Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Ked´ bábätko nezaplače...

Otvorím tému,ktorú som tu akosi nenašla...možno zatiaľ nik nenašiel odvahu o tom rozprávať....nájdu sa nejaké mamičky,ktoré prišli o bábätko krátko pred pôrodom,my sme prišli o bábätko v 37 tt...už sa malo narodiť ...a nie umrieť...na anjelikoch mám už všetko prečítané...dodajte mi sily d´alej žiť.....ako ste to prekonali??

  • kukuk
    09.06.2009, 10:39

    Mojej mame zomrelo babo 5 dni po porode. Vsetci sme sa na babatko tesili, aj ja na braceka. Bolo to uz davno, niesla to velmi tazko, priznala sa, ze nepresiel jediny den, kedy by si na svoje babatko nespomenula. Bolest zacala utichat az po rokoch, ale babatko v jej srdci ma stale svoje miesto. Myslim si, ze by pomohlo nosit babatko vo svojom srdci a v duchu sa mu prihovarat a snazit sa mysliet na to, ze raz bude mat surodenca a tentokrat uz vsetko dopadne dobre, treba tomu silno verit. Drzim Vam palce.

  • sofinka27
    09.06.2009, 12:29

    ahoj na takuto vec treba hlavne veľa sily a myslieť na niečo uplne ine.mne zomrelo babetko 11 dní po porode.mala som mať dvojičky a mame len jednu sofinku.tiež som trpela a hropzne,ale kedže mi zostala ešte druha dievka tak som hlavne musela davať veľa energie jej a silu bojovať aby mi prežila aspon ona.časom človek prestava mysleiť denne a spomenie si iba sem-tam že ake by to bolo krasne keby sa spolu baby teraz hrali a ake by boli spolu zlate.ale asi taky je osud alebo neviem si to vysvetkliť doteraz.vždy to najhoršie prežívam ked som na cintoríne.dokonca aj mne zomrela sestra ked mala jeden deň tak su spolu v jednom hrobčeku dve dievky.a aspon sa dvaja anjelikovia nenudia a možu sa spolu hrať.čas tú bolesť zoberie preč.treba sa rychlo postarať o dalšie babetko a straosti s ním vám pomožu zabudnuť.držím palce a veľa sily.

  • dadka6025
    09.06.2009, 15:05

    ahoj, o prve dietatko som prisla v 27tyzdni, nebolo to lahke a boli to doteraz. Pomohlo mi to ze som asi 3 mesiece potom otehotnela, mala som hrozny strach ale vsetko dobre dopadlo. Hlavne tomu nechaj volny priebeh a zbytocne sa v tom nevrtaj, myslim tych anjelikov co si uz celych prečitala. Snaz sa najst iny zmysel tej bolestnej skusenosti, nikdy nezabudnes ale nesposobuj si bolest. Pokial bolo z genetiky vsetko o.k tak by bolo najlepsim liekom dalsie babo. Aj napriek tomu strachu a bolesti,

  • arian
    14.07.2009, 15:45

    Ahoj!

    Je mi velmi luto co sa Vam stalo..je to urcite velmi tazke, a aj keby som ti chcela pomoct prekonat smutok nad stratou s laskou ocakavaneho dietatka, neviem ako.
    Mozno ti pomoze sa s niekym, kto nieco podobne zazil, porozpravat a mozno spolu najdete silu prekonat to. Na tejto str. si pisu mamicky, ktore maju rovnaky osud alebo podobny, ako ty. Snad ti pomoze, ked tu bolest budes zdielat s ostatnymi mamickami.......   http://www.modrykonik.sk/forum/show.php?vThreadID=52563&vGroupOffset=0&=&vOffset=0#end



    Prajem ti aby si nasla v sebe dostatok sily a raz aj ta velka bolest prebolela :tup: :heart: .

    Arian

+ -
Príspevkov: 4