Poradňa detského psychológa

Poradňa detského psychológa

2,797 otázok

Problémy dieťaťa so psychomotorickým vývinom, správaním či učením zodpovie Mgr. Ing. Jana Kašáková, detská psychologička a psychoterapeutka. Súkromná prax pre deti, mládež a dospelých, Winterova 62, Piešťany, tel. +421 905 382 194

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • nervozne dieta

    , Autor: odbornik2

    mam 7 mesacne dieta a nic ho nebavi stale len place a je strasne podrazdene uz si neviem dat rady......v kociku sa jej nepaci v pavuku vydrzi 5 minut vsetky hracky porozhadzuje od nervov,jednym slovom ako tiger...neviem ci to mam riesit nejakym vysetrenim u neurologa a ci su nejake lieky na ukludnenie takehoto maleho dietatka......

    Odpovedá:

    Samozrejme, že je vhodné poradiť sa s vašou detskou lekárkou/lekárom, najmä vtedy, ak je dieťa nervózne len v tomto období, čiže ak nie je podráždené či nervózne "od prírody". Lekárka potom môže na základe podrobnejších informácií určiť, či je treba vyhľadať neurológa alebo iného odborníka.

  • Vývin reči v 2,5 roku

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň,
    moja dcéra má 2,5 roka. Ešte stále nevie rozprávať. Niečo už povie, ale len veľmi málo. niekedy mám pocit, že ani nerozumie, čo od nej chceme. Neviem, či je to normálne. Oproti mojej druhej dcére, ktorá rozprávala už od 1,5 roka, je to skutočne veľmi slabé. A ani sa nepýta na nočník. A keďže nevie povedať, čo chce, tak to zvyčajne končí jej plačom (pretože to inak nevie vyjadriť).
    Mám to nejako riešiť?

    Odpovedá:

    Bolo by vhodné konzultovať s detskou lekárkou, prípadne aj s logopédkou. Ony by na základe osobného vyšetrenia dieťaťa mohli presnejšie určiť, či je to stále ešte v norme.

  • chodenie po špičkách

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň,

    moja dcérka má 2,5 roka a niekedy chodí po špičkách. Najmä keď je bosá.
    Chcem sa opýtať, či to je v norme alebo s tým treba niečo robiť.

    Ďakujem

    Odpovedá:

    Ak je to len niekedy, je to normálna súčasť detského vývinu. Najmä v tomto veku deti skúšajú, čo ich telo dokáže, čo zvládne, odkiaľ pokiaľ sa s ním dá experimentovať. Skrátka ho spoznávajú.
    Ak by však dieťa chodila po špičkách stále, je vhodné kontaktovať detského lekára.

  • Hracka v skolke

    , Autor: odbornik2

    Dobry den.
    Mam 3 a pol rocnu dcerku, ktora je velmi inteligentna (uz teraz rozprava slovensky aj anglicky), poslusna, jednoducho je nas poklad. Je velm naviazana na mna a kedze nikdy nebola s nikym inym viac nez par minut ( moja mamka bola niekolko rokov vazne chora a nedavno zomrela, takze som ju nemohla nechat samu s malou aj ked to velmi chcela a manzelova mama zomrela uz davno a svokor ma 80 rokov) jej nastup do materskej skolky vo mne vyvolava urcite obavy. O skolke sa rozpravame, parkrat sme tam aj boli, no aj tak to bude velka zmena. Moja otazka je: dcerka ma svoju najoblubenejsiu hracku "Macika" uz takmer 2 roky a nosi ju vsade, aj s nim spi. Volame ho " clen rodiny". Rozmyslala som, ze sa opytam, ci ho moze mat so sebou v skolke. Je to dobry napad, alebo by som ju mala ucit vacsej samostatnosti a jej macika nechavat doma? Za Vasu odpoved vam vopred dakujem.

    Odpovedá:

    Takéto najobľúbenejšie hračky pomáhajú dieťaťu prekonávať neistoty, s ktorými sa v živote stretáva a sú mu oporou, ak nemá po ruke blízku osobu. Zdá sa mi prirodzené, ak by vaša dcéra túžila zobrať si macíka aj do škôlky a ak to nebude proti pravidlám škôlky, nevidím v tom problém. Macík jej práve že pomáha sa osamostatniť, zatiaľ jej v tom pomáha.

  • sprava

    , Autor: odbornik2

    Dobri den naš 5 ročni chlapec roby dakediy grimasi a pritom nackakuje čo by to mohlo byt. Dakujem

    Odpovedá:

    Z takéhoto stručného opisu neviem, čo by to mohlo byť. Buď napíšte viac o tom, kedy sa to objavuje, či to už má dlhšie, ako často sa to objavuje, či to vie ovládať...alebo sa poraďte osobne s vašou detskou lekárkou/lekárom.

  • rozne nazory na vychovu

    , Autor: odbornik2

    Dobry den,
    dcera ma 2r a jej otec ju doteraz este nevidel, teda vsetko doteraz bolo len na mne. nastavila som vychovu, rezim a vsetko ostatne a tak nam to obom vyhovuje a mam pozitivnu spatnu vazbu, ako to sama zvladam. nikto sa mi nemiesa do vychovy, respektuju to, o co sa snazim, aby z mojej dcery vyrastol - samostatny, rozumny clovek, nerozmaznany, nesebecky a pod.
    Ked prisiel den prveho spolocneho stretnutia aj s jej otcom, vzal ju do narucia, objal - dcera ostala sokovana, plakala - ved je to pre nu cudzi clovek. Sprava sa, ako keby tie 2r neboli. On si riesi vychovu po svojom, kupuje jej veci a hracky, prezentuje svoju vychovu, co je proti tej mojej. ked mu nieco poviem, aby to respektoval, tak odpovie, ze on si moze robit co chce. je s nim tazka komunikacia, aj to bol dovod rozchodu, vsetko len podla neho je spravne. Podla mna na to nepriamo doplaca dcera a pre mna to tiez nie je jednoduche. Docitala som sa, ze take skusenosti pre dieta mozu viest k vzniku roznych psychoz a neuroz - v batolivom veku. Poradte mi prosim, co mam robit? nemyslim si, ze je to dobre pre dceru a tiez pre mna. No on sa teraz chce prezentovat ako ten naj otec.

    Odpovedá:

    Pre dieťa môže byť rozličný prístup rodičov mätúci, no ešte horšie dôsledky môže mať, ak sa rodičia predvádzajú jeden pred druhým, kto má lepší prístup k dieťaťu, ak opovrhujú tým, ako ten druhý rodič k spoločnému dieťaťu pristupuje, aký výchovný štýl používa...

    Chápem, že sa môžete na neho hnevať, že vás nechal samotnú na výchovu vášho dieťaťa a teraz sa tvári, že sa nič nestalo. Ale to je medzi vami dvoma dospelými. To je konflikt, ktorý by ste nemali (ani jeden z vás) prenášať na dieťa súbojom o to, kto je lepší. Možno by vám dobre padlo, keby ste mu povedali otvorene, že to bolo náročné, že ste to zvládli, že by vám dobre padla jeho podpora a jeho účasť, že doteraz má zásluhu len na splodení dcéry a keby ste sa vy o ňu nestarala, asi by z nej dnes nebolo prospievajúce dieťa atď.
    A o výchove dcéry by ste mali diskutovať, vysvetľovať si svoje stanoviská, svoje dôvody, prečo robíte to, čo robíte, prípadne hľadať spoločné postupy. Alebo, ako sa to nedá, rešpektovať rozdiely vo vašich prístupoch k dcére. (Hoci oboje je asi ťažké, ak ste sa nerozišli "v dobrom" a komunikácia medzi vami nie je dobrá.)

  • nizka sebadovera, demotivacia

    , Autor: odbornik2

    Dobry den p. Kasakova,
    prosim Vas o radu, ako dvihnut sebadoveru mojej 4,5 rocnej dcerky. Vyrasta v okruhu samych chlapcov (v jej veku), ktori sa neustale pretekaju, kto je rychlejsi, silnejsi a pod. Ona nie je tak obratna a zrucna ako oni. Snazim sa jej vysvetlit, ze nemusi byt vzdy prva, niekto musi byt i druhy, a ja ju lubim taku aka je. Ale vidim, ze je nestastna, ked jej nieco nejde podla jej predstav, potom straca zaujem o tu cinnost a je demotivovana. Napr. lezenie po preliezackach – ak je sama, je vsetko OK, ale ak pridu chlapci a zacnu sa ukazovat, co dokazu a ci to i ona dokaze, tak zostane smutna a chce odist z ihriska, tak isto, ked sa pretekaju pri behu, kto bude prvy, radsej to odignoruje a povie, ze ona nehra.
    Ako ju podporit, motivovat? Ako jej pomoct, aby si verila, pretoze mnohe veci by urcite dokazala, ak by to skusila (napr. to lezenie po vacsich preliezkach)?
    Dakujem velmi pekne za odpoved.
    Renata

    Odpovedá:

    Súťaživosť je prirodzenou súčasťou nášho života a je fajn, ak vieme vyhrávať, prehrávať aj byť "šedým priemerom". Podľa reakcií vašej dcéry zisťujete, že "prehra" v nej vyvoláva demotiváciu, vzdáva sa. Výhra ale nie je len v zmysle byť prvá alebo aspoň medzi prvými. Výhrou je niekedy vôbec sa vyštverať na preliezku, mať tú odvahu skúsiť to... To vaša dcére dnes asi ešte nevie a nechápe, no postupne zistí, že vyhrať nie je jedinou hodnotou, že mnohé iné sú tiež cenné - a často aj cennejšie. Víťazi sú často osamelí...A to časom zistia aj tí chlapci.

  • plac

    , Autor: odbornik2

    Dobry den. Mame syna, ktory ma 2 roky a 3 mesiace. Uz viackrat sa stalo, ze zacal za nieco bezvyznamne mrncat, potom zacal plakat az to preslo do jedu az sa pogrcal. Ale pritom mu nikto nic nehovoril ani nezakazoval ani nic. Takyto "stav" mal za posledny tyzden 3x a celkovo asi 5x. Trva mu to cele asi pol hodinu. Nehadze sa o zem ani nic podobne, len place. Vobec neviem ako mam reagovat a preco to robi. Snazim sa ho utisit, ale nepomaha. Je to vzdor alebo co? A este sa prestal pytat na zachod. Pekne sa pytal a teraz ked ho nevystihnem, tak sa pocika a pride mi to povedat - vie, ze urobil chybu. Moze to byt tym, ze som tehotna a on sa citi ohrozeny? Alebo je len rozmaznany?

    Odpovedá:

    Môže to súvisieť s vaším tehotenstvom, no môže to byť aj súčasť obdobia vzdoru - dieťa niekedy nevie, čo chce, zápasí s tým, čo nevie ešte dosiahnuť, zúri, keď sa mu nedarí, bojuje o to, čo chce... A toho prejavom môže byť aj takéto záchvatovité plakanie. Emocionálne vypätie potom môže spôsobiť aj zvracanie.

    Ak by sa tieto záchvaty zhusťovali, môžete sa prípadne obrátiť na psychológa osobne a prebrať to detailnejšie.

  • Pomoc..

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň. Neviem ako by som začala tak idem rovno k veci. Mám 16 a v poslednom čase ,no za posledný rok sa so mnou niečo deje. Ja neviem. V rodine problémi nemám preto to nechápem. Asi pred rokom mi preplo a začala som sa rezať. Ja neviem prečo nikto v okolí to nerobí áno mali sme kúsok problémi s mamou po zdravotnej stránke ale je to v pohode. Rezala som sa a robilo mi to dobre. Ani neviem prečo hocikedy som sa rozplakala bolo mi strašne ja neviem ani ako by som to popísala cítila som sa a aj trz cítim ako keby som na hrudi mala veľký kameň alebo niečo také. Keď som sa rezala tak to prešlo a bolo mi fajn. Ďalej som fungovala. Ale asi pred dvoma mesiacmi mi na to prišla mama. Sľúbila som jej že už to nikdy neurobím tak to nechala tak. Chvíľu to bolo super na chvíľu som sa ako keby zmenila ale zasa to na mna prišlo a najhoršie na tom je že mi začali strašne vypadávať vlasy. Zakaždým keď sa pozriem na vlasy ktoré mám na tričku alebo hrebeni tak sa rozplacem a zase cítim ten pocit na hrudi a mám strašnú chuť sa porezať alebo opiť. Je mi z toho všetkého na nič. Stále keď náhodou niečo nerobím alebo pred spaním sa mi v hlave ako keby ukazujú obrázky alebo ako keby som si prehrávala film ako som sa rezala a vidím ako mi po rukách tečie krv a potom keď si uvedomím že sa porezať nemôžem lebo by má rodičia dali zavrieť do blázonca tak mi je ešte horšie. Ja nie som blázon ani šibnutá ja vlastne už si tým ani nie som istá. Ja neviem nechcem aby má zavreli. Načo to bude dobré? Budem niekde s bláznami a aj tak má tam len nadopujú nejakými liekmi a bude zo mna už naozaj chodiaca troska. Snažím sa nedať nikomu najavo nič, smejem sa bavím sa. Ale je to strašne vyčerpávajúce. Neviem ako dlho to ešte vydržím. Nechcem to povedať rodičom, len im ublížim a bude to ešte horšie. Čo mám robiť?..

    Odpovedá:

    Pravdepodobne tá cesta je povedať to rodičom a požiadať ich, aby vám našli psychoterapeuta - človeka, ktorý sa zaoberá takýmito stavmi a pracuje spolu s klientom (tebou) na tom rôznymi psychologickými metódami - rozprávate sa, pomáha ti vnímať tvoje telo, tvoje potreby...
    Oveľa viac by si ublížila svojim rodičom, keby si im to tajila a oni by ani netušili, že sa nemáš dobre.
    Choď za mamou a povedz jej, že si jej sľúbila, že sa nebudeš rezať, no že ťa to stále napadá, že si to predstavuješ a že by si rada išla k psychoterapeutovi alebo psychoterapeutke a pracovala na tom, aby ti bolo lepšie. Blázninec nie je jediná možnosť, neboj sa.

  • strava

    , Autor: ata22

    dobry den,pani doktorka,aj my by sme potrebovali radu ohladom jedenia.3 roc. syn, 104 cm, 17 kg, prospieva pekne,je vyssi aj robustnejsi od rovesnikov,nebyva vobec chory,ale predsa sa mi to s tym jedenim nepaci.bol kojeny do roka a akosi od zaciatku si ani nic do ust nedaval ako ostatne batolata, mliek som vyskusala 3,kym sme presli z materskeho.na prikrmy dlho si zvykal.nase jedenie vyzera asi takto:pecivo pokial je ciste bez oblohy si papka v pohode,v klude,sam hryzie zapija,pokial mu tam uz nieco dam,na com trvam pri ranajkach (sunka,syr,pomazanky),uz to drzi v ustach a musim ho pobadat,aby si to pozul,jednoducho mu to nechuti,aj ked zje.okolo 10 ma jogurt,ten uplne miluje,je ho sam.pred spanim my papame ovocie(ci uz jablko,hruska, banan,to je sam,alebo vo forme vyzivy).s tym tiez nie je problem.hlavne jedlo mame az okolo 15,00 tej,ked sa vyspi, polievku tiez zje dobre,aj ked ja ho musim krmit,druhe pokial tam je menej omacky,maso male kusky ,uz to zacne,drzi to v ustach,v licach,a ani mu nemozem dat viac,co tam stale ma,vravime mu ,nech to pozuje,a on,ze to nevie.nas uz ide porazit s muzom,lebo tycinky a dobosky pohryzt vie.tu podotykam,ze to dostava ako motivaciu po jedle,ked zje. kym zje druhe to trva aj pol hodinu a vacsinou nikdy ani nedoje.uz to vzdam.veceru ma cistu pecivo hocijake,alebo sladke makovnik a pod.to je sam.pred spanim akokedy ale dost casto si este pyta kasu,tu tiez od mala miluje.viem,ze on toho za cely den zje vela,ale aj tak ma mrzi,ze nechce tie ranajky normalne jest,ani druhe jedlo a nic nove len skusit,ci palacinky ,pizzu,to sa len obrati,ze fuj.ako keby mal odpor,ja to nechapem.mame rocneho maleho,tomu mozme dat hocico, vsetko zje,trocha sa pri nom ten starsi chyta,ale nove nic neskusi.svokrovci mi vravia,ze mam s nim zajst za psychologom.vynukuju ho vselicim a on nic,len to spapa,co mu chuti.od sept.nastupuje do skolky, ja mam z toho velke obavy.dakujem dopredu za odpoved.

    Odpovedá:

    Dôležité je, že zje dostatok pestrej stravy a že dobre prospieva, teda je dosť silný, odolný, veľký, zaujíma sa o svet okolo seba...
    Niekdy je menej viac - myslím tým, že ak by ste možno jeho výžive venovali menej pozornosti, necítil by toľko tlaku okolo jedenia, možno by sa aj sám odvážil niečo vyskúšať. Skúste to brať tak, ako to ide - nenútiť mu iné jedlá, ponúknuť, ale nenútiť. A to aj starí rodičia. A uvidíte.
    A ako píšete, mladší brat ho trošku v tomto môže potiahnuť.

  • Cmulanie palca

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň, už od narodenie si cmulam palec , mám už 12 rokov a stále to robím . Je to asi zlozvyk neviem .Ako si mam od toho odvyknúťa prestaťs tým ?

    Odpovedá:

    To je super, že sa zaujímaš o to, ako si pomôcť.
    Skús si všímať, aké to je, keď sa tvoj palec zrazu začne zdvíhať a približuje sa k tvojím ústam a ako vstupuje do úst a potom, keď si cmúľaš palec - a rob to úplne najpomalšie, ako vieš. A rob to tak každý raz, keď si všimneš, že tvoj palec by sa rád zodvihol smerom k ústam.
    A druhá vec, ktorú by si mohol/mohla robiť je, že si budeš všímať, čo robíš, aby si si palec necumľal/necumľala...

  • Problémy so synom

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň. Neviem si rady so synom. Som z jeho správania zúfalá. Má 16 rokov. Po skončení deviatej triedy sa prihlásil na strednú školu mimo bydliska, musel bývať na internáte. V škole od začiatku si na neho "sadla" učiteľka matematiky. Až tak, že na neho skoro na každej hodine vykrikovala, že čo tam chce, že tam nepatrí, že ho tam nechce vidieť, že čo iné on chce dostať ako päťku atd. atd. Správala sa vulgárne aj k iným. Doma mi o tom rozprával, ale nechcel aby som do toho zasiahla, mal strach, že to bude ešte horšie. Došlo k tomu, že sa syn posťažoval na internáte vychovávateľovi a ten začala vybavovať v škole, učiteľka bola upozornená na svoje správanie. Môj syn pred polročnou písomkou si sadol so spolužiakom, prebrali si učivo, napísal polročnú písomku na 3, napriek tomu na polroka prepadol. V druhom polroku som mu našla doučovateľa matematiky, odmietol k nemu chodiť, vraj on neprepadne. Prepadol. Napriek tomu, že bol na školskej matematickej súťaži, kde z 20 skončil ôsmy.Opravné skúšky robiť nechce, vraj ho táto škola (elektrotechnická) aj tak nebaví. Vybavila som mu prestup na inú školu, kde musí samozrejme začať od prvého ročníka, ale už aspoň sa bude učiť to, čo ho baví. Táto nová škola však nemá internát, tak sme sa dohodli s dcérou, ktorá pracuje v tom istom meste kde je jeho škola, že si zoberú spolu podnájom a budú bývať spolu. Našli sme jeden byt od 1.7. Nasťahovali sa tam. Kedže si chcel nájsť brigádu na leto, súhlasila som, že môže cez týždeň bývať tam a domou bude chodiť na víkendy. Do dnešného dňa brigádu nenašiel.Viem, že si nájsť prácu nie je ľahké, ale on ani nehľadal. celé dni sa fláka s kamarátmi (jeden má 21 rokov, má auto, vraj to chodí opravovať - to je jeho hobby. Keď mu poviem, aby bol doma do pol deviatej, tak sa stále nájde výhovorka, prečo nemohol byť. Zmeškal autobus, pokazilo sa kamarátovi auto a musel mu s tým pomôcť atd. atd. Snažím sa mu vyjsť v ústrety. Nedávno sme sa presťahovali na iné miesto, nemá tu ešte kamarátov, ja chápem, že sa cíti lepšie v mieste školy, lebo tam má kopu kamarátov. Lenže on nedodrží ani jednu našu dohodu! Nerozpráva sa so mnou, len áno, nie, jasné, dobre a tak.... rozhovor so mnou začne len keď niečo potrebuje, alebo si uvedomí, že urobil niečo zle a ospravedlní sa. Bojím sa byť k nemu veľmi "tvrdá" lebo mám strach, že by urobil niečo zlé. Ale takto to ďalej nepôjde. Neviem, či ho mám zobrať domou na prázdniny, alebo ho prinútiť ísť na brigádu (čo myslím si nemá veľký význam, lebo keď nechce, aj tak tam chodiť nebude - alebo áno?) Už sme sa x krát rozprávali, sľuboval, jasné mami, samozrejme mami, dobre mami. Ale nič nerobí. Potom sa mi prizná, že on je veľmi lenivý ale sa snaží nebyť. Čo s ním mám robiť??? Prosím poradte mi. Ďakujem.

    Odpovedá:

    Je o dospievajúci mladý muž, potrebuje aj silné dobré mužské vzory. Má ich? Má otca, ktorý by s ním trávil aspoň nejaký čas, alebo strýka, bratranca, ktorí by ho vedeli držať na dobrej koľaji? Alebo aj kamaráta. Niekedy je dobré občas zavolať kamarátov detí k vám domov, spoznať ich trochu, dovoliť im opekať na záhrade alebo dať im najesť, keď prídu pre syna a podobne.
    Ak sa vám nepozdáva, že je syn v meste, nedovoľte mu tam ostať, kým nemá sľubovanú brigádu... Ak nevie dodržiavať dohody, mal by pocítiť primerané dôsledky.
    (A v jeho veku byť o pol deviatej doma, ešte k tomu cez prázdniny... to sa mi zdá trochu "kruté", aj keď možno len kvôli tomu, že nepoznám celú situáciu.)

  • psychomotorický vývin

    , Autor: miriatko

    Dobrý večer. Chcela by som sa opýtat na moju dcérku. Má presne 14 mesiacov, od 13. mesiaca pekne sama chodí, teraz už doslova behá, štvornoží, sama sa v priestore bez problémov postaví, urobí drep bez toho aby spadla, zodvihne si čo potrebuje a postaví sa bez problémov, horšie je to z rečou, ked jej poviem napr. kde máš plyšového havka, hned ho vyhľadá a ukáže nan prstom a ked poviem prines ho, tak mi ho donesie, okrem toho aj iné veci,z toho usudzujem, že rozumie čo od nej chcem, vie ukázat kde má nožičku, kde má druhý človek alebo hračka noštek, očko, na sebe očko alebo noštek neukáže,ked nemá náladu, tak neukáže, ak ked sa postavím na hlavu,tlieska ručičkami, ukáže ako sa má - ked chce, ale nechce sa naučit dat papa na rozlúčku,na prechádzke ukazuje asi na všetko sama prstom, v knižke ukáže zvieratko ked má náladu, ukladá, prekladá si kocky, všetko vytahuje zo skrín, zaujímajú ju kábliky, plyšové hračky a podobné veci, čo sa týka rozprávania tak najčastejšie je to eee, aaa, aba, alebo si zacne slabikovat mamama, tatata, papapa, abababa, ked ona sama chce, ale ked jej poviem kde je tato, tak ukáže na tatina, ked nie je doma, tak ukáže na jeho fotku na stene, takže tomu slovu rozumie ale nepovie ho. Vlastne ked sa jej čosi pýtam, tak ukáže a pritom povie eee, alebo len ukáže. Jedine ked vidi psíka tak na neho kričí havo, havo.Nemá rada ked ju ktosi objíma, bozkáva, zblízka sa nerada díva do očí( dovolím si tvrdit, že to má svojom otcovi, ktorý sa nerád pri rozhovore díva do očí), inak očný kontakt dobrý.Je hrozne neposedná, stále behá hore dolu po byte, všetko ju baví len chvílku. Chcem sa spýtat, či je vývojo vporiadku alebo by mala už vediet viac, stále na nu hovorím, vela vecí už začína rozumiet ale reč je slabá, ešte sa chcem opýtat, ci je zlé, ked nechce niekomu zakývat na rozlúčku? Vopred dakujem za odpoved. S pozdravom Janosikova

    Odpovedá:

    Zdá sa, že vaša dcérka dobre prospieva, že zvláda dobre to, čo má. Rozvoju reči napomôžete tým, že budete s ňou hovoriť, popisovať jej to, čo robíte, čo sa chystáte robiť, ako to budete robiť/robíte, čo je okolo atď. Mnohé z toho zrejme aj robíte. Keď ona začne slabikovať, môžete sa k nej pridať a opakovať po nej alebo jej dávať iné možnosti - ak hovorí bababa, vy zopakujte jeden dva razy a prípadne dajte aj babeba alebo babuba..., skrátka sa hrajte so zvukmi. Ešte dlho bude situácia taká, že dieťa dokáže všeličo, AK CHCE, ak má práve na to náladu, chuť. Netreba ju do ničoho nútiť, tlačiť na ňu, všetko by mala byť hra a zábava, sranda, malo by to vo vás oboch vyvolávať pocit blízkosti, chuť v tom pokračovať, užívať si to spolu. (A k tomu patrí aj to kývanie na rozlúčku - ak nechce, nechce, je to batoľa.)

  • agresivita

    , Autor: marcelino

    Dobry den, asi pred dvoma mesiacmi som Vam pisala o synovi, momentalne ma 1,5 roka. Mame s nim problem so spravanim sa na detskom ihrisku. Bez problemov si dovoluje k starsim detom, napr. zdrapi ich za oblecenie a mixuje s nimi, stipe, trha vlasy. skusala som ako ste mi poradili, zobrat ho bokom, povedat, ze sa to nesmie, ale on ako keby ma ani nevnimal. Je taketo spravanie normalne jeho veku, pripadne viete mi povedat, ake spravanie spojene s agresivitou uz znaci urcity psychicky problem? Dakujem

    Odpovedá:

    Je možné, že vás nevníma, lebo je v afekte. To znamená, že nevidí, nepočuje, neovláda svoje správanie. Ak teda takto "zaútočí" na niekoho nabudúce, len ho vezmite bokom alebo preč a povedzte len jednoduché "nesmieš!" alebo "nono!" alebo "dosť!"...
    V tomto veku sa asi nedá celkom hovoriť o problémoch s agresivitou, lebo deti sú veľmi prirodzené, žijú svoju "genetickú výbavu", vonkajšie alebo vnútorné regulácie správania a konania ešte nie sú vybudované, prípadne sú ešte príliš slabé na to, aby v takých emocionálne náročnejších situáciách zafungovali efektívne. To všetko sa len buduje. Navyše dieťa v tomto veku reaguje viac na činy než na slová rodiča, takže treba niečo urobiť - zobrať dieťa preč, chytiť ho do náručia, roztrhnúť "bitkárov" a držať ich od seba...

  • neidetifikovaný strach

    , Autor: odbornik2

    Mám 9 ročného syna. Zhruba pred dvoma mesiacmi sa u neho vyskytol problém, ktorý sa začal postupom času stupňovať. Bojí sa ísť z domu, lebo má neustále pocit, že potrebuje na záchod, resp. len čo vyjde z domu už má pocit, že súrne potrebuje na wc. Tento pocit je sprevádzaný s neustálym plačom a strachom z toho, že sa pociká alebo pokaká. Bojí sa ísť von čo i len na pár minút. Poraďte mi prosím čo robiť.

    Odpovedá:

    Situáciu treba riešiť s detským psychológom (osobne) alebo s detským psychiatrom.

Otázok: 1364