Ahoj,
mala mi spinka, tak sa ti pokusim rychlo co-to este napisat a potom sa pustim do prace :)
Mala som planovany cisarsky, takze ma do nemocnice prijali den vopred. Akosi sa vsak "vbloudila" chybicka a dali ma na izbu s mamickami, ktore mali uz-uz pred porodom, v kontrakciach a v bolestiach vzdychali, jedna zprava, druha zlava a ja uprostred - ti poviem, ze to pre mna nebolo zrovna najprijemnejsie, ale co uz. Potom prisli za tou maminou vpravo a zacali sa jej vypytovat kadeco ohladom astmy - a ona v bolestiach a so zufalstvom v ociach ich presviedcala, ze nema astmu.. Hovorim si, hm, "fajn", nie som sama astmaticka.. Potom zistili, ze som na tej izbe omylom a poslali ma na tu spravnu. Dali mi kartoteku a stihli poznamenat, ze na dalsi den asi rodit nebudem, lebo nemam dobre ranne vysledky krvi. Ostala som pozerat v nemom uzase a potom som sa spamatala a spytala, ze o com hovoria, ked mne dnes krv vobec nebrali - to vsak bol moj spis uz popisany kadejakym infom - samozrejme vysvitlo, ze tu rodicku z izby si poplietli so mnou - astmu mam ja a zle vysledky krvi ona.. Tak sa to zacalo. V podstate som ale tento ich preslap znasala napriek miernym nervom (z hladu - to bol stvrtok a ja som od stredy popoludnia uz nemohla jest) celkom ok. Potom som cely stvrtok lezala na izbe a cakala na svoj den D. Bez jedla. Teda na obed mi ponukli nejaku omacku alebo co, aby som si trochu zatlacila pocit hladu, no bohuzial, pre moje chutove bunky to bolo nejedle :( Vacsinu dna som bola na monitoringu a lezala na izbe. V piatok o osmej rano prisiel pre mna moj porodnik a povedal, ze sa idu na mna pozriet, tak som isla na vysetrovnu, obklucilo ma asi 10 ludi a "skumalo sa". Zistili, ze babatku upadaju dole nozicky (bola koncom panvovym), takze je najvyssi cas na porod. "O 9.00 rodite", povedal moj lekar a mna az striaslo. Strasne som sa tesila, ved za polhodinku bude moje dievcatko na svete, a zaroven som sa neskutocne bala. Mala som rodit pri vedomi, v ciastocnej anesteze. Na porodnom stole som sa vsak dozvedela, ze nakolko mam alergiu na mezokain, musia ma uspat. To bol dalsi sok, nestihla som sa na to ani pripravit, pichli ma do zily a dalsi dej si pamatam az od chvile, ked som na posteli cakala na vytah. Kedze sme mali zaplatenu sluzbu otec pri porode, manzel uz bol v tom case s babatkom, mohol ho fotit, natacat, objimat, bozkat, byt pri nom. A pre mna zacalo peklo na pooperacke. Bola som neskutocne smadna, tak som cely den popijala broskynovy dzus!:shock: Nikto mi neoznamil, ze nemozem pit a uz vobec nie nejaky dzus - dokonca sama sestra mi ho nalievala! Potom ma kazdu chvilu nutili ist na malu potrebu, viem, ze je potrebne mocit po operacii, ale ja som prostne nepotrebovala. Sama najlepsie poznam svoje telo a ked nemusim, tak proste nemusim. Pustali mi asi hodinu vodovodny kohutik, ale zbytocne. Potom ma vycievkovali. Doslo k vymene sluzieb a opat chceli, aby som isla na potrebu. Ked som povedala, ze nepotrebujem, opat mi isli zaviest cievku. A skusenejsia sestra zacala vysvetlovat asi 23 rocnej (arogantnej) novej sestre, ze ako sa to robi. Na moju otazku, ze snad nebudem pokusny panacik par hodin po cisarskom reze, mi povedali, ze niekde sa to naucit musi. Samozrejme, zaviedla to zle, ja som trpela v bolestiach a nakoniec mi cievku spravila aj tak ta skusenejsia sestra. Naco to bolo dobre?! Ta potom odisla a ta mlada ma kazdu hodinu posielala na zachod. Nechapala, ze ma moze cievkovat hocikolko, ked nepotrebujem , nepojdem. A ona mi drzo odveti, ze cely den som na infuzkach, ze ci si myslim, ze sa mi tie tekutiny odparuju von z tela? To uz som mala dost aj ja. O 22.hod., ked som stale nepotrebovala ist na wecko, mi povedala, ze mi ide zaviest citujem "pekacko". Povedala som je, ze nie som zdravotna sestra a budem jej vdacna, ak sa bude vyjadrovat tak, aby jej rozumel aj bezny smrtelnik. PK bola skratka pre permanetny kateter. Odisla do izby sestier a vratila sa s dalsou, asi rovnako starou sestrou a radili sa, co a ako, kam sa zavadza. Pozeram na ne, a to uz som dalej nemohla - povedala som, ze naozaj nie som testovacia mys a odmietam, aby mi cokolvek robili. Tak sa mi zacal vyhrazat, ze zavola primara. Suhlasila som, primar dal za pravdu mne, teda ze nie som povinna suhlasit s tym a slubila som, ze uz v noci urcite na toaletu budem musiet, poznam sa. potom sa mlada sestra na izbe s dalsimi troma zenami ulozila spat! Ano, lahla si do postele pre pacientov na izbe, kde kedykolvek mohol niekto z nas po operacii cokolvek potrebovat, pretoze sme boli nevladne. A spala. O 3. v noci som mala problem zobudit ju! Na druhy den, v sobotu, som sa od rana vypytovala sestier i lekarov, co chodili na izbu, aby mi povedali, aku krv ma moje dietatko. Nechapali, co zas vyzvedam, preco s tym kazdeho otravujem a nikto mi nedal odpoved. Az o 13. hod., ked prisla vizita, som sa opat spytala lekarky. A ona zas, ze preco sa pytam + ostatni jej "oznamili", ze som sa to pytala vsetkych uz. A ja jej odpovedam, ze sa pytam preto, lebo mam Rh faktor negativny a ak ho ma babo pozitivny, musia mi pichnut protilatku, Rhegu. Lekarka mi pozrie do karty a stroho povie, ze sa nemusim obavat, ze mam pozitivny Rh faktor. Oci mi skoro z jamiek vyleteli! Jaaa??? Pozitivny? 25 rokov mam negativne rhcko a zrazu sa mi zmeni na pozitivne? Povedala, ze oni sa urcite nepomylili, ze to sa nemoze stat. Ked som jej ukazala tehotensku knizku + kartu z hematologie, vraj sa pomylili tam a ja mam urcite pozitivne. Nedalo im to vsak a na moje naliehanie mi odobrali krv. Samozrejme, pravdu som mala opat ja a moj faktor je negativny. Vtedy som sa opat spytala na babatko, ktoremu az vtedy! isli odobrat krv. Opat, dcerka ma krvny faktor poz. takze mne museli pichnut protilatky - v hodine dvanastej!!! (Musi sa pichnut do 72 hod. od porodu - inak by moje telo uz v zivote nevynosilo zaidne babatko). Proste katastrofa. Naliehala som, aby ma prelozili uz na nadstandard a hned ako sa uvolnila postel, bola som tam. No a odtial to uz poznas, to si vychvalujem.
Takze zaver - neociernujem Kramare, poporodne izby, teda nadstandard su skvele, aj starostlivost, len ta pooperacka.. Na druhej strane, pevne verim, ze tam ta sestra uz nepracuje a aj lekar, ktory pochybil pri mojej krvi, sa venuje uz niecomu inemu.