Poradňa detského psychológa

Dobry vecer,
mam 15 mesacneho syna, donedavna sme si mysleli, akeho mame kludneho a dobreho chlapca. V poslednej dobe na detskom ihrisku bez dovodu robi zle starsim detom, doslova niekoho zdrapi za bundu a zacne nim mixovat, alebo chce nejake dieta pohryzt na ruku. Neviem ako v takomto pripade spravne reagovat. Vysvetlovanie je mu smiesne. Zanedbali sme nieco vo vychove?
Co by ste nam poradili? Dakujem

Dobrý deň, mám 7.roč syna a 8 mes.syna a máme jednu sestrenicu vo veku 2r.Syn začal rozprávať také veci ,prečo sa on musel narodiť prvý,radšej by zomrel...ja mám pocit,že musí pred ňou vo všetkom ustupovať,ked sú spolu...lebo mu to tak starý rodičia hovoria,že ona je ešté malá. Ja sa mu po narodení 2syna snažím venovať,robiť mu cez víkendy program a snažím sa vyhýbať spoločnému programu so sesternicou a starými rodičmi aj naposledy ked bol s nimi na kolotočoch tak musel ustúpiť a potom sa schoval,lebo jeho malá duša zas utrpela,po týždni ho volali do Bojníc,ale ja som ho nepustila,jasne bola som tá najhoršia mama,hodinu reval až ho hlava bolela, ako mu to mám prosím vysvetliť,že ho chcem iba ochraniť. Ďakujem

Dobrý večer.
Potrebovali by sme poradiť, máme 6-ročného syna, predškoláka, ktorý začal intenzívne mrkať asi tak pred 2-3 týždňami. Najskôr sme hľadali príčinu mrkania v pozeraní televízie a sme sa ho stále pýtali, prečo mrká, či ho bolia očká ... No mne napadlo, že príčina je psychická, lebo sme naňho aj s manželom boli dosť prísny, vyžadovali sme od neho veľa vecí a veľa vecí sme riešili krikom. Potrebovali by sme od Vás radu, či si to mrkanie máme všímať, či ho máme nato stále upozorňovať, či to prejde samo ... Syn je dosť citlivý a keďže máme malú 10 mes. dcérku, má pocit, že ho menej ľúbime ...
Prosím, poraďte nám, nechcem ho vláčiť po lekároch, aby som mu nejako ešte viacej neublížila.
Za odpoveď veľmi pekne ďakujeme.
Ingrid Hercegová

Dobrý večer, mám 3 deti 5ročnú slečnu, 3ročného fešáka a 5 mesačného najmenšieho fešáka. Problém máme so slečnou, ktorá už chodí druhý rok do škôlky, podotýkam že veľmi rada. Dlhšiu dobu nechodila do škôlky kvôli chorobe, po vybratí antibiotík sme mali problémy s bolesťou bruška. Bolesti už zmizli, ale včera sme jej spomenuli návrat do škôlky, hneď nato sa začala sťažovať na bruško.Ja som doma s malým na materskej, zvažovala som, že nechce ísť do škôlky kvôli mne, ale to by sa už prejavilo skôr. Neviem či ide o nejaký druh žiarlivosti, alebo má nejaký problém v škôlke, neviem ako mám k tomu pristupovať, či ju mám do škôlky dávať,alebo nie. Ďakujem za radu.

Dobrý deň, volám sa Lucia, chcela by som poprosiť o radu ohľadom môjho syna Maxa, má 6 rokov, je to otvorený veľmi aktívny a živý chlapec so záujmom o všetko, individualista s vodcovskými sklonmi...od jeho roka sme prežívali dosť hektické obdobie, jeho otec bol alkoholik a práve v v období synových 2-3 rokov sa situácia vygradovala natoľko, že som sa rozhodla v záujme synovho aj svojho odísť (manipulácie, citové vydieranie, nerovnováha a nepohoda a vyústilo to až do ohrozovania zbraňou mňa aj malého, vydierania), napriek všetkému som si povedala dosť a odsťahovali sme sa, syn sa v tom čase zajakával asi 2 týždne, to sa nám podarilo odstrániť asi za mesiac...spočiatku to bola úľava ale po roku začínali problémy synovi chýbal otec (obmedzila som to na stretnutia ked bol triezvy), on si ho získaval púšťaním akčných filmov a neustálym kupovaním replík zbraní, s čím som nesúhlasila a viac ráz protestovala a dohovárala, vhodne pre dieťa s ním čas trávil minimálne, svokra ich poväčšine kryla, chápem že nechcela konflikty ale dosah na môjho bývalého manžela nemala, a ked išiel syn na návštevu k nim vyzeralo to tak, že mohol všetko...medzitým sme mali problémy v školke také že som sa rozhodla ju zmeniť..tam to už bol bludný kruh (syn bol vplyvom všetkého agresívny, veľmi vzdorovitý, rozháraný akoby nevedel kam patrí), medzitým môj bývalý manžel zomrel, je tomu tri mesiace, situácia sa ukľudnila..Maxík povedala by som, začína naskakovať na bežný spôsob života, o smrti otca vie, vysvetlila som mu ju, poplakali sme si a nesťažujem sa, neriešim zbytočne nič čo sa dialo, ak sa na to neopýta, alebo nenaznačí, ak ano snažím sa mu to vysvetliť pre neho prijateľne...ale zo škôlky stále mám ohlasy že nerešpektuje autority, je voči ostatným deťom agresívny, prudko reaguje...mnohokrát nespolupracuje, akoby ten sociálny kontakt bol oslabený, z môjho pohľadu doma (je jedináčik, bývame sami) je často panovačný snaží sa presadiť svoju vôľu, ale vysvetlením situácie prípadne ráznym "nie" s dovysvetľovaním po ukľudnení chápe a uzná, problémom je aj ten jeho vzbudený záujem o zbrane, čo jemne ustupuje a snažím sa mu ponúknuť iné nové podnety ...a po tom všetkom by som sa chcela poprosiť o radu ohľadom výchovy a postupov aby som vytesnila všetko zlé, či nevhodné, čo sa stalo (s psychologičkou som sa viackrát radila, našu situáciu poznala, odporučila aby som pokračovala v tom spôsobe aký mám, dbať na hranice ), vedeli by ste mi takto ešte poradiť ? Ja viem že všetko nepôjde ustáliť za dva mesiace, len by som Vás poprosila o názor, veľmi pekne ďakujem

Dobry den! Prosim o radu pre moju 4.rocnu dceru.
Od septembra 2010 chodi na doobedie do skolky, zvykla si vcelku rychlo, obcas rano plakala, ale ked som odisla z dohladu, uz to bolo v poriadku. Tazsie si zvykala sama jest, resp. jest v kolektive. To uz pominulo. Pani riaditelka ma teraz upozornila, ze niektore cinnosti vykonava nerada, to co by mali deti v jej veku uz dokazat, ona nevie, ale robi podla seba... Ucim ju farby, ale nejde jej to. Venujem sa jej doma, citame rozpravky, ma rada basnicky, ale aj ked velmi chce, nedokaze sa naucit text presne, resp. zmeni slovosled. Co sa tyka reči, aj tam je to slabsie, rozprava vsetko aj rozumie vsetkemu, ale napr. L vymeni za V a pod. Je velmi vnimava, ovlada,kde co mame v kuchyni, v byte. No napr. v skolke, ak maju divadielko alebo nejaky koncert, place,musi byt s pani upratovackou v inej miestnosti...
Prosim Vas o radu, akeho odbornika by sme mali navstivit. Chcem velmi, aby nezaostavala za detmi... Dakujem vopred za odpoved.

Dobry den
Potrebujem Vasu radu... Mam 9 mesacne krasne a mudre, ale velmi komplikovane dievcatko. Po porode sme si uzili, nespavala len maximalne 20 minut vkuse, v noci sa stale budila... a trva to doteraz. Su lepsie ale aj horsie dni.
Moj najvacsi problem je vsak v tom, ze sa od nej nemozem ani len na krok pohnut bez toho, aby nebol cirkus... Zacne kricat, silno plakat „mama mama“ a trva to pokial sa k nej nevratim a nevezmem ju na ruky. Som v tej istej miestnosti, kde na mna vidi, ale akonahle sa otocim chrbtom a chcem napriklad len pripravit nieco v kuchyni tak musim pocuvat krik. Alebo sa ku mne priplazi a taha ma za nohavice a chce aby som ju vzala na ruky. Stoji ma to neskutocne vela energie, niekedy som uz poobede taka hotova a vysilena, ze ledva chodim Skusala som ju najprv ignorovat .... vydrzala dlhsie plakat ako som to ja vydrzala pocuvat. Skusala som sa k nej stale vratit a doniest jej napriklad nejaku hracku, alebo cumlik, nefungovalo to. Skusala som ju niecim novym zaujat, aby som mohla ist aspon na zachod.... niekedy sa to podarilo na par minut, inokedy vobec nie. Skusala som sa jej prihovarat, ze nech sa neboji, ze som tu, ze za chvilku sa jej budem venovat... Skusala som ju vziat na ruky a spievat jej, rozpravat a o par minut ju polozit na deku s hrackami... Nezabera. Toto spravanie pozorujem posledne 4 tyzdne, v podstate od kedy som zacala na 40% chodit do prace. Pocas toho sa o nu stara babicka alebo moj manzel. Dovtedy sa dokazala zahrat aj sama na deke. Teraz je kludna a spokojna, len ked som pri nej na zemi, ani sa s nou nemusim aktivne hrat, zahra sa aj sama, ale akonahle sa pohnem, uz je velky krik, ktory az trha srdce...
Robim nieco nespravne? Alebo ako prosim Vas vhodne reagovat, aby som sa z toho nezblaznila?
Dakujem pekne

dobry den pani doktorka.mam 5 rocneho syna,ktory je velmi zive dieta,uz nevieme co snim mame doma robit,pri nicom neobsedi nic ho nebavi,on sa sa sam nevie vobec zabavit,ked ho chceme nieco nove naucit vobec sa nevie sustredit,a nie si este zapamatat,aj ked mu len nieco rozpravam tak mame doma pocit ze on nas vobec nepocuva,a uz ked nas nahodou pocuva tak povie ze nevie co od neho chceme.uz treti rok chodi do skolky,ked pride domov a opytam sa co robili tak skoro vzdy povie ze nevie ze uz si nepamata.on nevie kde si co odlozi a tak podobne.tymto vas chcem poprosit o vas nazor ,ci by to mohla byt hyperaktivita a ak ano,ako dalej postupovat.este jedna otazocka,moze mat vplyv na hyperaktivitu diatata,silna novorodenecka zltacka a lieky uzivane pocas tehotenstva,samozrejme pod dohladom lekara.dakujem za odpoved

Dobry den, potrebovala by som poradit. Mame dcerku, ktora ma 2,5 roka. Stretavame sa s priatelmi,su to nasi susedia, ktori maju tiez deti, ale od nasej dcery su o 4-5 rokov strasi.Mame velmi dobre susedske vztahy a nerada by som ich niecim narusila.Problem spociva vtom, ze vzdy ked niekam prideme na navstevu, konkretne ku niektorym z tychto susedov,my dospeli sedime v jednej izbe a deti sa hraju v inej, takze je velmi tazke odsledovat co sa tam asi presne deje. Nasa dcera je mile, usmievave dieta, ktore zboznuje deti. V poslednom case som si vsimla, ze je deti pri hre robia zle (strasia ju ), alebo ju udru, pretoze sa im nieco nepaci, alebo zevraj preto, lebo ich nepocuva. Tamarka z nicoho nic zacne silno plakat az sa zajakava.A najhorsie na tom je, ze potom v noci sa jej o tom sniva a vykrikuje a place zo sna. Ked som to povedala susedovcom tak zareagovali asi takto: ze je to normalne a ze kazde dieta si tym musi prejst, ze aj ich detom, ked boli mali, starsi robili zle.Neviem ako danu situaciu riesit. Nehnevajte sa, ale preco by mali mojej dcere robit zle a bit ju. Je to normalne, ked 8 rocny chalan naschval a este aj silno udrie moju dceru? Ked vie, ze ona je malinka a nevie sa branit, ked vie, ze je silnejsi a ona slabsia? A ked sa ho nato opytate tak to poprie, ze on jej nic neurobil? Ved dvojrocne deti este nevedia klamat, su tie najuprimnejsie. Nevedia vedome ublizit. Som z toho strasne smutna a trapi ma to. Az mi to srdce trha ked ju vidim tak strasne plakat a pomyslim si, ake vedia byt deti zle. Mam sa od nich aj s mojou dcerou izolovat, alebo nechat to tak. Mozno ich naozaj nechapem a pochopim to ked moja dcera bude mat tiez 8 rokov. Dakujem vam velmi pekne za odpoved.

Dobry den,

pripada mi moja otazka smiesna ale moj 1 rocny syn ma od urciteho casu/2-3 tyzdne/panicky strach-strasne silno reve -ked sa blizime k uliciam kde pracuju bagre a traktory...Nikdy ked bol mladsi pri nich neplakal.Ine auta na ulici ako elektricka,autobus v nom nevzbudzuju plac.Musim este dodat ze to nesuvisi s hlukom.Tie auta mozu aj nehybne stat a ako nahle ich moj syn vidi strasne reve...Moze si dieta uz v tomto veku pamatat ulice alebo celkovo nieco pamatat???Zijeme v meste ,kde sa casto opravuju ulice-obcas sa im neda vyhnut...Dakujem

Dobrý deň, máme 20. mesačnú dcérku, ktorá je ja mňa veľmi naviazaná, dokáže bezo mna byť pár hodín pri hre s manželom, či babičkami, na prechádzke... ale v noci v poslednej dobe zle spáva a pri prebudení si vyžaduje moju blízkosť, ak príde manžel, usedavo plače a neupokojí sa, kým neprídem. Asi v 8. mesiaci života u nej nastali afektívne záchvaty, pri ktorých zmodrala, ale len na pár sekúnd, keď som ju vzala do náručia, alebo jej fúkla do tváre, ustúpilo to...po dovršení roka to prestalo. Celkovo je od narodenia taká "nerváčka". Čaká má operácia, krátky zákrok (konizácia), ale cez noc budem musieť ostať v nemocnici na pozorovanie, nedokážem sa zmieriť s tou myšlienkou, čo bude v noci, keďže odmieta pri prebudení manželovu prítomnosť, nástoji na mojej. Dá sa takéto dieťa na noc bez mamy pripraviť? Obávam sa toho, že ju manžel, ani babka (ktorá asi príde na pomoc) nedokážu utíšiť. Mám si nejak vybaviť v nemocnici,aby mohla prísť spať s manželom ku mne aspoň na noc? Poraďte prosím

Dobrý deň.Chcela by som Vás poprosiť o radu.Náš Jakubko bude mať v auguste tri roky.Zhruba pred 2týždňami sme sa konečne odučili od cumľov.Lenže od vtedy je to hrôza.Vôbec nás nepočúva,v obchode sa kľudne hodí na zem,keď nemá po vôli,už nemá pocit počúvať ani ocina.Je priečny a zánovitý.Mám strach z toho ako to s ním bude vyzerať v skôlke.Už fakt neviem ako mám na neho ísť.Neviete mi,prosím,poradiť čo mám robiť?Ďakujem

Dobrý deň pani psychologička.Chcela by som vás poprosiť o radu.Podala som už druhý krát o rozvod,muž si našiel známeosť pred narodením syna a trvá to už 3roky a doma zažívam peklo.Žijem sama so synom.Môj syn bude mať o dva mesiace 3roky a chodím s ním už vyše dvoch mesiacov po pedopsychologoch a psychiatroch a boli sme aj na detskej psychiatrii na kramároch a polovica doktorov tvrdí,že je autista a polovica,že niejeMal predpísaný ATARAX,ale na kramároch nám ho zakázali brať.Od narodenia zažíva stres,krik,vyhrážky na moju osobu od muža a dokonca aj ma s ním muž zbil 2x na rukách.Syn nerozpráva,má svoju nezrozumiteľnú reč a krik,s veľkou radosťou ma bije,aj pri hraní ma hocikedy udrie a smeje sa tomu(od kedy to videl u muža),nechce chodiť na nočník.Najhoršie je že od pobytu na kramároch sa začal správať úplne ako autista(odpozoroval to od 5r.autistu)a ja neviem čo mám robiť.Termíny u doktorov dostávame raz za mesiac a myslím si,že je to veľmi dlhá doba,keď vidím ako sa syn mení zo dňa na deň.Prosím vás nepoznáte dobrého pedopsychiatra v mojom okolí,som z Modry,čo by mi zdiagnostikoval syna a konečne poradil ako sa mám správať ku synovi,aby som mu pomohla a nie ublížila?Ešte jedna maličkosť muž si vysúdil do rozvodu syna každú párnu sobotu a syn prežíva peklo,plače,nechce sa ma pustiť,v noci mi potom po návrate domov nespí dobre aj 3dni.Písala som to do odvolania,že nechcem aby syn bol s mužom sám,do teraz mal o neho len minimálny záujem a teraz je to len na podnet svokry,a že zažíva velký stres a nechce byť s ním,ale súd sa tým ani nezaoberal a na kramároch,keď som povedala dr.Balážovej,že tam majú aj vyšetriť správanie sa syna k otcovi,povedala,že oni tam na to niesú!Ďakujem vám veľmi pekne za radu.Už mám pocit,že všade kde sa obrátim o pomoc sa všetci ku mne správajú ako kedy som bola ja blázon alebo zlá matka.Ďakujem Číková

Dobrý deň,
máme dvojičky- dievčatká ktoré majú 22 mesiacov. Problém je , že jedna z nich svoju nespokojnosť, alebo negatívnu emóciu prejavuje tak, že si potrebuje udrieť. Zaženie sa na nás ( manžela, mňa, syna, ale aj na svoje dvojča), alebo aj udrie, keď ju vyhreším,alebo aj poviem že ma to bolí, alebo že som smutná aj tak to zopakuje.
Neviem ako mám správne reagovať. Mám ju za to stále karhať ? Potrebuje zo seba ten hnev dostať, ale neviem ako ju nasmerovať.
Ďakujem !

Dobrý deň, mám dcérku, ktorá bude mať 31. júla tri roky. Od septembra je zapísaná do škôlky. Pred dvoma týždňami sme boli v nemocnici a o týždeň tam ideme znova na kontrolné vyšetrenia (mala zápal obličiek). Odvtedy je ako vymenená, nemôžem odísť do obchodu, ani nikde inde.
S nikým nechce zostať len so mnou. keďže má ísť od septembra do škôlky snažím sa ju na to pripravovať. Lenže o škôlke zrazu nechce ani počuť. Stále vraví, že ona tam nezostane sama, ani s detičkami. Len sa stále pýta, či tam budem s ňou, či sa ja budem s ňou hrať, či pôjdem s ňou ja na prechádzku a podobne. Snažím sa jej vysvetľovať, že maminky musia chodiť do práce a že za ňou prídem, no nič nepomáha.
Pri každom takomto rozhovore len srdcervúco plače a mne je už do plaču pri tom tiež.
Mám v takejto príprave pokračovať, alebo je na to ešte priskoro, alebo ju v septembri postaviť pred hotovú vec.
Neviem si rady, nechcem jej ubližovať, prosím poraďte mi ako mám postupovať.
ďakujem veľmi pekne