Bonding – magické hodiny po pôrode Stiahnuť v PDF

Bonding – magické hodiny po pôrode

12.9.2016 v kategórii Pôrod

Prvé spoločné chvíle prežívame s dieťatkom zvyčajne v pôrodnici, ktorá vo veľkej miere podmieňuje, ako budú tieto momenty vyzerať. Čo presne sa vtedy deje? Ako čo najlepšie naštartovať vzťah s človiečikom, ktorý bude už navždy patriť medzi tých „zopár najdôležitejších“ v našom živote?

Čo je to bonding

Mesiace nosíte svoje dieťatko pod srdcom. V jednom momente je to zhluk buniek, a o chvíľu už bije malé srdiečko, tvoria sa rúčky, nôžky, charakteristické črty tváre. Vaše telo rastie spolu s ním. Hladkáte ho, rozprávate sa s ním, predstavujete si jeho tváričku a jemné prstíky. Blíži sa chvíľa, kedy ho uvidíte tvárou v tvár. Všetko smeruje k okamihu, keď na svojom tele ucítite pokožku tohto zázračného stvorenia. Pomalými pohybmi pästičiek, rúk i nožičiek a vytrvalým mrvením sa dostane až k vašej bradavke, k miestu, kde sa cíti najbezpečnejšie. Priplazí sa až tak vysoko, že po prvýkrát pozrie do očí svojej mamy. S dieťatkom sa zrodila matka. Drobček cíti známy tlkot srdca a pulzovanie vašej krvi, spoznáva vôňu vášho tela. Nič viac v tomto momente nepotrebuje. A pri mame je najlepšie. Aj takto môže vyzerať prvý kontakt s bábätkom po pôrode - tzv. bonding.

Zaujímavé: Prenatálna komunikácia matky a dieťaťa

Pripútanie sa – vyvrcholenie pôrodu

Utváranie vzťahu s bábätkom v období krátko po narodení sa nazýva fázou pripútania sa (angl. bonding). Matka aj dieťa sú v tomto senzitívnom období nastavení, aby boli spolu. Pre novorodenca je matka v novom svete jediným spojením s prostredím, v ktorom trávil celý svoj doterajší život. Pozná jej vôňu – jej prsia mu pripomínajú plodovú vodu, ktorú si pamätá zo svojho pobytu v brušku. Tú istú vôňu plodovej vody cíti zo svojich pästičiek, ktoré si inštinktívne oblizuje. Pozná matkin hlas, ktorý posledné mesiace vnímal cez steny maternice. Pozná rytmus jej srdca, šum pulzovania jej krvi. Všetko ostatné je pre neho cudzie, zvláštne a neprirodzené. Pre matku je pohľad na narodené bábätko veľkým uspokojením – cíti inštinktívnu, evolučne danú potrebu byť blízko pri ňom, spoznávať ho a ochraňovať.

Bonding (pripútavanie sa) je proces utvárania silného puta medzi rodičom (najmä matkou) a dieťaťom. Nejde o jednorazovú udalosť, ale o kontinuum, ktoré sa začína už počas tehotenstva, pokračuje najmä obdobím pôrodu a po pôrode, ako aj v prvých mesiacoch života s dieťaťom. Toto puto je biologicky podmienené, prejavuje sa ako silná náklonnosť, potreba vzájomného kontaktu, ochraňovania zo strany rodiča a snaha o uspokojovanie potrieb bábätka. Prerušenie puta (tzv. separácia) vedie u matky aj bábätka  k vyplavovaniu stresových hormónov – dieťa plače, matka cíti obavy a strach o dieťa. Kvalita základného puta ovplyvňuje neskoršiu väzbu (angl. attachment) medzi bábätkom a rodičom, ktorá je veľmi dôležitá pre zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa.  

História bondingu

Teória pripútania sa (angl. bonding theory) vznikla pred takmer 40 rokmi a vyvolala veľký ohlas medzi rodičmi, pediatrami, ale aj výskumníkmi. Jej autori, Marshall H. Klaus a John H. Kennell (1976), vo svojej knihe tvrdili, že práve prvé hodiny po pôrode sú nesmierne a neopakovateľne dôležité pre pripútanie sa matky k svojmu dieťaťu a pre kvalitu ich neskoršieho vzťahu. Prirovnávali tento jav k pozorovaniam z ríše zvierat. Chýbajúci kontakt medzi matkou a mláďaťom v senzitívnom období po pôrode vedie v prírode k odvrhnutiu mláďaťa. Neskorší výskum poukázal na to, že vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú komplexnejšie ako u zvierat a chýbanie prvého kontaktu nemusí znamenať, že medzi nimi nevznikne puto. Existuje však množstvo poznatkov o tom, že tesný a vrelý kontakt medzi matkou a novorodencom špecificky v prvých hodinách po pôrode má pre oboch výsostne pozitívne dôsledky.

V súčasnosti zažíva teória bondingu svoju renesanciu, pretože sa vďaka pokročilejším výskumným metódam dozvedáme čoraz viac aj o tom, ako pripútanie sa prebieha na biologickej úrovni a akú rolu v ňom zohrávajú hormóny. Za dva najdôležitejšie faktory, ktoré podporujú úspešné pripútanie sa a bezproblémové naštartovanie dojčenia, sa považuje kontakt koža na kožu medzi matkou a dieťaťom (tzv. klokankovanie) a umožnenie bábätku, aby sa v prvých chvíľach po pôrode samé dostalo k maminej bradavke a začalo sať (tzv. samoprisatie).

Koža na kožu

Základom pripútania sa po pôrode je, aby bolo bábätko ihneď po narodení položené nahé na telo matky v prenatálnej polohe (kontakt koža na kožu, ang. skin-to-skin alebo klokankovanie, angl. kangaroo care) a zotrvalo v tomto kontakte minimálne 1 hodinu. Zdola zohrievané telom matky, zvrchu prikryté látkou. Metóda bola uvedená do praxe v kolumbijskej Bogote v roku 1978, keď situácia neumožňovala umiestniť všetkých predčasne narodených novorodencov do inkubátorov. Profesor neonatológie Edgar Rey Sanabria nariadil matkám nepretržitý kontakt koža na kožu a exkluzívne dojčenie na požiadanie. Tento spôsob starostlivosti zlepšil ukazovatele umožňujúce prežitie predčasne narodených detí, znížil riziko ochorení, podporil úspešnosť dojčenia a tiež matkinu sebadôveru a spokojnosť (Conde-Agudelo A. et. al., 2003,  Charpak, N.,et.al, 2005). Neskorší výskum potvrdil blahodárny účinok telesného kontaktu na predčasniatka – bábätká lepšie spali a ich mozog aj krvný obeh dozrievali rýchlejšie ako u detí, ktoré boli umiestnené v inkubátore (Feldman a Eidelman, 2007). Kontakt pôsobil pozitívne aj na matky predčasne narodených detí. Boli menej depresívne a po návrate z nemocnice, keď malo dieťa pol roka, prejavovali voči nemu viac citlivosti ako matky detí, ktoré boli kvôli predčasnému narodeniu od detí oddelené. 

Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2007 analyzovala dovtedajší výskum o efekte kontaktu koža na kožu medzi matkou a novorodencom a potvrdila, že sa jedná o praktiku, ktorá má na dieťa aj matku blahodarné účinky, a to nielen u predčasne narodených. Novorodenec je na koži matky vystavovaný baktériám, ktoré ho môžu chrániť pred choroboplodnými zárodkami. Kontakt koža na kožu vytvára optimálne podmienky popôrodnej stimulácie, ktoré napomôžu vhodnej adaptácii dieťaťa. Dýchaním matky sa dieťatku stimuluje vestibulárny systém, zodpovedný za priestorovú orientáciu a rovnováhu. Hlasom matky, zvukom jej srdca a pulzovaním jej krvi sa stimuluje sluch. Všetky tieto zvuky dieťa čiastočne pozná z prenatálneho obdobia, čo napomáha plynulejšej adaptácii na radikálnu zmenu, akou novorodenec prešiel v posledných minútach a hodinách. Deti menej plačú a zlepšuje sa ich telesná teplota. Majú nižšiu hladinu stresových hormónov a podporuje sa aj štart dojčenia (Bystrova, 2003, Bystrova a kol., 2007, Charpak, 2005, Christensson, 1998, Christensson a kol., 2008). Podobne u matiek klesne hladina stresového hormónu kortizolu v krvi, zníži sa aj ich krvný tlak a posilní sa vylučovanie hormónu oxytocínu, ktorý podporuje vznik puta matky k bábätku, a rýchlejšie sa upokoja v prípade, že bol pôrod vyčerpávajúci (Handlin a kol., 2009; Velandia a kol., 2010).

Bábätká, ktoré sú bezprostredne po pôrode priložené na telo matky aspoň na 1 hodinu:

  • majú vyššiu telesnú teplotu a dokážu ju lepšie regulovať,
  • vykazujú vyššiu hladinu krvnej glukózy a rýchlejšie sa im stabilizuje pH krvi,
  • prežívajú menej stresu „z narodenia“, výrazne menej plačú, sú po pôrode bdelé a pripravené na kontakt s matkou,
  • prejavujú typické správanie, ako sú pohyby rúk a nožičiek, ktorými sa prisúvajú k bradavke matky, stimulujú ju a aktívne sa prisávajú, čo podporuje štart dojčenia.

Matky, ktorým je bábätko po pôrode priložené koža na kožu:

  • majú v tele menej stresových hormónov, sú pokojnejšie, majú menšie riziko popôrodnej depresie,
  • vylučujú viac prirodzeného oxytocínu, vďaka čomu rýchlejšie porodia placentu, zníži sa popôrodné krvácanie a naštartuje sa produkcia materského mlieka.

Americká Pediatrická Akadémia  (AAP) odporúča kontakt koža na kožu i ďalšie dni po pôrode, pričom už niekoľko minút denne prináša nasledovné výhody:

  • regulácia telesnej teploty, stabilizácia srdcovej činnosti a dýchania,
  • predĺženie času, ktoré dieťa strávi v hlbokom spánku a pokojnom stave bdelosti,
  • redukcia plaču,
  • intenzívnejšie dojčenie a nárast hmotnosti

Prečítajte si: Psst, prichádza na svet dieťatko... alebo Aký je ideálny pôrod?

Čo hovoria výskumy

Bezprostredný kontakt koža na kožu s bábätkom je efektívny spôsob, ako podporiť dojčenie. Americký výskum, do ktorého bolo zapojených viac ako 20-tisíc matiek, zistil, že väčšina žien, ktorých deti boli pri odchode z pôrodnice plne dojčené, mala s dieťaťom kontakt koža na kožu aspoň 1 hodinu počas prvých troch hodín po narodení. Ak bolo dieťa na telo matky položené na kratší čas (napr. na 15 minút), prispelo to tiež k úspešnému dojčeniu (pravdepodobnosť úspešného dojčenia bez potreby prikrmovania tak stúpla o 15 percent). Pri kontakte, ktorý trval viac ako hodinu, však bola pravdepodobnosť úspešného dojčenia bez prikrmovania až 2-násobne vyššia ako u žien, ktorým bábätko nebolo priložené na telo bezprostredne po pôrode vôbec (Bramson a kol., 2010). Podobná  štúdia z Poľska zistila, že kontakt koža na kožu aspoň na 20 minút ihneď po pôrode viedol k predĺženiu obdobia dojčenia v priemere o 2 mesiace (Mikiel-Kostyra a kol., 2007).

Niektoré výskumy prinášajú dôkaz aj o tom, že „klokankovanie“ po pôrode podporuje aj neskorší vzťah medzi matkou a bábätkom a prispieva k tvorbe bezpečnej väzby s matkou, ktorá je veľmi dôležitá pre všetky ďalšie vzťahy dieťaťa v jeho živote.  

Švédsko-ruský výskum z roku 2009 porovnával štyri skupiny matiek a ich novorodencov. Prvá skupina detí bola ihneď po pôrode priložená k mame koža na kožu a dieťa zostalo s matkou celý čas od pôrodu v súlade s prístupom rooming-in (bábätko a mama sú v nemocnici spolu na jednej izbe). V druhej skupine bolo bábätko najskôr umyté, oblečené a až potom bolo položené matke do náručia a ďalej s ňou bolo na jednej izbe. Tretiu skupinu tvorili matky, ktorých deti boli celý čas v pôrodnici od matky oddelené na novorodeneckom oddelení. Deti v štvrtej skupine boli po narodení nejaký čas na novorodeneckom oddelení a potom boli s mamou na jej izbe. Ukázalo sa, že kontakt koža na kožu počas prvých dvoch hodín života bábätka spojený s prvým prisatím na prsník mali jednoznačne pozitívny efekt. Bábätká, ktoré mali túto možnosť, mali neskôr lepšiu schopnosť upokojiť sa a boli menej dráždivé. Ich matky citlivejšie reagovali na potreby svojich detí aj rok po narodení, čo podporovalo vznik bezpečnej väzby medzi mamou a bábätkom. Práve čas ihneď po pôrode bol obzvlášť dôležitý – ani nepretržitý rooming-in nevykompenzoval chýbajúci kontakt koža na kožu prvé dve hodiny po pôrode (Bystrova a kol., 2009).

Prvé prisatie

Druhým, kľúčovým bodom pripútania sa po pôrode je prvé prisatie bábätka na prsník rodičky. Pozoruhodné videá potvrdzujú, že novorodenec je inštinktívne schopný takzvaného samoprisatia, teda dokáže sa preplaziť z brucha matky až k bradavke, ak mu dáme priestor a čas. Očká novorodenca bývajú doširoka otvorené  a prvýkrát pozerajú do očí čerstvej mamy. Tento nezabudnuteľný moment  má výhody pre matku aj dieťa na psychickej aj fyziologickej úrovni.

Vedecky doložené

Vedci  analyzovali videonahrávky samoprisatia desiatich novorodencov, ktorí prišli na svet vaginálnym pôrodom, kedy matka nedostávala žiadne lieky proti bolesti ani syntetický oxytocín. Analyzovali pohyby rúk, prstov, úst a jazyka, pozíciu tela a sanie. Zároveň každých 15 minút analyzovali hladinu hormónu oxytocínu prítomného v matkinej krvi. Vedci zistili, že novorodeniatka sa pripravujú na prisatie tak, že rukami skúmajú a stimulujú prsia matiek. Pohyby rúk podobné masáži ustali, keď novorodenci  sali a obnovili sa, keď sať prestali. Počas tejto aktivity významne vzrástla hladina oxytocínu v tele matky. Prirodzené správanie novorodencov teda ovplyvňuje vylučovanie oxytocínu do krvi matky, čo má priaznivý vplyv na zavinovanie maternice, zníženie popôrodného krvácania, produkciu mlieka a interakciu medzi matkou a dieťaťom (Ann-Sofi Matthiesen, et.al. 2001). Evoluční biológovia prisudzujú prvému prisatiu krátko po pôrode veľký význam pre matku – prirodzený nárast oxytocínu vďaka masáži zo strany bábätka totiž podporuje pôrod placenty a pomáha predchádzať nadmernému popôrodnému krvácaniu, ktoré môže byť pre ženu smrteľne nebezpečné (Trevathan, 2013).   

Oxytocín je hormón, ktorý je počas pôrodu zodpovedný za otváranie krčka maternice a jej kontrakcie. Novodobý výskum prináša čoraz viac zistení o dôležitosti tohto hormónu najmä pre našu emocionalitu a sociálne interakcie. Zohráva  kľúčovú rolu pri prežívaní vzťahov k opačnému pohlaviu, a preto sa zvykne nazývať aj hormónom lásky. Jeho vylučovanie je spojené s pocitom zaľúbenia sa, ale aj s pocitom dôvery, či štedrosti voči druhým. Po pôrode sa oxytocín vylučuje napríklad pri dojčení, kedy bábätko ústami stimuluje bradavku matky. Podporuje sa tak produkcia mlieka, ale aj prežívanie vzájomnej lásky a náklonnosti medzi matkou a dieťaťom. 

Výskum zaoberajúci sa touto témou naznačuje, že samoprisatie si vyžaduje čas a pokojné prostredie, kde môžu byť matka s novorodencom bez vyrušovania. Svoju rolu pri ňom zohrávajú aj lieky, ktoré žena dostáva počas pôrodu, najmä opiáty proti bolesti.

Pozorovania novorodencov, ktorých matky počas pôrodu nedostali žiadnu látku na zníženie bolesti, ukázali, že čas samoprisatia vykazuje veľkú variabilitu. Pohyby bábätka z brucha matky smerom k bradavke začnú po 12 až 44 minútach po priložení a k prvému saniu dochádza po 27 až 71 minútach (Widström et al, 1987, Righard, Alade, 1990). Ak matka dostala počas pôrodu analgetiká, čas potrebný na prvé prisatie môže byť ešte dlhší. Podľa švédskej štúdie (Ransjö-Arvidson a kol., 2001), bábätká po pôrode s analgetikami prejavovali menej pohybov smerujúcich k posunu k bradavke a k prisatiu. Takmer polovica z nich sa sama neprisala ani do 150 minút. V uvedenej štúdii boli testované látky mepivakaín, bupivakaín a petidín, zvaný aj meperidín, resp. ich kombinácia. Téma vplyvu analgetík na novorodenca ja zatiaľ málo preskúmaná (Reynolds, 2010). Vedci sa však zhodujú, že ak je látka podaná epidurálne, jej následky pre bábätko sú menšie ako v prípade tzv. systemickej analgézie, pri ktorej sú opiáty podávané krvou. Pri systemickej analgézii je totiž potrebné podať podstatne väčšiu dávku ako pri epidurálnej. Vzhľadom na chýbajúci výskum, resp. rôzne výskumné závery, sa však aj v prípade epidurálnej analgézie odporúča venovať zvýšenú pozornosť podpore prvého prisatia a dojčenia počas prvých dní po pôrode.

Napriek tomu, že prvé prisatie je normálnym javom po prirodzenom pôrode, v nemocničnom prostredí sa s ním nestretávame príliš často. Prečo je to tak? Prvé priloženie dieťaťa ako aj kontakt koža na kožu často kolidujú s rutinnými postupmi a vyšetreniami. Najčastejším scenárom je, že dieťa je bezprostredne po narodení dané neonatológovi, ktorý ho ošetrí a pomeria. V niektorých nemocniciach potom dieťa priložia matke na telo, avšak stretneme sa aj s prípadmi, kedy je kontakt minimálny a rodička je ponechaná na sále 2 hodiny bez bábätka, zatiaľ čo dieťa putuje na novorodenecké oddelenie, kde ho vykúpu, zabalia do perinky, či dokonca pohostia glukózou. Mamička bábätko dostáva až po prevezení na izbu, aby ho nadojčila. Prax ukazuje, že aj pomerne krátke odlúčenie bábätka vyvoláva u matky aj dieťaťa zásadnú reakciu – u matky toto odlúčenie vedie k stresu, ktorý ohrozuje tvorbu jej prirodzeného oxytocínu. Výskumom sa zistilo, že aj bábätko reaguje na separáciu od mamy tvorbou stresových hormónov, čo sa prejavuje plačom. Dieťatko, ktoré je prikladané s oneskorením, ošetrené a nezriedka aj umyté, v perinke, už veľakrát nie je pripravené vnímať svoju mamu a prisať sa. Vyčerpané pôrodom často zaspí. Podstatne pozitívnejšie je, ak je prvý kontakt koža na kožu realizovaný ihneď po narodení – dieťa nesmeruje do rúk pediatra, ale na brucho mamičky. Často sa tento akt spája aj s dotepaním pupočníka, čo je pre zdravie bábätka veľmi dôležité. Po 3 minútach je však pupočník prerušený a dieťa, podobne ako v prvom prípade, putuje do rúk pediatra, aby ho ošetril. Tri minúty sú príliš krátky čas na to, aby sa dieťa doplazilo k bradavke matky. Ako by to teda mohlo vyzerať?

Prvé momenty s bábätkom – tipy do pôrodného plánu: 

Ak sú novorodenec a matka v poriadku:

Prvá cesta bábätka vedie na brucho matky, kde dopulzuje pupočník. Prvé vyšetrenie bábätka prebehne na tele matky, kde neonatológ určí Apgar skóre a overí, či dieťa nemá vážny problém, ktorý by si vyžadoval urgentný zásah.

Dieťa zostáva nahé na tele matky. Nie je umývané, ani balené do perinky, iba prikryté prikrývkou spolu s matkou. Nie, naozaj neprechladne. Matka si dieťa pritúli na bruchu a zohrieva ho v náručí.

Matka a dieťa sú v kontakte koža na kožu dostatočne dlho, aby sa doplazilo k bradavke matky a prisalo sa, čo môže trvať 20 až 70 minút, alebo aj viac. Alternatívou je aj priame priloženie bábätka na hruď, kde má k bradavke bližšie, čo je vhodné, ak sú prirodzené pohyby bábätka oslabené analgetikami.

Kontakt medzi matkou a bábätkom nie je nikým prerušovaný, osvetlenie v miestnosti je tlmené, zabráni sa zbytočnému hluku. 

Rutinné ošetrenie sa nevykonáva, pokiaľ nie je nevyhnutné. Opakované Apgar skóre lekár určí opäť na tele matky, merania urobí neonatológ neskôr.

Ak má novorodenec ťažkosti:

Pokiaľ je to možné, pupočník sa nechá dopulzovať a prvý kontakt je s telom matky, aj ak by mal trvať len krátko.

Ošetrenie dieťaťa prebieha v blízkosti matky, ktorá ho môže pozorovať. Dieťa nie je odnášané do inej miestnosti, ak to nie je nevyhnutné. Ak je to nevyhnutné, sprevádza ho otec dieťaťa.

Po ošetrení je dieťa položené koža na kožu na matku, aby bolo umožnené prvé prisatie.

Ak je dieťa porodené sekciou:

Pokiaľ je to možné, pupočník sa nechá dopulzovať a prvý kontakt je s telom matky, napr. priložením k jej tvári, čím sa umožní osídlenie kože bábätka „dobrými“ baktériami.

Ak matka z rozličných dôvodov nemôže, nastupuje otec, ktorému je dieťa priložené na hruď. Hoci v  podmienkach našich pôrodníc to môže znieť bizarne, výskum preukázal, že kontakt koža na kožu s otcom je v prípade cisárskeho rezu pre dieťa lepšou voľbou ako perinka. U bábätiek sa tento postup odrazil aj na lepšom štarte dojčenia (Erlandsson a kol., 2007).

Hneď ako je to možné, je dieťa priložené matke na prsník – zvyčajne aj po cisárskom reze je  možné priloženie do 2 hodín od narodenia. 

Pre začiatok dojčenia po sekcii je dobré, ak má matka počas prvých dní pomoc pri manipulácii s bábätkom – v niektorých nemocniciach ju poskytne personál, inde môže byť potrebné priplatiť si pobyt sprievodnej osoby.

Čo v prípade, že včasné popôrodné pripútanie neprebehlo ideálne?

Máte za sebou cisársky rez, vaše dieťatko sa narodilo predčasne a potrebovalo intenzívnu starostlivosť, alebo máte adoptované dieťa? Prípadne sa k vám tieto informácie dostali neskoro? Každý vzťah je tvorený množstvom momentov a tvorí sa hodiny, dni a roky. Napriek tomu, že ideálna príležitosť na zblíženie sa s bábätkom je ihneď po pôrode, psychológovia hovoria o prvých rokoch, ktoré sú kritické pre vývin zdravej osobnosti. Dostatok lásky, dotykov, ako aj  bezpodmienečného prijatia bábätka a jeho potrieb sú pre neho tým najlepším štartom do života. Láskou a blízkosťou nemôžeme dieťa rozmaznať. Môžeme  tak urobiť napríklad nedostatkom hraníc, ale to je téma, ktorá sa vonkoncom netýka prvého roku života. Preto v prvom roku venujte dieťatku predovšetkým veľa dotykov, fyzického kontaktu a blízkosti a čím viac momentov stopercentnej pozornosti. 

Na posilnenie puta s bábätkom vám môže pomôcť niekoľko tipov, ktoré sú zároveň dobré na naštartovanie dojčenia: 

  • Čo najviac využívajte kontakt koža na kožu, a to nielen v pôrodnici – kedykoľvek vám to obom vyhovuje.
  • Buďte s bábätkom čo najviac  v kontakte – nakláňajte sa k nemu, pozerajte sa naň, rozprávajte sa s ním.
  • Dieťa masírujte a veľa sa ho dotýkajte  – posilníte tak tvorbu oxytocínu u seba aj u bábätka. 
  • Noste dieťatko v baby šatke alebo v ergonomickom nosiči.
  • Výhodou je aj spoločné spanie, alebo aspoň spanie v jednej izbe.
  • Dojčite ho na požiadanie, teda nielen podľa hodín, ale aj kedykoľvek dieťatko prejaví záujem a snažte sa pri kŕmení využívať kontakt koža na kožu.
  • Buďte s bábätkom pri zaspávaní – ak ste zástancom samostatného zaspávania, počkajte s tým minimálne 6 mesiacov, ideálne celý prvý rok.
  • Pri uspávaní bábätko dojčite, hladkajte, spievajte mu, maznajte sa...
  • Berte vážne detský plač, nenechávajte bábätko „vyplakať sa“.

Bonding a oteckovia? Dnes je častou praktikou, že pri pôrode je prítomný otecko a nezriedka je to práve on, kto uvidí dieťa skôr ako matka. Samotná prítomnosť otca pri pôrode posilňuje kvalitné pripútanie. Oteckovia môžu uplatňovať takmer všetky praktiky, ako je kontakt koža na kožu, nosenie, maznanie sa..., samozrejme, s výnimkou dojčenia. Aj keď prvé dni po pôrode je užší vzťah medzi matkou a dieťaťom, rola otca je jedinečná. Ak oteckovia venujú deťom dostatok času a pozornosti, už o niekoľko mesiacov je zjavné, že je to investícia, ktorá sa vyplatila.

Takže, pripútajte sa prosím, dobrodružstvo sa začína!

 

 

Zoznam hlavných literárnych zdrojov k článku Bonding – magické hodiny po pôrode

1. Klaus, MH and Kennell, J (1976) Maternal-Infant Bonding, Saint Louis: C. V. Mosby

2. Conde-Agudelo et al  (2003). Kangaroo mother care to reduce morbidity and mortality in low birthweight infants. The Cochrane Database of Systematic Reviews.

3. Charpak N, Ruiz J, Zupan J et al (2005) Kangaroo Mother Care: 25 years after. Acta Paediatr 94(5): 514–22

4. Feldman, R and Eidelman, A (2003, online 2007) "Mother-Infant-Skin-To-Skin Contact (kangaroo Care) Accelerates Autonomic and Neurobehavioral Maturation in Premature Infants " Developmental Medicine and Child Neurology, vol. 45, s. 274-281. 

5. Bystrova K, Widström A, Matthiesen A, Ransjö-Arvidson A, Welles-Nyström, B, Vorontsov, I, Uvnäs-Moberg, K. (2003). Skin-to-skin contact may reduce negative consequences of "the stress of being born": a study on temperature in newborn infants, subjected to different ward routines in St. Petersburg. In: Acta Pædiatr, 92, S. 320–326.

6. Bystrova K, Widström AM, Matthiesen AS, Ransjö-Arvidson AB, Welles-Nyström B, Vorontsov I, Uvnäs-Moberg K (2007). "Early lactation performance in primiparous and multiparous women in relation to different maternity home practices. A randomised trial in St. Petersburg." Int Breastfeed J 2: 9 

7. Handlin L, Jonas W, Petersson M, Ejdebäck M, Ransjö-Arvidson A, Nissen E, and  Uvnäs-Moberg K. (2009) Effects of Sucking and Skin-to-Skin Contact on Maternal ACTH and Cortisol Levels During the Second Day Postpartum—Influence of Epidural Analgesia and Oxytocin in the Perinatal Period.  Breastfeeding Medicine, 4(4): 207-220.

8. Bramson L, Lee JW, Moore E, Montgomery S, Neish C, Bahjri K. Effect of early skin-to-skin mother-infant contact during the first 3 hours following birth on exclusive breastfeeding during the maternity hospital stay. Journal of Human Lactation 2010;26(2):130–7.

9. Mikiel-Kostyra K, Mazur J and Boltruszko I. (2002), Effect of early skin-to-skin contact after delivery on duration of breastfeeding: a prospective cohort study. Acta Paediatrica, 91: 1301–1306. 

10. Bystrova K, Ivanova V, Edhborg M, Matthiesen A-S, Ransjö-Arvidson A-B, Mukhamedrakhimov R, Uvnäs-Moberg K and Widström A-M. (2009), Early Contact versus Separation: Effects on Mother–Infant Interaction One Year Later. Birth, 36: 97–109.

11. Matthiesen A S et al., 2001: Postpartum maternal oxytocin release by newborns: Effects of infant hand massage and sucking. Birth, 28, S. 13–19.

12. Trevathan, W R. (2013). Birth and the First Postnatal Hour. in Evolution, Early Experience and Human Development: From Research to Practice and Policy. Oxford University Press.

13. Widström A M., Ransjö-Arvidsson A B, Christensson K , Matthiesen A S, Winberg  J and Uvnäs-Moberg K. (1987) Gastric suction in healthy newborn infants. Effects on circulation and developing feeding behaviour. Acta Paediatrica Scandinavica 76, 566–572.

14. Righard  L & Alade M (1990). Effect of delivery room routines on success of first breast-feed. The Lancet, 336, 1105-1107.

15. Ransjo-Arvidson  A, Matthiesen  A , Lilja G, Nissen E, Widstrom A, & Uvnas-Moberg K. (2001). Maternal analgesia during labor disrupts newborn behaviors: Effects on breastfeeding, temperature, and crying. Birth, 28, 5-12, 28.

16. Reynolds F. (2010) The effects of maternal labour analgesia on the fetus. Best Pract Res Clin Obstet Gynaecol;24:289–302

17. Erlandsson K, Dsilna A, et al. (2007). “Skin-to-skin care with the father after cesarean birth and its effect on newborn crying and prefeeding behavior.” Birth 34(2): 105-114.

Môže vás tiež zaujímať: Materské mlieko – prirodzený imunomodulátor

Komentáre