Poradňa detského psychológa

Poradňa detského psychológa

2,797 otázok

Problémy dieťaťa so psychomotorickým vývinom, správaním či učením zodpovie Mgr. Ing. Jana Kašáková, detská psychologička a psychoterapeutka. Súkromná prax pre deti, mládež a dospelých, Winterova 62, Piešťany, tel. +421 905 382 194

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • vracanie zo strachu

    , Autor: odbornik2

    Dobry den, mame takmer dva a pol rocnu dcerku. Asi pred mesiacom bola nachladnuta a ked sme ju ulozili do postielky, pri jednom zachvate kasla sa povrackala. Vysvetlili sme jej, ze sa nic nestalo, vsetko sme upratali a ulozili znova do postielky. Ked kasel presiel, zacala nam takto vracavat pravidelne, niekedy aj trikrat do tyzdna. Najprv to bolo opat v postielke, ked sme opustili izbu, aby mohla spinkat, pritom so zaspavanim osamote uz davno nemala ziadny problem. Vyriesila som to tak, ze som ju zacala ukladat do postielky spolu s nasim psikom a vysvetlila som jej, ze ak bude vracat, zobudi aj psika, ktory je uz unaveny a potrebuje si oddychnut, aby sa jej na druhy den moholl venovat. To zabralo a ked sme si mysleli, ze sme to prekonali, zacalo jej vadit vecerne sprchovanie. Vzdy, ked sa podvecer vratime domov z vychadzky, zacne sa ma vypytovat, ci sa musi ist kupkat, je nervozna, pyta sa na ruky a ani neviem ako, uz je to vonku. Uz sme sa sprchovali aj s jej oblubenou babikou a ukazovala som jej na nej, co budeme robit, aby sa nebala. Zabralo to dovtedy, kym som jej nemusela umyt aj vlasky. Akonahle sa jej do ociek dostala prva kvapka vody, spustila plac a znova to skoncilo vracanim. Podvecerny prichod domov sa pre nas stava nocnou morou, odmieta uz aj vecerat, kazdy vecer sa bojime, ci sa nam ju podari ulozit bez vracania. Najnovsie sa takto bojazlivo zacala spravat aj pocas burky. Nikdy sme jej s manzelom za to neublizili, dohovarame jej, ze sme stale pri nej a nema sa coho bat, ale prestavam verit tomu, ze sa nam to nejako podari vyriesit, bojim sa od nej vecer pohnut na krok, pretoze len v manzelovej pritomnosti sa situacia este zhorsi. Prosim o radu, ako jej pomoct? Dakujeme

    Odpovedá:

    Bolo by vhodné vyhľadať osobne detského psychológa.

  • Strach

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, môj najmladší syn má 3 roky a teraz v poslednom čase sa začal strašne báť. Príklad: má strašne rád vláčiky- pozerá rozprávky, má hračky vláčiky a už sme sa aj párkrát vlakom viezli. minulí týždeň som sa zasa vybrala vlakom aj s ním a on spustil hysterický plač, že nechce a bojí sa, aby sme išli domov on tam nepôjde... Bola som s neho rozčarovaná a to ten vlak ešte ani nevidel. Potom zasa sa bál, keď dali na naše auto čln- to mu by som rozumela že to nevedel spracovať prečo je ten čln na aute. A dnes sa zasa dál plastovýých dosiek ktoré máme opreté o stenu. Pofukoval vietor a oni sa trošku hýbali. Neviem si to vysvetliť, nebol taký bojazlivý. Doma je kľud, nezažil žiaden stres, nehádame sa nič také stresujúce nebolo. Prosím Vás poraďte čím to môže byť? Prejde to ako to prišlo? Veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď. S pozdravom Gabriela.

    Odpovedá:

    To, či to prejde, sa nedá vopred povedať. No takéto ťažkosti sa v tomto veku zvyknú vyskytovať pomerne často. Súvisí to s bujnou fantáziou, ktorú deti majú a aj s tým, že nevedia celkom dobre odlíšiť, čo je realita a čo je ich vlastná fantázia, čo je reálne možné, aby sa stalo a čo sa môže stať "len" v ich predstavivosti.
    Mnohé tieto detské obdobia úzkosti prejdú, hoci to môže trvať aj niekoľko mesiacov či rokov. Nie je vhodné dieťa vysmievať, hovoriť, že už je veľké, aby sa bálotakých vecí a podobne. Je vhodné byť mu oporou, rešpektovať jeho paniku, strach, hľadať možnosti, ktoré by ho podporili v tom, aby danú situáciu zvládlo, prekonalo alebo sa aspoň pokúsilo ju prekonať a ak sa mu to nepodarí, aby našlo dosť podpory u rodičov, u blízkych, ktorí mu dajú najavo, že to nevadí, že nabudúce alebo inokedy to určite dokáže, že na tom nestojí ich láska k dieťaťu...

  • ofuk za vsetko

    , Autor: odbornik2

    moj syn ma 26 mes.obdobim vzdoru sme presli,ked mal 18 mes.momentalne prechadzame obdobim ofuku za vsetko(ked mu nedam co chce,nemoze co chce)ofukne sa skloni hlavu,tak na 10 min.a stichne neplace.moj manzel a jeho matka si tymto vynutia co chcu,ja nechcem,aby si to odnesol do dospelosti mam este 3 dcery ani jedna to nerobila.poradite mi????dakujem!

    Odpovedá:

    Má právo reagovať. Ak sa mu niečo nepáči, prečo by nemohol vyjadriť, čo cíti? Navyše ak to dáva najavo len takým jemným spôsobom.

  • plac na navsteve

    , Autor: odbornik2

    Dobry den prajem, moj syn ma 2 a plo roka, posledny mesiac za zvlastne sprava. Do teraz bolo vsetko fajn, nemal problemy nikam ist. Od kedy mu hovorim o skolke aspon tak sa mi to zda, nerad chodi na ihriska, na navstevu.Pred 2 dnami sme dosli ku sesternici a on nechcel ist do vnutra, tak sa strasne rozplakal a ostal sam sediet na chodbe asi 20 minut, poto sa ukludnil a prisiel za nami. dnes sme isli pozriet deticky do skolky van na dvor, ani tam nechcel vkrocit, zrazu plac, hysteria a chcel ist domov, ja som sa tam z detmi bavila, rozpravala a on plakal a plakal.Toto spravanie predtym nebolo. Je pravda ze je na mne zaviazany, ale ved som tam s nim bola. Vobec nevie ako mam reagovat a co robit, co je spravne a co nie.Mam z toho akurat stresy a je mi do placu. Prosim poradte, v septembri ma nastupi do skolky.Dakujem Zuzana

    Odpovedá:

    Niekedy je dôležité, čo dospelí o škôlke hovoria - niekedy to môže v dieťati vyvolať strach, lebo si celkom nevedia predstaviť, čo to znamená, len že niečo bude inak. Je o príliš neznáme a tým ohrozujúce.
    Niekedy ale dieťa nie je pripravené na škôlku a jeho reakcie sú skôr o tom. Bojí sa opustiť mamu, svoje bezpečie a preto treba zvážiť zaškolenie, prípadne v prípade, že by neznášal pobyt v škôlke, mať v zálohe inú možnosť.

  • depresia

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň.
    Môj syn cide v sptembri do ľ. triedy, má sedem rokov. Pred prázdninami sa veľmi tešil na voľno. snažíme sa mu organizovať čas táborom aj denným táborom, chvíľu je u babky a tety a pod. Jeho nálada sa však rapídne zhoršila. Začalo to tým, že sa nikdy netešil, keď sa vrátil domov. Začal byť podráždený a často sa mu z minúty na minútu zmení nálada. Je zúrivý, plače a nevie mi povedať prečo. Som nešťastná, lebo ma to trápi. hovorí mi, že je nešťastný a že nechce žiť !!! Dôvod neviem nájsť, má mladšieho brata, tan nikdy podobne nereaguje, nesťažuje sa na nikoho vo svojom okolí. čo je príčinou tohoto stavu? Môže to byť tým, že mu chýba škola ? Cez školský rok bol celkom iný. nechcela by som podceniť, ak je nejaký vážnejší dôvod na takéto správanie? Ako mám zistiť príčinu, kedy mám vyhľadať odbornú pomoc ? Neublíži si ?

    Odpovedá:

    Takéto prejavy u detí netreba nikdy podceňovať. Radšej ísť "zbytočne", než riskovať zranenie alebo ohrozenie života dieťaťa. Vyhľadajte detského klinického psychológa alebo detského psychiatra.

  • škôlka

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň,
    chcela by som sa spýtať ohľadom mojej 3 ročnej dcéry. Posledné 2 mesiace sa dosť zmenila v správaní. Začala byť pri deťoch panovačná, odúvavá, nepáči sa jej keď nejdú podľa nej. Dotiaľ bývala veľmi priateľská a milá... nechápem tú zmenu. Tá zmena prichádzala postupne ale teraz je občas až neznesiteľná vo vzťahu k iným deťom. Aktívne udržiava vzťah so 4 deťmi, s ktorými sa dokáže vcelku pekne hrať - kým ju zas nechytí tá jej nálada, kedy zostane neznesiteľná. Ako náhle však prídeme medzi iné deti, tak sa s nimi nechce hrať, stojí bokom, len ich pozoruje. Keď ju posielam aby sa hrala s tými deťmi nejde... len sedí pri mne. Od septembra má ísť do škôlky, dosť sa toho obávam aká bude tam. Z jej kamošov, s ktorými sa aktívne stretáva s ňou v triede nebude nikto lebo oni už idú do veľkej. Kamarátky mi hovoria, že bude mať zrejme problémy so začlenením keď sa nechce ani na ihrisku hrať s druhými deťmi (a zrovna tie majú byť s ňou v triede). Začneme na ihrisko chodiť častejšie dúfajúc, že si na tie deti zvykne. Ona je od malička naučená len na tých svojich kamošov, kedže tu nebolo nejak príležitostí hrať sa s inými deťmi. O rok sa máme sťahovať do inej dediny takže tam bude potom zas zmena škôlky, toho sa tiež obávam ale utešujem sa, že ak by si zvykla na deti v tejto škôlke už ľahšie nadviaže vzťahy v druhej škôlke. Som z jej správania smutná a neviem už ako ju usmerniť. Stále jej opakujem, že nemôže byť zlá k iným deťom. Nebije ich - nikdy nikoho neudrela ale býva teda nepríjemná občas (i keď v poslednej dobe dosť často). Vzťah so mnou aj s manželom aj s babičkou má výborný. Neviem prečo je taká... Poradili by ste ako uľahčiť jej začleňovanie medzi iné deti a ako eliminovať jej nepríjemné správanie voči jej kamarátom? To nepríjemné správanie spočíva najmä v tom, že ke´d ju chytí tá nálada nechce nič požičať, odúva sa, nechce sa s nimi rozprávať...
    Vopred ďakujem za odpoveď

    Odpovedá:

    Nechajte ju. Je taká, lebo je v takom veku, kedy sa učí o vzťahoch a musí sa naučiť, že nie vždy sú veci tak, ako si ona predstavuje, že môže bojovať za svoje predstavy, že môže vyjednávať, oduť sa... a prax ju naučí, čo funguje a čo nie, čo sa kedy vyplatí, čo je nanič...
    Ak chcete, prestaňte ju poučovať a kritizovať, skôr sa zaujímajte o to, čo ju naštvalo, čo vlastne chcela, či chce vedieť, ako inak by to mohla s deťmi skúsiť, aby dosiahla svoje (alebo sa o to aspoň pokúsila spôsobom, ktorý neohrozí jej vzťahy)...

    Škôlka môže podporiť jej začleňovanie sa medzi deti. Možno ich bude nejaký čas len pozorovať, ale to je múdre, lebo zistí, ako to medzi deťmi fičí a potom sa zaradí a bude vedieť, čo a ako. A aj zmena škôlky môže byť na prospech - ak je to už isté, že sa budete sťahovať, bolo by vhodné jej povedať pred nástupom do tejto prvej škôlky, že sem bude chodiť rok a potom pôjde tam, kam sa presťahujete.

  • Nastup do školky

    , Autor: odbornik2

    Dobry den , mam dcerku ktoru chceme dat v septembri do školky. A od 2 oktobra nastupujem do prace.Je velmi naviazana na mna , ako nahle sa od nej vzdialim kričí a plače. Na začiatku prazdnim chodila na skušku do skolky na 3 hod. a velmi zle to znašala a plakala.V školke bola dost vzdorovita schovala sa pod stol a nechcela s nikym komunikovat, pani učitelka povedala že je velmi vnimava a potrebuje si zistit prostredie kde je. Od vtedy sa jej to ešte zhoršilo a plače a kontroluje ma či som s nom častejšie. Mam aj staršieho syna a ten tiež nechodil do školky velmi rad. Prosim o radu ako ju možem pripravit do školky aby nastup nebol pre nu taky stresujuci. A mam ju hned davat aj spinkat .... .čo by bolo pre nu najlapšie .Dakujem

    Odpovedá:

    Keďže má k škôlke odpor, bolo by vhodnejšie postupné zaškoľovanie. Je ale možné, že aj to bude znášať ťažko, čo by znamenalo, že treba pomaly predlžovať čas, ktorý v škôlke strávi. Ideálne by bolo, keby zaškoľovanie trvalo tak dlho a išlo tak pomaly, aby si postupne zvykala, kým s tým nebude v pohode.

  • Plač za všetko

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň, potrebovala by som poradiť so svojou dcérkou. Má 2 roky aj osem mesiacov, narodená v termíne, zdravé dieťa. Od malička to bolo uplakané mimino, potom to prešlo-cca v 6mesiaci. Potom bola veľmi poslušným dieťaťom, čiže málokedy počula od nás NIE. Nikdy sme nemali scény v obchodoch, nikdy nás nebila....ako to vidím u detí kamošiek. V podstate sme jej vždy všetko dovolili, lebo nikdy nechcela nič, čo by sme mali odmietnuť. A ak to náhodou hraničilo s našimi predstavami, tak sme sa s Táničkou dohodli. No teraz začíname mať s ňou problémy. Plače za všetko - už ráno vstane s plačom, že chce čajík - veľa krát sme jej vraveli, že netreba plakať a dá sa to povedať pekne. Aj som jej ho na ráno nachystala na stôl, nech si vezme, ale ona aj tak prišla s plačom, že ho chce zohriať. Plače pri hre, keď to nie je podľa jej predstáv, plače, keď v chladničke nemáme to, čo si ona práve vymyslí.....Nepomáha vysvetľovanie. Vysvetľujeme dookola. Už sme ju začali posielať do izby, keď sa rozplače za nejakú hlúposť - no nepomáha. Dnes večer plakala, lebo jej tatino nedal na ruku toľko tekutého mydla, ako si ona predstavovala...alebo chcela piť s fľaše a nie z pohára, do ktorého som jej napiala čaj ja. Je to naša chyba, že sme jej od malinka dovoľovali všetko, čo chcela, alebo je to len odbobie, ktoré musí prejsť? A najhoršie na tom je, že ja začínam byť na ňu zlá - neviem, či je to tým, že som za skoro tri roky nikde nebola (ale to si nemyslím, lebo som s ňou rada a nemám potrebu od nej odchádzať, všetko som sa naučila robiť s malou) alebo tým, že zrazu to nie je úplne poslušné dieťa ako doteraz. Vždy sme boli proti telesným trestom, no teraz mi už pár krát nervy kupli...a to ma mrzí najviac.
    ďakujem za radu.

    Odpovedá:

    Niektoré deti sa v období vzdoru hnevajú, hádžu sa o zem, revú na celý chotár..., iné plačú. Nepohoda, ktorá sa v nich objavuje, lebo veci nejdú tak, ako si ony predstavujú, sa z nich takto rôzne dostáva von. To, čo naozaj potrebujú, je v prípade vašej dcérky trochu pochlácholiť a mať porozumenie pre jej nepohodlie, rozmrzelosť, náreky. Keď bude počuť "noo, mojaaa, niečo sa stalo, niečo ťa trápi..." a bude cítiť vašu dlaň na svojej hlavičke, ako ju hladí, zistí, že sa svet nezrútil, že sa zrútilo len jej očakávanie, že je v bezpečí a riešenie sa nájde.
    Hnev, krik, bitka ani odstrkovanie do izby nie je namieste (hoci rozumiem tomu, že keď je niečoho veľa, človeku to lezie na nervy dráždi ho to, prípadne sa cíti bezmocne, neschopne...)

  • Nepočúva učiteľky v škôlke.

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň,potrebovala by som radu ,môj syn,v auguste bude mať 4 roky ,posledných pár týždňov vraj absolútne v škôlke nepočúva učiteľky.Budí deti pri spánku,hádže hračky.S deťmi problém nemá,má kamarátov a aj mimo škôlky sa k sebe správajú pekne.Ked ho učiteľka hreší robí grimasy a vôbec neprotestuje ked ho zo spálne odvedie,čo učiteľka nechápe,lebo ostatné deti vraj protestujú.Do škôlky chodí od septembra 2010,viac bol chorý,ale teraz je to v pohode.Učitelka sa ho rozhodla preradiť do velkej triedy od septembra-je to len dvojtriedka,pretože vraj naňho nebude mať čas.Bojím sa,že tam bude najmladší medzi 5,6 ročnými deťmi a či ho to negatívne neovplyvní.Doma s ním nie sú žiadne problémy,ani s autoritou a ani zo správaním.Za radu vopred dakujem

    Odpovedá:

    Uvidíte, možno mu to urobí dobre. Možno ho aj staršie deti "umravnia" alebo ho zaujmú. A ak to znamená, že bude mať aj inú pani učiteľku, to môže tiež urobiť zmenu. Dúfame, že k lepšiemu.

  • Citové väzby

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň,

    mám dvojročného syna, s ktorým som si myslela, že máme silný vzťah. Nedávno však u nás bola svokra a počas jej pobytu sa všetko zmenilo. Moje dieťa si počas dvoch týždňov hádam ani nevšimlo, že má mamu, stala som sa pre neho úplne neviditeľnou, dokonca aj vo vypätých situáciach sa obracal k svokre. Je to pre mňa nepochopiteľné, pretože sa mu vždy maximálne venujem, nie 100% pretože máme ešte malé bábätko, a tak musím už pozornosť deliť medzi dve deti. Je toto správanie normálne?

    Ďakujem.

    Odpovedá:

    Nie je to sranda, ako nám ťažko padne, keď si naše dieťa obľúbi aj niekoho iného? Hneď to berieme, akoby to znamenalo, že my už nie sme dosť dobrí/dobré... Ale je to tak, tak ako je dieťa pripútané k nám, sme zvyčajne aj my k nemu a potom je to cítiť, keď sa dieťa vzdiali...

    Váš syn môže u babičky hľadať útočisko v pre neho náročnom období: mama sa stará o bábätko, ktoré ho pripravilo o jeho výnimočné postavenie v rodine... Navyše babička môže k dieťaťu pristupovať menej prísne, venovať mu viac času, môže ho viac "rozmaznávať" ako mama (alebo otec).

    Takže odpoveď na vašu otázku, či je to normálne, by mohla byť: "Áno, je to normálne. (A neznamená to, že vy ste pre neho prestali byť dosť dobrou matkou, ani že vás nemá rád a podobne.) Váš syn sa snaží postarať o svoje potreby najlepšie, ako vie. A to je do života dôležitá výbava."

  • Nepochopitelne spravanie

    , Autor: odbornik2

    Dobry den,
    mame takyto problem. Syncek 3,5roka chodi do skolky uz 7 mesiacov. So zaclenenim neboli problemi. Problemy zacali asi pred mesiacom, ked nastupil k nim do skolky jeden chlapcek. Syncek ho zacal napodobnovat, zacal hovorit a spravat sa ako on. Rozprava nejasnou suslavou recou (povedal mi ze je to smiesne), ked ho opravim povie to pekne, vykrikuje nezmysly, opakuje po chlapcovi babetkovske maniere. Robi to v skôlke aj doma. Asi tyzden to bolo naozaj extremne, teraz je to uz trochu lepsie, ale uz to trva dlho a ucitelky hovoria ze sa brzdi vo vyvoji. Uz som o tom pisala davnejsie do poradne. A az dnes mi riaditelka "konecne" prezradila, ze ten chlapec je autista... My sme to nevedeli, trapili sa a nerozumeli sme tomu. A az dnes som pochopila.. Odporuca mi to prebrat so psychlogickou, ze si mysleli ze to synceka prejde, ale ze to trva uz dlho. Co mame robit? Sme z toho zufali. Vymenit skôlku, aby sa nestretavali? A preco syncek opakuje po autistovi? Dakujeme za skoru odpoved

    Odpovedá:

    Opakovanie a napodobňovanie je samozrejmou súčasťou detského vývinu. Je to jeden z najdôležitejších spôsobov učenia sa. A to je aj príčina toho, prečo napodobňuje váš syn toho chlapčeka. Ak ten chlapec dostáva aj trochu inú starostlivosť ako iné deti (napr. s ním učiteľky jednajú miernejšie, citlivejšie, nedržia ho tak nakrátko ako iné deti, nevyžadujú tak prísne dodržiavanie určitých pravidiel...), môže to byť tiež jeden z dôvodov, prečo práve tohoto chlapca si vybral ako dobrý vzor na napodobňovanie - podvedome očakával, že dostane podobný prístup.
    Samozrejme, že váš chlapec dostáva na tieto prejavy celkom inú odozvu a tak zaiste po čase zistí, že to nie je asi cesta pre neho a prestane si chlapca všímať ako vhodný objekt napodobňovania.
    Vašou úlohou je hlavne to, aby ste prílišnou pozornosťou a zväčšovaním významu týchto prejavov v synovom správaní ešte viac nefixovali to, čo je nežiadúce. Pri rečových prejavoch môže byť fajn prehodiť to na humor, robiť si z toho zábavu, hovoriť tak, ako on a keď zistí, že vám nerozumie, postupne upustí od tohto spôsobu reči. Pri útokoch telesných, kedy bije niekoho , búcha a kope, je dôležité mu dať jednoznačne a stručne najavo, že to nesmie robiť, treba rázne povedať To nesmieš! alebo Prestaň! alebo niečo podobné a treba ho odtiahnuť, chytiť mu ruky, kým mu hovoríme prestaň, prípadne ho na chvíľu posadiť na stoličku a povedať mu, že tu bude sedieť, kým nezazvoní budík (a nastavíte minútky na jednu alebo dve minúty)...
    Ak by správanie predsalen pretrvávalo a zvýrazňovalo sa, vyhľadajte radšej osobne psychologičku alebo dieťa preraďte do inej škôlky (hoci aj tam môže byť dieťa, ktoré bude mať prejavy menej vhodné...)
    A ešte na záver: to, že mu učiteľka vymedzila, kedy môže byť ako Samko, je dobrý postup, lebo vaše dieťa dostáva aspoň nejakú hranicu, ktorú musí rešpektovať. Možno aj doma by ste mu mohli stanoviť čas, kedy môže byť ako on, kedy sa môžete "hrať na Samka".

  • strach z jedla

    , Autor: odbornik2

    Dobry den, chcela by som Vas poprosit o radu, co robit. Moj 4 rocny syn sa boji jest. Netrva to zatial dlho, asi tak tri dni, myslim ze odvtedy ako mu zabehlo jablko a tyzden na to mal strasne vela hlienov a pozvracal sa mi. Odmieta jest, stale sa pyta ci sa mu nic nestane, ci mu nezostane jedlo v krku. Ked sa ho spytam preco nepapa tak povie ze sa boji. Predtym bol velky jedak, zjedol aj dve porcie a teraz nic. jedine co zje je rohlik s maslom a jogurt. Bojim sa o neho aby privelmi neschudol a nestratil vitaminy. Neviem co s nim, uz som mu vysvetlovala ze nic sa mu nestane, ze aj ja jem a nic sa mi nestalo. Nejde to ani po dobrom ani zlom. Budem vdacna za kazdu radu. Ked to bude takto pokracovat aj tento tyzden, budem musiet navstivit psychologa. S pozdravom .Madova

    Odpovedá:

    Myslím, že ak je aspoň jogurt a rohlík s maslom, je to super. Do jogurtu bu môžete dať domáci alebo kvalitný džem (vitamíny), piškóty, roztlačený banán...

    Je jasné, že ak by problém pretrvával, je dobré sa obrátiť na psychológa alebo detského lekára.

  • Veľmi hanblivý a nesmelý syn

    , Autor: odbornik2

    Dobrý deň, pani doktorka.
    Obraciam sa na Vás s prosbou o radu. Máme 5-ročného syna, ktorý nastúpil minulý september do škôlky. Syn je veľmi nesmelý. Do škôlky nechce chodiť, ak tam nejde zrovna aj jeho najlepší kamarát a vlastne aj jediný kamarát.
    To však nie je ešte najhoršie. Syn bol dnes so mnou na päťročnej prehliadke u lekárky a celý čas sa ma držal za nohu tak, že ho pani doktorka nemohla vôbec vyšetriť. Snažili sme sa všelijako po dobrom ho primäť k tomu, aby spolupracoval, ale žiadny úspech. Je pravda, že u doktorky sme dlho neboli a toto je nová lekárka, u ktorej bol prvý raz. No aj u tej predošlej to bývalo podobné - tiež som ho musela stále držať za ruku a bol problém mu vôbec pozrieť do hrdla. Hovorí mi, že sa hanbí.
    Nechce ani pozdraviť, keď vôjdeme do obchodu - vždy mi povie, že sa hanbí.
    No a keď sme s ním boli na ceste rozprávkovým lesom minulý rok, on sa vôbec nezapojil - nechcel povedať básničku, ani len cukrík si sám nešiel zobrať, stále sa len schovával za mňa. Nemá veľa kamarátov, iba toho jedného zo škôlky a okrem toho má 3-ročnú sestričku (tá je oveľa smelšia). Možno mu chýbajú kontakty s viacerými deťmi, neviem.
    Neviem, či je jeho správanie normálne, no zdá sa mi to už priveľa. Prehliadku budeme musieť absolvovať znova, no už teraz mám strach ako to celé dopadne.
    Tiež mám strach, keď pôjde do školy - i keď dovtedy sa možno veľa zmení, ale aj tak sa bojím, že tam bude mať problémy kvôli svojej nesmelosti.
    Myslíte si, že by bolo vhodné navštíviť detského psychológa? Alebo z toho syn vyrastie?
    Ďakujem za odpoveď!

    Odpovedá:

    Je ťažké to jednoznačne povedať. Závisí to od mnohého. No v zásade je predpoklad, že sa postupne oťuká a osmelí, no netreba ho lámať cez koleno. To môže celej veci uškodiť. Vhodné sú maličké výzvy, posmeľovanie, ak potrebuje držať za ruku, tak mu to dopriať atď. Dieťaťu môže dosť pomôcť, ak sa využije jeho vzťah s kamarátom, aby sa dostal do kontaktu aj s inými deťmi, návštevy, primerané pestovanie vzťahov. Ak sa aj nezapojí, ako na jej ceste lesom, nevadí, hlavne že ide, že vidí, čo ľudia robia, ako sa k sebe správajú a podobne.

    S lekárkou by ste sa mohli dohodnúť vopred, že prídete skúsiť, že by sa mohli najprv trošku zoznámiť a uvidíte, či sa bude dať vyšetriť alebo nie. Ak nie, súsite ešte raz. Niekedy to dieťa potrebuje, aby malo možnosť si vybrať, samo určiť, kedy je pripravené. Ak vníma rešpekt ku svojej osobe, k nesmelosti a hanblivosti, zvyčajne sa cíti v bezpečí a lepšie spolupracuje.

  • zlá výchova?

    , Autor: odbornik2

    Ak dovolíte, poprosila by som o Váš názor.
    Mám skoro 5.ročnú dcérku. Do 4.roku života z nej bolo milé spolupracujúce dievčatko. Posledné mesiace ju však "nespoznávam". Je vzdorovitá, robí naschvály, úmyselne robí zle malému bratovi, keď jej niečo vyčítam zamračí sa na mňa, vyplazuje jazyk. Je problematické sa s ňou na niečom dohodnúť. Neúspech v hocičom ju dokáže až zúrivo nahnevať, miestami rozplakať. Len ťažko sa koncentruje na drobné úlohy v zošitoch pre deti. Na druhej strane je však nepochopiteľne bojazlivá v domácom prostredí - bojí sa ísť sama večer na záchod, nerada spí sama vo svojej izbičke. Tvrdí, že má pocit, že by k nej niekto mohol v noci prísť alebo sa od dverí na ňu pozerať. Tiež odmieta moje prejavy náklonnosti - keď sa ju snažím objať a udržať v objatí, tak mi povie, aby som ju nechala, lebo ju tlačím. Najviac sa ma však dotklo to, keď "utekala" sa hrať a spávať k babke, vraj z dôvodu, že je tam lepšie a že si tam viac oddýchne. Babka bývala v byte vzdialenom od nás autom cca 10minút. Byt je nezariadený,vačšinou len holé steny, dcérka tam nemá k dispozícii žiadne hračky. Babka tam býva prechodne a dcérka to vždy "využije". Mám z toho zlý pocit. Moje vnútro mi hovorí, ako keby jej niečo u nás doma vadilo. Môj vzťah s partnerom nie je ideálny. Naše hádky dcérka citlivo vníma. Ani jej vzťah s otcom (mojim partnerom) nie je ideálny. Náš tatino je pracovne vyťažený a nemá na deti čas. Alebo si ho len nechce urobiť (môj názor).
    Poprosila by som o Váš pohľad na vec. Ja vnímam dcérku akoby vnútorne nevyrovnanú. Mám pocit, že svojím správaním niečo maskuje. Alebo sú to všetko len prejavy vzdoru, ktoré je typické pre predškolákov? Ďakujem za radu!!!

    Odpovedá:

    Volá sa to aj prvá puberta. (Niektorí rodičia si ani nevšimnú prechod z obdobia vzdoru do tohto, niekedy tiež dosť náročného, obdobia...)

    U babky by aj malo byť lepšie, lebo babky a dedkovia nemusia byť takí prísni, ich "povinnosťou" alebo skôr právom, je deti viac rozmaznávať a aj tým, že už o rodičovstve vedia svoje, od mnohých vecí upúšťajú. Netreba to zvyčajne brať osobne, hoci verím, že sa to rodičov dotýka.
    No vy zároveň píšete, že u vás doma medzi vami, rodičmi, býva horúco, máte konflikty či hádky a to môže byť tiež jedna z vecí, ktorej sa dcéra návštevami u babky môže vyhnúť. S domácimi či rodičovskými konfliktami môže súvisieť aj jej úzkosť, čiastočne aj to, že je na vás protivná.
    Navyše (aby toho nebolo málo) v tomto období (zhruba v tomto), môže dcéra začať mierne a niekedy aj nemierne súperiť s matkou o otcovu priazeň. Je to normálna a prirodzená súčasť vývinu dieťaťa. Niekedy môže byť naozaj pre matku bolestné, keď sa z prítulnej, milej, milovanej i milujúcej dievčinky stane malá potvora a niekedy tne riadne do živého.
    Tak si vyberte.

  • dcéra sa nebojí cudzích ľudí

    , Autor: odbornik2

    dobrý deň,
    je to asi smiešne, ale trápi ma to. Moje dieťa má 9 mediacov a vôbec sa nebojí cudzích ľudí, naopak ich vyhľadáva, chce aby ju nosili na rukách a keď ju chcem zobrať k sebe, tak sa otáča, ignoruje ma alebo sa zakvačí do cudziemu do náručia. Pripadám si akoby som ju týrala a preto nechce ísť ku mne.Je pravda, že z mojím mužom ju nosíme iba minimálne, ale stále sa spolu hráme, rozprávame. Soňa je veselá, stále džavoce a smeje sa. Keď sme doma, tak je všatko v poriadku, problém nastáva, keď sme u susedy alebo u svokrovcov alebo v obchode. Tam sa stáel pýta k druhým ľuďom a mňa nechce!

    Odpovedá:

    Nebojte sa, neznamená to, že vás nemá dosť rada. Len si užíva ľudí a novinky. Postupne sa to možno zmení, keď sa ešte viac naviaže na vás. (Potom sa jej možno pár rokov len tak ľahko nestrasiete :))

Otázok: 304