caute mamicky, ja mam 14 mesacnu dceru, zatial nase prve dietatko. ten rok prebehol ako voda a ani som sa nenazdala, a mala zacala sama behat a byt v podstate samostatna. prve tyzdne su vzdy taka zatazkavajuce, ale ked si uz najdete rytmus dna a taky ten stereotyp, potom to zacne byt v pohode. prve mesiace sme sa zživali, zvykali, ucili a plakali tiez:) uz v porodnici som si dost odplakala, a plakali sme tusim vsetky:) a aj doma hojne, ked muz isiel do prace, kde dosiel z prace, hocikedy to na mna doslo a tak som si chvilku porevala a bolo dobre. takze je to upne normalny stav a do nejakej psychodzy prejde len malokedy. potom uz treba vyhladat lekara... revala som, hoci nie preto, ze mala by nejedla. skor naopak. vobec neodsudzujem maminy, ktore prosto nemozu kojit. mam kamaratku, ktora 5 mesiacov poctivo odsavala a tak malemu davala aj materske mlieko a aj UM. to sa ceni a ja to obdivujem, lebo viem, ake je to takze vydolovat z prsnika mlieko. kojim dodnes a poviem vam, ze by som rada uz aj prestala. nase kojenie sa totiz obmedzilo len na noc a uz je to viac o zvyku. takze sme v priemere tak 3- 4 krat hore. aj na tu vycerpanost sa da zvyknut. stale si hovorim, ze jej davam to naj, ale aj tak... ked jej nebodaj nedam prsnik, zafarbi sa do bordova a tak sa rozjeduje, ze pobudime polku susedov. ale UM absolutne odmieta a tak sa tiez pomaly trapime. tu uz fakt neni co zavidiet:)
teraz je na slovensku babyboom, takze sa musime len pekne zgrupovat a rozpravat sa o radostiach a o starostiach. prajem vam pekne dni s krpcami. a ja osobne do prace nejdem, ked si to len predstavim, ze by som musela ist, tak mi je do placu. uzivajte si dietky, ten cas straveny s nimi vam uz nikto nevrati.