im obidvom páči keď ma dobrú náladu, večerné zaspavanie bez pusiniek na dobrú noc malej ani nemôže byť
    No keď som sa pýtala v školke že aky je tak mi vždy vraveli že je veľmi dobrý, pomáha odkladať hračky, že sa rychlo prezlečie, že ani nevedia že ho tam majú a to isté mi vravela aj moja mamina keď u nej bol.
    Ešte som chcela keď mal dni že bol zlý a chcel isť do cirkusu alebo niekde inde tak sme spravili tabulku a ked bol dobry tak si dal sam kružok a keď mal nejaky stanovený počet dobrých bodiek tak sme tam mohli isť. Vtedy mu to vydržalo, ale ako nahle prišiel ďalší deň a on docielil že už v cirkuse bo tak zase začal hlavne mne papulovat, zaháňať sa.
    Ešte som chcela že maly je strašne tvrdohlavý a už mi to povedali viacerí (logoped, mamina, svokra ...), keď on sám nechce tak proste môžem urobiť čokolvek. Musí sám chcieť, inak nemame šancu
    Ďalším takým mojim je ... že keďže jeho bavia tie čísla, počítanie, autobusy, tak neviem či si mysli že všetkym jeho kamaratov to bavi. Keď im povie že poďme kukať na autobusy ake ide číslo tak oni idú preč a on ostane sám alebo keď sú na dvore z MŠ 2-3 tak sa spolu hrajú, no akonahle maju ďalších kamaratov tak na neho sa "vykašlú" a už ho posielajú preč a minule do neho take baby aj strkali. On je taky bojko, proste zakrije si hlavu a budú do neho buchať, popripade sa zmôže na kričanie a nie branenie.

    Je toto len všetko v jeho povahe, alebo je taký zo žiarlivosti, alebo prečo sa takto sprava???

    Snáď som vám to napísala zrozumiteľne
    ĎAKUJEM za odpoveď

    M.

    Odpovedá:

    Zdá sa, že je to citlivé a šikovné dieťa, ktoré ale ešte celkom nevie v niektorých veciach odkiaľ pokiaľ. A na to ste tam vy, aby ste mu stále znova a znova dali najavo, že papuľovanie, ale hlavne zaháňanie sa bitie rodičov je nevhodné a neprípustné.

    Tak ma napadlo, či ste neuvažovali aj o predčasnom zaškolení, keď je taký šikovný. Alebo by možno bolo vhodné ho zapísať do nejakého krúžku, či už výtvarného alebo modelárskeho alebo niečo také, čo by ho bavilo, aby tú svoju energiu a šikovnosť a nadšenie pre autobusy nejako využil či rozvinul.

  • jedovanie

    , Autor: odbornik2

    Dobry den prajem,
    ...mam 5 rocnu dcerku, ktora mava take zachvaty jedu, ze mam az strach. Byva to vacsinou vecer pred spanim...ked jej poviem, ze je treba ist uz spat, zacne sa hnevat, ze nejde, pritom uz je oblecena v pyzamku, postel nachystana..Tak sa ju snazim dostat do postele, poviem jej ze si pustime rozpravku na cd, alebo precitame(to aj robime, niesu to len lakadla, ako ju dostat do postele, vacsinou pocuvame cd) ...nezaberaju ani prosby, vyhrazky, ze na druhy den nebude pozerat rozpravky alebo nepojdeme na slubenu navstevu ku kamaratovi....Zacne vrieskat, ze chce dobru maminu, nie hnusnu mamu...V poslednej dobe zacala capat sama seba bud po nohach alebo aj po cele...to sa snazim eliminovat, chytim jej ruky, alebo ju zoberiem na ruky, aby si neublizovala...takze schytam aj ja...po chvilke sa zacne ospravedlnovat, stiska ma, ze ma lubi a ospravedlnuje sa, place...tak sa stiskame...Taktiez sa stava, ze v noci z nicoho nic zacne plakat a nie a nie ju utisit, neda sa ani objat, ani nevnima ked sa ju snazim utisit...
    Inak je to zlate a sikovne dieta...S tym posluchanim je to vselijake, niekedy posluchne na prvy krat, inokedy na 25x :) .. ale to asi kazde dieta, podla nalady...
    Mohli by ste mi prosim poradit, ako zvladat tie navaly zlosti? Priznam sa, ze aj ja mam problem sa ovladnut a hned nevyletiet...Mam teraz dost zdravotnych problemov, tak som nervozna a vsetko ma hned nastve....Prosim poradte nam. Rada by som to vyriesila, aby sme mali doma spokojnu predskolacku...
    Dakujem vopred za asu odpoved. Prajem pekny den, Lucia

    Odpovedá:

    Keby ste sedeli u mňa v praxi, asi by som sa pýtala, čo by sa dialo, keby ste ju nelákali do postele, keby ste to nechali na nej, kedy pôjde spať. Alebo keby ste si do jej postele ľahli vy ako prvá a začali napr. hlasno chrápať alebo si pustila rozprávku či začala by ste si čítať bez ohľadu na to, či už je v posteli (ale len pre seba, potichu a až keď by prišla do postele aj ona, by ste pokračovali nahlas)? A niekedy by ste jej možno mohli zakázať ísť spať/ísť do postele... :)

  • 6 ročná dcéra - správanie

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň,
    prosim o radu pani doktorka, ako čo najlepšie zvládnuť správanie 6 ročnej dcéry. Dostala sa do silneho obdobia vzdoru a presadzovania sa. Doteraz sme vsetky podobne a tazke obdobia zvladli bez vacsich problemov. Som matka, ktora vysveluje a vysvetluje, preco je dolezite, aby si plnila svoje povinnosti, ako je umyvanie zubov, obliekanie sa a upratovanie izbicky.doteraz to fungovalo bez vacsich problemov, len to moje vysvetlovanie akosi prestalo zaberat. Ked ma nieco urobit, musim jej to povedat minimalne 10-15 krat a aj tak to neurobi a odvovodni to pardon, zabudla som. Popritom jej to poviem a vysvetlim, preco sa ma napriklad obliect do pyzama a ist sa umyt (pretoze je vela hodin a musi ist spat, aby rano nebola unavena a vladala sa cely den hrat). Nikdy som na nu nekricala, ani ju netrestala ( v pripade, ze si napriklad neodlozila hracky a potom po nich postupala) - hracky som zobrala a odlozila s tym, ze pokial si hracky neda na svoje miesto a bude ich takto nicit, nebude sa s nimi hrat. Volakedy to zaberalo, teraz mykne plecami, povie, ze jej to jedno a zabuchne dvere do izby. A ja uz neviem co s nou. Podobnym sposobom reaguje na skoro vsetko, urazlivo a obcas aj placlivo. Stazuje sa, ze ma hrozny zivot plny samych povinnosti. Ako jej vysvetlit, ze sice ma povinnosti, ale ked si ich splni ma dostatok casu na to, aby sa mohla hrat. Uz fakt neviem co s nou. prosim poradte. Dakujem

    Odpovedá:

    Niekedy stačí, ak sa zmení len spôsob, akým dieťa vedieme k drobným každodenným povinnostiam - ak z toho urobíme zábavu, srandu, vnesieme tam aj niečo iné ako len nudnú požiadavku.
    A vysvetľovanie stále dokola môže byť tiež pekne otravné. Skúste si predstaviť seba v jej koži a skúste si predstaviť všetky tie príkazy, vysvetľovania, nabádanie atď., ktoré jej denne posielate. Čo v jej koži by vás podporilo k spolupráci?
    Predstavte si tiež jeden obyčajný deň očami vašej dcéry - čo jej chýba, čo chce dať svojím "zabudla som" najavo? Možno si ju všímate hlavne vtedy, keď má niečo urobiť, keď má nejakú povinnosť a zvyšok dňa vám akosi uniká kontakt s ňou... Máte na seba čas? rozprávate sa spolu, robíte každý deň spolu nejaké drobné veci, ktoré tešia vás obe?...

  • zvedavost, vzdor alebo adhd?

    , Autor: odbornik2

    Dobry den pani doktorka
    rada by som sa s vami poradila. Mam syna, ma 28 mesiacov. Zijeme v zahranici odkial pochadza moj manzel. Vidime, ze maly je inteligentny a zda sa ze rozumie vsetkemu co hovorime (rozpravame sa doma 3 jazykmi) ale s jeho rozvojom reci to nie je nic moc. Kazdopadne uz sa mu pomaly rozvazuje jazyk. Problem vsak nie je s recou, ale jeho spravanim. Od narodenie bol mimoriadne narocny a citlivy, doteraz neprespi celu noc, stale je s niecim nespokojny (mlieco pred spanim je najskor prilis studene, potom teple, potom nie je cokoladove atd.) Cez den sa vobec nevie sam zahrat, doteraz som nebola schopna napr. precitat mu jedinu rozpravku, lebo ho to nebavi, 5 minut sa hrame s legom a potom odbehne, jedine co chce robit je hrat sa s vodou v zahrade alebo ju napustat do umyvadla, tiez sa rad hra s nozikmi, noznicami a peniazmi alebo pozera televizor...no skratka, same nebezpecne alebo inac nevhodne zaluby. Nepracujem, som doma, mam na neho cas, napriek tomu sme museli najat pomoc na plny pracovny uvazok (nemame to ziadnych pribuznycha ni inu pomoc), ale aj tak sa nazastavime... sme z neho vsetci frustrovani a doslovne vyflusnuto cakame kedy konecne zaspi. Neda sa mu zorganizovat ziadny program, napr. v lunaparku nechce ist na kolotoce ale hrat sa z odstavenou kosackou, pri bazene nechce ist do vody ale striekat vodu z hadice na ludi, v parku sa nehra s detmi na preliezkach ale snori ci su tam nejake kable atd....jednoducho, ist kamkolvek je utrpenie, vzdy chce robit nieco co sa nema, ked mu to nedovolim tak reaguje agresivne, hryzie ma a kope a vykrikuje, ze mi robi "bobo", hadze sa o zem a podobne. Priznavam, ze kde tu nam vyleti ruka alebo ho posticujeme, teraz vidim, ze to aj tak nepomaha a pravdepodobne mi maly ublizuje, lebo si mysli, ze to tak ma byt. Neviem si vsak rady, dohovor absolutne nepomaha (nemame ziadnu autoritu, "nie" alebo "nesmies" ignoruje v kazdej situacii), a "rozhovor" neprichadza do uvahy, lebo neviem, do akej miery rozumie (pretoze sam rozprava malicko). Velmi sme chceli mat velku rodinu, teraz sme vydeseni uz len pri predstave dalsieho dietata, aj ked is myslim, ze by jemu surodenec pomohol, ale ja som cela nervozna, len ked ideme na farmu krmit zvieratka, lebo viem, ze zatial co ine deti budu pozerat na zvieratka, maly asi bude na parkovisku hadzat do aut kamene...takze radsej niekam nejdem :(. Keby som bola na Slovensku urcite by som tuto situaciu mohla riesit promptnejsie, ale nakolko nie som, tak by som aspon prvotny nazor od vas rada pocula, ci je toto spravanie primerane k veku, alebo by ste odporucali navstevu specializovaneho zariadenia. Tiez by som rada vedela, kde je asi tak hranica medzi beznou pomocou alebo starostlivostou a rozmaznavanim. Maly totiz napr. okupuje nasu postel vecer co vecer, ma pri ruke 5 ovladacov, pustenu klimu a na mna z poschodia vykrkuje ze nieco chce, ked mu to nieco prinesiem tak to chce zjest len u nas v posteli alebo to nie je "take ake chcel"...no skratka, nepaci sa mi cesta ktorou sa ubera a ja sa citim doslova ako otrok...O dva mesiace som ho chcela poslat na par hodin v tyzdni do skolky, aky to moze mat efekt? Dakujem pekne za odpoved, s pozdravom Martina

    Odpovedá:

    Poslať ho do škôlky je dobrý nápad. Veľmi dobrý. Bude mať k dispozícii aj iný prístup, ľudia sa k nemu budú správať aj inak ako k princovi.

    Nuž a mohli by ste skúsiť začať napr. s tým, že ak bude chcieť večer mlieko a vy mu ho donesiete a on vás pošle preč, lebo nespĺňa jeho momentálne požiadavky, povedzte mu, že buď vypije toto alebo nebude mať nič. Alebo mu povedzte, že keď teda nechce, nech nechá tak. ALE: musíte vydržať jeho zlosť a vedieť ho v prípade potreby spacifikovať tak, aby neublížil sebe ani vám. A nesmiete mu to mlieko naozaj dať - jedine to, ktoré ste mu priniesli a ak ho medzitým odnesiete, musí si poň prísť sám. Skrátka zrušte otrokárstvo!

    A možno by ste mohli premýšľať nad tým, ako sa to stalo, že on je ten, kto diktuje pravidlá, čo vám bráni trvať na svojom (napr. jesť budeš pri stole, nie v mojej posteli), prípadne čo by sa muselo stať, aby ste vy povedali dosť jeho kraľovaniu (nemusí to byť naraz, ale aspoň po malých krokoch)? Ak mu totiž nenastavíte hranice a limity vy, bude to musieť urobiť za vás raz niekto iný.

  • je to este v medziach normy ?

    , Autor: odbornik2

    Dobry den prajem, mam 30 rokov, som vydata, a nasa dcera ma 2 roky a 8 mesiacov, zijeme sporiadane, kludne. Dcera sa narodila v 38 tt, akutnou sekciou pre vymiznute pohyby plodu a zle CTG. Dost som sa obavala moznych nasledkov, vyvin ale siel primerane, je pohybliva, dobra slovna zasoba, vela pesniciek, farby pozna, pocita do 10, ale nas vzdor...vsetci ma upokojuju ze je to normalne a ze to moc prezivam / mozno aj tam je kus pravdy / a ze to prejde, ale nie som si ista. Od narodenia bola narocna, v noci sice spavala dobre, ale cez den to bol samy plac, na rukach, spavala 4-5x po 20 mint, ani v kociari vonku nevydrzala, bolo to dost hrozne, ako rastla sa to postupne zlepsilo, ale myslim ze taka nejaka predrazdenost v nej stale je.Uz ked mala nieco cez 1,5 roka zacala byt vzdorovita, nie obliekat, nie prebalovat lezmo...vsetko sa nejako zvladlo, ale teraz to asi vrcholi a ja uvazujem ci je to este normalne. Nehadze sa o zem, neublizuje si, ale jej plac, lepsie povedane rev je casto neznesitelny. Zacne to zvacsa pre nejaku uplnu banalitu, vysavam, vypnem vysavac, schovam dnu snuru a ona si v tom zmyli ze ona ju chcela schovat a ked jej nedovolim ju opat vytiahnut a schovat / co nedovolim, lebo si mylim ze to je roztopas /tak hotovo - zacne tak plakat ze by ste si mysleli ze aka krivda sa jej stala a je schopna revat aj 15 minut, casto sa pritom pocika. A takychto spornych momentov byva dost. tiez problem ked k nam pride kmotra s jej rovesnickou - niekedy sa krasne hraju, pozicaju si, uz aj naznak spoluprace, ale niekedy nasa pre uplnu hlupost zacne / pritom nic jej nikto nezoberie - len ona si nieco zmyli ze to chce a hotovo a ked nie, tak koniec / a potom uz tomu nieje konca kraja a uz je po peknej hre. Moje riesenia - mam pocit ze som skusala vsetko. Mozno to tak hrozne nevyzera, ale to je niekedy aj 5-6 x denne takyto krik a to je potom len jeden velky boj. Takze jeden cas nam pomahalo pevne si ju privinut, chvilu zurila, ale potom to preslo a bolo dobre, teraz ale ju to rozpumpuje a je to este horsie, tak to som prestala robit, v izbe samu- ani sa mi to moc nepozdava a este viac zacala zurit / buchat nieci do dveri atd / tak to tiez nepomaha, zatial jedine co ked som pri nej vezmem si knizku a tvarim sa ze mi toje jedno, ale aj tak vydrzi dost dlho revat. 2-3 tyzdne som skusala taky volnesi rezim doma ze som jej viac doma dovolila, bolo sice kludnejsie ale to by nas terorizovala svojimi nezmyselnymi poziadavkami, tak to nejde. Priznavam ze jeden cas som mala problem udrazat chladnu hlavu pri tycto jej vystupoch / casto som pokricala, obcas po zadku /, ale uz to vcelku zvladam, tak neviem. snazim sa naozaj zakazovat len nevyhnutne,ale neviem ci je to este v norme, ci to mam nejako riesit. Ked ju to prejde tak sa jej snazim vzdy nejako vyvetlit ze preco to alebo ono nemoze. Pri inych detoch to nerobi, aj na ihrisku je v pohode, deti ma rada, skor je taka hanblivejsia a bojazlivejsia, nieje agresivna, - robi to viacmenej len doma a pri ludoch ktorych dobre pozna.Pritom ziadne vyhody z tych svojich vystupov nema, nikto ju nelutuje, nedovolim jej to co chcela...tak moja otazka je ci myslite ze je to este veku primerane a ci to ma sancu sa urovnat.
    Dakujem za Vas cas a zelam vela sil, s pozdravom Martina

    Odpovedá:

    Tak sa pýtam, čo je na tom dovoliť dieťaťu vytiahnuť a zastrčiť šnúru na vysávači? Veď to je taká zábava! A také niečo nezvyčajné! To sa nevidí hocikedy, len keď sa vysáva! A každé dieťa by si to zaiste rado vyskúšalo aj viackrát za sebou. Čo vám bráni nechať ju hrať sa s tou šnúrou toľko, koľko len chce? Možno by ste mali pol hodinu pokoj a mohli zatiaľ urobiť niečo iné alebo si v pokoji vypiť kávu alebo čaj alebo si zacvičiť...
    Dieťa sa o svete stále učí, všetko je preň zaujímavé, chce si to vyskúšať... a ak mu v tom bránime, je z toho nespokojné, frustrované, hnevá sa, lebo jeho základná potreba nie je naplnená. A bojuje o jej naplnenie. Neznamená to, že mu máme dovoliť všetko a vždy, ale treba hľadať mieru a zmysel zákazov.

  • Pomooc ako prežiť obdobie vzdoru

    , Autor: jana8

    Dobrý deň, prosím o radu ako zvládnuť obdobie vzdoru. Máme 2 ročného syna a pre mna ako mamu je už nezvládnutelný, skoro cely den som s nim sama a už vyše pol roka je podráždený, hádže sa o zem, ked sa nazlostí na nevydarenu činnosť napr. pri hraní dá mi facku, šklbe ma za vlasy, štípe, hryzie, vrieska...toto robí aj ked mu nechcem niečo dovoliť, už nevládzem... skusala som všetko klud, vysvetlenie, ignoraciu, jednu po ritke, ale aj krik a neustale dohovaranie a manžel takisto .... začali sme chodiť na plavanie aby bol medzi detmi a takisto sa nevie prisposobiť, všetko len po svojom a deti si všíma max polhodinu, plaveckym cinnostiam odporuje , prosím o radu

    Odpovedá:

    Mali by ste začať niekam chodiť, myslím tým vás, jeho matku. Pokúste sa nájsť si aspoň na jeden poldeň v týždni alebo na dva razy dve hodiny v týždni niekoho, kto sa o neho postará a vy choďte. Aj keď budete chodiť len po parku alebo po poliach celý ten čas, choďte. Alebo sa vráťte do práce či si nejaký maličký úväzok nájdite, aby ste neboli v tom neustálom kolotoči intenzívneho diania.
    A počas dní, kedy má voľno aj jeho otec, choďte niekam tiež alebo si robte svoje a on nech sa stará o syna, nech idú niekam na výlet oni dvaja, alebo na návštevu atď.

  • Trauma z dovolenky a obdobie vzdoru dokopy

    , Autor: odbornik2

    Dobry den p. doktorka,
    Nasmu 3-rocnemu synovu prekypuje obdobie vzdoru, castokrat sa hneva, place, krici, nevie sam co chce, vsetko je nie, budi sa aj v noci a krici ze chce napr. "kakavko" az dovtedy kym mu ho nedame...velmi dlho sa dokaze jedovat, kricat, plakat az ma hystericky zachvat. Popritom vsetkom mame s nim aj ten problem, ze po tom ako sme sa vratili z dovolenky v chorvatsku, nechce nikam chodit, ani do obchodu, dokonca ani k babkam na navstevu, dokonca aj navstevu od nas vyhadzuje...ked niekam idem chyti totalny hystericky zachvat, ze on chce ist domov, domov, domov a dokola...este podotknem ze na cestu autom na dovolenku znasal velmi zle, tiez krical ze chce ist domov a takisto prvy den ako sme prisli kmoru preplakal az mal hystericke zachvaty ze chce ist domov, domov....chcem sa tymto spytat, ci nemoze mat traumu z toho ze sme boli dlhsi cas mimo domu a preto nechce nikam teraz chodit, len byt doma...dokonca aj pred cinziakom na ihrisku s jeho kamaratmi ked sme tak ho to niekedy chyti, ze chce ist "domov". Inak je velmi vesely, spolocensky, neskutocne vnimavy ale aj emotivny chlapec. Ma ist o mesiac do skolky, tak sme z tohto vsetkeho velmi nervozny :-(
    Dakujem za radu.

    Odpovedá:

    Počkajte, ako sa situácia vyvinie. Je veľmi pravdepodobné, že postupne jeho odpor začne klesať a upokojí sa. Ak by to neprechádzalo, vyhľadajte pomoc.

  • neposlusny

    , Autor: odbornik2

    Dobry den.Mam 4 rocneho syna.Byvame vo viacgeneracnej domacnosti.Narodil sa mi akoby zazrakom ako 33 rocnej.Od narodenia som bola v strehu asi mojou ustrachanou povahou ci dycha ci sa nedusi a tak.Asi to zo mna aj vycitil lebo ma prestal posluchat a vsetko si vydobijal krikom,skriabanim a tak.Moc ho lubim a nechcela som mu dat na zadok ale ma doma k tomu nutili ze az potom ma bude posluchat.A teraz ma uz neposlucha vobec.Som bezradna.A kedze ma neposlucha nemozem snim nikam ist chce utekat predomnou a ja sa bojim moze vbehnut na cestu.Uz dalej nevladzem je proste zivsi.Abecedu a farby pozna uz od dvoch rokov ale sam sa nezahra od malicka.Ked si nieco zaumieni a nedostane to tak strasne vrieska a potom doma vrieskaju vsetci.Ja ho nechcem bit moc sa potom vecer ked zaspi trapim ale on si neda ani nic vysvetlit.Ked mu chcem nieco vysvetlit ze robi nieco zle alebo ze sa to nepatri tak si zakrije aj usi a vrieska.Naozaj sa citim pri nom ako vzduch a to v septembri nastupuje do skolky.Ja viem ze som asi urobila chybu ja ale chcela by som to napravit ale neviem ako.Ako prinutit 4 rocne dieta aby ma aspon trochu pocuvalo.Ved bitka nic nevyriesi a myslim si ze to je aj vplyvom rodiny.Uz so naozaj na dne.

    Odpovedá:

    Asi najvhodnejšie by bolo uvažovať nad spoluprácou s detským alebo rodinným psychológom. Mohli by ste spolu pracovať na určitých zmenách vo výchove dieťaťa a zároveň by ste sa mohli zaoberať aj svojou ustráchanosťou a tým, ako ovplyvňuje váš prístup k dieťaťu, vašu rodičovskú sebadôveru atď.

  • vzdor

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň, mám 20 mesačneho syna, nežijeme s otcom od narodenia. pred dvoma mesiacmi sme mali sud o maleho. jeho otec ho ma tri krat do týždna od 9 do 19 hod, odkedy ho začal bravať malý mava nočné mory alebo ako to nazvať, kriči zo sna, nechce isť do postielky aj pol hod je na mne zavesený. nedovolí mi aby som ho prebalila, prezliekla, to ,može iba moja mama, bývame spolu. vždy sme ho spoločne kúpali mal radosť, tešil sa z vody. zrazu ani za svet okupať len čo zbada vaničku začne vyvadzať hrozne plače až je modrý, driape sa z vane von ani nožičky nechce namočiť. trva to už mesiac. neviem čo s nim robia, nepovie mi pravdu. mne tvrdí že nemá žiadny problem s vodou že s nim chodia na kupaliska, čo som razne zakazala, no zbytočne, čo mám robiť ako postupovať pri kupani aby som mu neubližila kedže neviem čo sa s ním deje aj s tým prebalovaním a prezliekaním. Ďakujem za odpoveď

    Odpovedá:

    Zatiaľ ho skúste len "umývať" vlhkým uterákom alebo nejakou hubkou, prípadne ho nekúpte každý deň, ale striedajte "uterákové" umývanie a kúpanie.

    Keďže ale popisujete, že problémy má syn "na viacerých frontoch", možno by bolo vhodné obrátiť sa na detskú lekárku alebo na súdnoznaleckú psychologičku, aby posúdila, či je to spôsobené zmenou v živote dieťaťa, zmenou starostlivosti alebo niečím iným.

    Prípadne by ste sa mali rozprávať s otcom dieťaťa o tom, či neupraviť stretávanie s dieťaťom tak, aby sa ťažkosti upravili a postupne predlžovať stretávanie s otcom do tej miery, ako je určené súdom.

Otázok: 285