Poradňa detského psychológa

Dobry den p. doktorka,

moja dcerka ma 3r.8m, od septembra 2010 chodi do skolky, dalo by sa povedat ze bez problemov, malo to taky klasicky priebeh. Prve dva tyzdne bez problemov uplne, potom zacala rano plakavat, vodieva ju manzel, to trvalo tak tyzden a potom uz bez problemov. Aj po vianocnych sviatkoch ci kiahnach isla v klude do skolky. Vzdy som ju vyzdvihla usmiatu, ucitelky ju chvalia, ze je bezproblemove samostatne dievca. Je to nase prve dieta zatial jedine, mame obaja s manzelom velku rodinu, je od malinka velmi zvyknuta na spolocnost, nie je v nicom obzvlast nadana. Mozno iba v tom, ze je nesmierne vnimava, cisto a vela rozprava, je rada stredobodom pozornosti, asi 3 mesiace pretrvava "lakomost" hlavne o tom rozprava ze nikomu nic nepozicia a hracky su iba jej...ale ked je u nas niekto ci dieta ci dospely nakoniec ustupi a pozicia, ide snad iba o uputanie pozornosti takymto sposobom, neriesim to nijako specialne, iba jej vludne vysvetlim, ze take spravanie nie je pekne, precitam/vymyslim/poviem pribeh o detoch ktore sa nechceli podelit o hracky, veci....zda sa mi ze rada vypocuje ale zatial ziadny velky progres, je to dost jej oblubena tema ze nepozicia, ALE toto som popisala len na ilustraciu. Hlavny problem, ktory ma zacal cim dalej tym viac a viac trapit a tak trochu suvisi mozno aj s tym "egoistyckym pristupom" ak sa to vobec da tak nazvat je, ze zacala velmi zle vecer zaspavat a rano odmieta ist do skolky, uz po ceste zo skolky sa ma doslova 100x spyta ci zajtra ide do skolky a ci si pre nu pridem a ci si pre vsetky deti pride niekto, vecer sa toto cele stupnuje,bola zvyknuta zaspavat okolo 8,30 teraz zaspi okolo10,30 aj to splacom narekom a slzami a recami ako jej nikto nepomoze a ona sa nevie v skole "vyznat" toto mi povedala napriklad vcera, ze tam je vela deti a preto sa jej tam nepaci. Spociatku som sa vzdy snazila od toho odputat pozornost akoze to jemne bagatelizovat pred nou, ale pri tom som nenapadnymi otazkami sondovala preco??? alebo coho sa tak boji ODRAZU po 9 mesiacoch chodenia do skolky uz 14 dni prezivame zacyklene otazky typu ci ide, a ci si pre nu pridem do skolky??? Nikdy sa nestalo, ze by som po nu neprisla, mame vo zvyku ze 80% chodievam ja a 20% jedna druha tretia moja neter, alebo synovec su to studenti, prip. babka, tatino...., nikdy nebola na mna obzvlast viazana o skolke rozpravala viac ako ine deti, tesila sa na divadielka, kuzelnika, sportove dni...na vsetko. Odrazu BUM. Stale sa uistuje ci ju lubim, hovori mi ako ona lubi mna, no a do toho tie otazky na skolku. Nic som v mojom spravani nezmenila, nemali sme ziadnu vaznu udalost, s manzelom mame dobry stale rovnaky vztah. Cele to zacalo presne v den, ked som si pre nu prisla na MDD prvy krat do skolky skor, prvy krat tam nespinkala. Nijako to nekomentovala ani nic, ale je to presne od toho dna. To popoludnie nebolo nicim specialne, doma som ju dala spat a potom sme mali naplanovanu navstevu s detmi a pripravene rozne hry. Pre moju dcerku to nebol nicim vynimocny den, lebo sa takto bezne stretavame a mavame orientovane dni na deti, len v tento den sme tam isli skor a mala som volno z prace. Moze byt toto spustac jej spravania? Je to velmi stresujuce najma pre nu a nas oboch rodicov, z casti si niekedy myslim ze to na nas hra"vydiera" nas, ale ja sa pred nou tvarim stale neustupne mame nastolene pravidla, a do skolky riadne chodi.Zda sa mi neuveritelne, zeby dieta "hralo" takuto hru uz dva tyzdne a vidi ze do skolky chodi pravidelne a ze si pre nu pravidelne v ten isty cas. Pytala som sa ucitelky ci na nej nebada nejaku zmenu a ucitelka mi potvrdila, ze sa zmenila ze je utiahnutejsia a panovacna ked sa ma podelit o hracku. To predtym v skolke nebolo. Dufam, ze vsetko chce len cas, a ze tieto kazdodenne zacyklene otazky, place, tazke zaspavanie a ranne vzdorovanie sa pominu. Viete mi poradit prosim Vas? Velmi pekne dakujem.

Dobrý deň,
dcérka (3) chodí už od septembra do škôlky. Na začiatku párkrát pohrýzla deti a bila sa. Potom tento problém sám od seba prešiel. Do škôlky chodila rada, neplakala. Od jari začala najprv s tým, že sa jej do škôlky nechce, občas fňukala, teraz je v období, že prvý deň po voľne (napr. pondelok) ráno plače a opäť začala biť deti a aj nás doma - ak sa jej niečo nepáči, príde a capne nás po nohe, po ruke... Doma sme skúšali rôzne metódy, ale najviac sa nám osvedčilo ju buď vtedy, ked nás cápe, ignorovať, alebo ju objať a povedať jej, že ju ľúbime a sme smutní z toho, že nás bije. vtedy sa obyčajne okamžite upokojí, objíme nás a hrá sa ďalej. keď sme na jej bitie reagovali negatívne, dostala sa až do vývrtky,takže sme skúšali iné taktiky a dopracovali sa k tomu. problém mám s tým, že v škôlke opäť bije deti, aj keď sama učiteľka vravela, že nevyužíva silu, je to skôr demonštratívne. a moja otázka znie, ako mám na to reagovať, keď mi o tom učiteľka,alebo sama dcéra povie? obyčajne jej totiž poviem, že som z toho veľmi smutná, že bije deti a ako by sa ona cítila, keby bili ju. mám však pocit, že to, že ich bije, je akoby trestom za to, že do škôlky chodí,takže keď jej poviem,že som smutná,tak v podstate dosiahla, čo chcela - sme si kvit - ona je smutná, že musí ísť do škôlky a ja som smutná, že bije deti. napadá vás nejaký iný spôsob, ako by som mohla vhodne zareagovať na to, že bila deti?
ak som v epicentre problému, využívame logický dôsledok - nechceš sa pekne s deťmi hrať, musíš sa bohužiaľ ísť hrať sama do inej izby. ale ked sa už len potom dozviem, čo sa stalo, v podstate s tým už nemám a neviem čo urobiť...
Dakujem za odpoved.

nas 7,5 mesacny syn zacal strasne kricat - je to krik bez placu , pri akejkolvek cinnsoti - hranie, vonku, prebalovanie, papanie krici tak, ze nam zalahuje v usiach, nevieme ci ho mame na to upozornovat aby to nerobil, (aj tak to robi)alebo si to nevisimat, ale je to velmi neprijemne pocuvat v jeho bdelom stave neustaly krik. je to intenzivny krik mame pocit ze skor negativny - nie od radosti, doteraz to nerobil pred asi tyzdnom zacal blabotat a potom to zacalo. velmi pekne dakujeme za odpoved

Potrebovala by som poradiť a pomôcť ako sa mám správne venovať svojmu 1,5 ročnému synčekovi, ktorý patrí medzi hyperaktívne deti. Jeho detská lekárka mi vždy povie, že sa mu musím viac venovať a niečim ho zaujať. Lenže ja a manžel sme už v koncoch, lebo venujem sa mu celý deň, hračky ho bavia tak 3 min. aj to je veľa, knihy detto a farbičky sú len na rozhadzovanie. Dávam ho do jasličiek, tam je veľmi vraj veľmi zlatý, upratuje hračky, pekne je a hrá sa. My doma také nepoznáme, jedenie je pre nás nočná mora. On je veľmi šikovný a múdry to na ňom vidieť, lenže ako správne ho máme motivovať a venovať sa mu, keď doma ho nič nebaví. Vonku s ním chodím stále, pokiaľ neprší, ale to viac pobehuje ako sa hojda a šmýka na šmýkalke.

Dobry den, prosim vas o radu. moja dcera ma teraz takmer a pol roka, od narodenia vacsinou pri zaspavani ma stipala na ruke. presunulo sa to na oblast lakta. robi to mne a muzovi, a kto jej to dovoli - mladym, co maju makku pokozku, alebo "podriadenym" :-). zacina to hladkanim, potom stipe az skriabe, vysvetlujem jej ze ma to velmi boli, ale trva na svojom. zaspava sama, ale ked sa prebudza, chce sa este tulit - co pre nu znamena aj stipat a skriabat ma, aj hodinu vkuse. cez den vzdy ked ma prilezitost stipe. robi to akosi podvedome, ukludnuje ju to. akoby si nemohla pomoct. skusila som ju stipat tiez, vraj ju to boli, ale za nic na svete nechce prestat. uz to zacina byt naozaj bolestive a neviem si s tym dat rady, co bude dalej..co mam robit. vraj ide o prejav dominancie ci co. vo vseobecnosti je dost tvrdohlava, neda sa s nou vyjednavat. a myslim ze nejde len o vzdor (asi to ma po mne..:-)) dakujem vam za radu. snehu

Dobrý deň. Moja dcéra mala teraz 2 roky ale už od roka je taká pomrvená a robí veci ktoré by nemala. Aj ked ju napomeniem ona to robí znova, keď sa vyvadím začne plakať. Neviem čo mám s ňou robiť, lebo robí veci ktoré sú pre ňu nebezpečné a nedá si to stále vysvetliť. Napr. postavila sa do okna a chcela skočiť na balkón, alebo sa vyškriabala na šmýkačku a chcela skočiť dole, nedávno 3x po sebe vyskočila z postieľky a zakaždým si ublížila a plakala no napriek tomu to spravila 3x a to asi behom 30 minút. Chcem sa opýtať či to je normálne, veď dieťa v dvoch rokoch si už musí uvedomovať že si ublíži. Alebo robí aj také veci že si dá dole plienku a vykaká sa na zem, do postielky, do skrine a potom so svojou stolicou natierala izbu a hračky, toto spravila tiež 3x. Prosím poraďte mi čo mám s ňou robiť , lebo ja už neviem čo ďalej. ďakujem

Dobry den! Mam dve dcerky, starsia ma 5 rokov a mladsia 2,5 mesiaca. Nas problem spociva v tom ze poobede ked mladsiu ulozim spat a aj ja zaspim moja starsia dcera velmi sa boji. Takto ona je hyperaktivne dieta, zaspat nevie s nami, viackrat sme to pokusali. Pytala som ze z coho sa boji ked ja mam taky plytky spanok (spanok samozrejme potrebujem, lebo mladsiu dojcim, v noci kazde dve hodiny stavam), ona odpovedala ze sa boji ze ju niekto zobere. Samozrejme som jej vysvetlila ze to nie je mozne lebo dvere mame zatvorene, na dvore mame velkeho vlciaka, a ja na kazdy suchot zobudim. Aj tak uz rano po prebudeni s hrozou sa pyta ci ideme poobede spat, ci aj ja budem spat. Ona moze hrat pri nas, alebo v inych izbach. Neviem ci to suvisi s tym ze moj brat je uz 6 rokov nezvestny, ale on odisiel sam z domu a nevratil sa. Neviem co este mam vyskusat? S pozdravom Kristina

Dobrý deň, prosila by som o radu, moja dcéra Sarah (5,5roka) je veľmi vnímavé, šikovné a pomerne poslušné dieťa (sme zásadoví rodičia) ale je neskutočné motovidlo. Už sa mi na to sťažovali aj učiteľky v škôlke. Už mi dochádza inšpirácia. Všetko jej treba pripomenúť, Sarah poď, obleč sa, jedz už.....Stále je akoby zasnívaná, ale pritom je dosť živá, pri jedle sa vkuse vrtí, no namiesto toho aby sa šikovne najedla (obliekla) diriguje mladšiu sestru, pozerá sa von oknom, alebo len tak do vetra, hrá sa, spieva si, či len tak robí obrovské množstvo zbytočných pohybov - napr. kým sa obuje tak prejde aj tri-štyrikrát po predsieni. Už som skúšala nevšímať si to, ale to sa potom zabudla úplne, motivácia hračkou, výletom, tanečnou tiež nezabrala a tak žiaľ v poslednom čase už veľa kričím. Tak až keď ju poriadne zhučím, tak sa zobudí a fičí jak hodinky. Ja som bola ako dieťa tiež taká a žiaľ ani moji rodičia, hoci mama je učiteľka si s tým akosi neporadili. Ale "vyrástla" som z toho. No mám ich pred očami, ako ich to hnevalo a ako to mne samej vadilo, keď sa s tým pokúšali niečo urobiť. Poraďte mi prosím, som z toho zúfalá a len sa to zhoršuje. Najhoršie je to s jedlom. je schopná stráviť nad ním aj pol hodinu aj viac, keby som ju nechala. pritom zje máličko a je chudučká - no je zdravá a plná energie a my sme tiež chudí, takže toto už rieši u nás len babka :) Ďakujem, Martina

Dobry den prajem,
mam 4a pol a 1a pol rocne deti. Som v rozvodovom konani. Deti chodievaju raz za cas k ich otcovi. Problem je v tom, ze teda najma starsie dieta prehovara proti mne. Stale starsiemu dietatu hovori, ze som klamarka, ze ho nechcem, chcem ho opustit, ze musi vydrzat a bude byvat len s nim. Ked sa ma starsie dieta pyta ci je to pravda a tak mu stale hovorim ze nie je to pravda, ze ho lubim. Tak sa ma pyta ci je tata zly a ci klame. Tak mu poviem ze tata nie je zly, len ma nema rad a ze neklame ale nehovori uplne pravdu. Vidim na nom ze meni spravanie voci mne. Citim z neho take nieco ako sklamanie. Neviem co s tym. S otcom deti nie je mozna normalna komunikacia. Mna psychicky utlaca a detom robi to iste. Nechcem aby mali deti ujmu na cely zivot kvoli neludskemu pristupu ich vlastneho otca. Dakujem.

Som matka 3,5 ročných dvojičiek /dievčatko a chlapček/. Od septembra chodia do škôlky. Sú šikovní pomerne ľahko sa učia pesničky, básničky, ani v športe zatiaľ nemajú problém. Problém vidím však ak sa majú s niečím zahrať. Po narodení som si myslela, že po čase si budú moc rozumieť, však vyrastajú spolu, budú sa spolu hrať, spolu smiať ba i plakať. Od ich narodenia žijeme u svokrovcov, takže som mala dostatok času sa s nimi pohrať. Od veľa domácej práce ma odbremenila svokra. Mala som dostatok času sa im venovať. Pri každej príležitosti ma však nechali, proste o nič nemajú záujem. Sama sa hrám s bábikou, so stavebnicami, s autíčkami, sama kreslím a malujem. Všetko ich zaujíma iba na čas, kým to rozoberú, príp. rozhádžu a idú ďalej. Oni sa jednoducho nevedia hrať. Istý čas som si myslela, že sú malí, potrebujú čas, časom sa to vyrieši. Teraz však vidím detičky v škôlke ako sa hrajú, deti v okolí, že aspoň na čas sa vedia zamestnať. Oni len utekajú od jednej hračky ku druhej a potom k ďalšej. Prosím Vás o radu, ako naučiť deti hrať. Ako vzbudiť ich záujem o hru. Dokonca v poslednom čase čím ďalej tým viac sa hašteria, bijú sa, a nepočúvajú dospelých. Keďže som bola doma na materskej, ani rozprávky som im moc nepúšťala, radšej som sa pokúšala o zábavnú hru, chodievali sme a aj teraz chodievame na veľké prechádzky, túry do prírody. Takže ich divoké správanie nemôžem pripisovať ani televízií a dnešným často nevhodným rozprávkam pre deti.

Dobrý deň.
Synček mal teraz 3roky. Už 2roky chodí do jasličie. Chodí tam veľmi rád. Každé ráno som ho pekne prezliekla, dala mu pusinku, povedala som mu, že ho ľúbim, zobral si batožek a pekne mi zakýval a utekal do triedy. Minulý týždeň bol chorý, bol doma sice len týždeň. Keď sa vrátil po chorobe, ráno hrozne plače, nechce sa ma pustiť.
Už to trvá týždeň a neviem prečo s tým začal. Doma nemal žiadnu zmenu, v rodine nemáme žiadne problémy, tak neviem pochopiť prečo tam nechce chodiť.
Keď mu doma vysvetlujem a pýtam sa ho prečo plače, tak mi nič nepovie a robí sa, že ma nepočuje :-)
ďakujem

Dobrý deň, moja dcérka má 20 mesiacov. Približne od 7. mesiaca sme zaregistrovali neskutočné dlhé sa pučanie s prekríženými nôžkami, ktoré často vyústilo až do úplného spotenia sa. Väčšinou to robila keď išla spinkať. Keď začala chodiť na pár mesiacov na to zabudla a všetci sme si vydýchli. A však objavila to opäť a my všetci sme zúfalí. Robí to už nielen pred spaním, ale hocikedy počas dňa keď sa jej náhodou nevenujem, asi keď sa nudí, lebo sama sa nehrá. Prevalí sa cez vankúš a pučí sa a tlačí do chodidiel, ktoré má prekrížené a taktiež má zovreté päste. Keď jej chceme tie nožičky rozhrčkať, strašne sa hnevá a začne veľmi plakať. Pýtali sme sa na to našej pani pediatričky a tá nám na to neporadila nič. Vraj je to spôsob upokojenia sa. Lenže ona to robí aj keď je v úplnej pohode. Poraďte mi prosím či to treba nejak riešiť alebo čakať a dúfať, že raz ju to omrzí. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď

Dobrý deň, chcela by som sa poradiť, ako riešiť situáciu, keď môjho syna /8r., 2.roč. ZŠ/ dennodenne bije spolužiačka - dievča!!! On nastupoval do školy ako čerstvo 6ročný - augustový, po porade s 2 psychológmi nezávisle od seba, dosť sme nad jeho nástupom do školy váhali. V triede je teraz najmladší, je tichý, nepriebojný, má len 1 kamaráta. s osvojovaním učiva problémy nemá. To dievča je taký chlapčenský typ a jeho si vybrala ako slabšieho a sústavne ho bije, nadáva mu, najnovšie na ňom skúša cviky z Aikida, čo znamená, že ho kedykoľvek napadne zozadu a zhodí na zem. Tak rozmýšľame, že by sme ho tiež prihlásili od septembra na niečo podobné, ale on s tým nesúhlasí, brániť sa nevie, len chodí nešťastný do školy. Trieda učiteľka o probléme vie, mala na pohovore aj matku toho dievčaťa, ale nič sa nezmenilo. Ja však chem, aby sa syn naučil brániť voči takým útokom, lebo dohováraním tomu dievčaťu to žiaľ nejde :-( Aký postup by ste nám poradili? Ďakujem.

dobrý deň
máme štvorročného syna a začal v škôlke kúsať deti, je to veľmi nepríjemné. Skúšali sme mu to vysvetľovať, že to nemôže, zakážu sa mu veci ktoré má rád. Potom je chvíľu dobre a za nejaký čas sa to opäť zopakuje. Ale doma ani vonku nič také nerobí. Prosím Vás ak by ste nám mohli poradiť čo by sme mohli urobiť.

dobry den, pani psychologicka. rada by som vas poziadala o radu. s manzelom mame 17 mesacnu dcerku. v poslednej dobe je na mna neskutocne naviazana, bezo mna ani krok neurobi a ked nahodou od nej odchadzam (co i len na zachod) spusti krik. ked obcas musi ostat s prababkou, alebo manzelom, ked musim niekam ist, prvotne chvile su hrozne, ale zvykne si a potom uz je v poriadku. horsie je to v case, kedy manzel skonci s pracou a chce s nami travit cas. mala ho odmieta, place, ked sa k nej chce priblizit a stale sa mota okolo mna. nedovoli mu ani chytit knizku, ktoru chce citat, ani dat jej napit ci najest. vobec neviem, co robit. v takychto chvilkach sa ju snazim nevsimat si, alebo sa otacam prec, aby bola s tatinom, no neivem, ci je to spravne. manzel aj pracuje z domu, takze je s nami cely den. rano to byva celkom v poriadku, no s postupujucim casom dna sa to cele zhorsuje. vedeli by ste mi poradit, ako taketo situacie riesit, co robit a ako dosiahnut, aby sme mohil vsetci traja byt spolu bez akehokolvek placu? dakujem...