Verím ti, že je to ťažké. Ak si miernejšej povahy ako ja,chápem, že nie je pre teba jednoduché oponovať svokre, ktorú možno istým spôsobom vnímaš ako autoritu (starší človek, rodič). Na druhej strane je však pravdou, že ak nezačneš veci riešiť čo najskôr, narastú v tvojej hlave do obludných rozmerov a môžu spôsobiť malú rodinnú katastrofu...bolo by fajn využiť pokojnú chvíľku a skúsiť sa s ňou porozprávať o tom, čo ti vadí, čo by si chcela zmeniť a pod. V tomto by mohla pomôcť prítomnosť tvojho manžela, ktorý by ťa "podržal". Možno je tvoja svokra len prostoreká - čo na srdci, to na jazyku - a neuvedomuje si, že ťa svojimi ostrými vyjadreniami zraňuje. Ak to nevyjde a rozhovor sa zvrtne v hádku, s takou možnosťou musíš tiež rátať, potom ti už nezostáva nič iné, iba asertívne obhajovať svoje práva. Si dospelý človek, čoskoro matka, ty si zodpovedná za svoje dieťa, nie tvoja svokra...možno svokra pochopí a stiahne sa do úzadia, možno ju tvoje slová naopak podráždia a váš vzťah sa ešte viac skomplikuje. Slová typu "pokiaľ sa nezmeníš, neuvidíš svoje vnúča" však skutočne považujem za krajné (a pre všetky zainteresované strany veľmi bolestivé) riešenie. Človeka však nezmeníš, preto si myslím, že aj napriek "vyloženiu kariet na stôl" rôzne výchovné rady naďalej budeš dostávať, aj keď možno povedané iným spôsobom, určite sa im však nevyhneš. Ide naozaj len o to, ako sa k nim postavíš.
Dovoľ mi ešte napísať pár riadkov o mojej vlastnej skúsenosti so svokrou. Moja svokra je celkom rozumná žena, dá sa s ňou porozprávať, svoje vnúča miluje, no veľmi často mi radí, ako by som mala robiť to či ono a pod. Spočiatku som s tým mala problém, každý zásah do výchovy som vnímala ako kritiku a urážali ma akékoľvek rady či poznámky. S odstupom času som však toho názoru, že to nemyslí zle, chce len pomôcť...vychovala predsa tri deti, má množstvo skúseností, prečo ich nevyužiť? (Samozrejme treba filtrovať, veľa vecí vo výchove sa za tie roky, kým jej odrástli deti, zmenilo.)
Časom sme si na seba zvykli, keď sa mi jej rada nepáči, vysvetlím jej, prečo to tak robiť nebudem a ona to repšktuje, veď ako som už písala vyššie, v konečnom dôsledku som mama predsa ja.
Držím ti palce