Presne! Tento príspevok ako keby som ja bola písala :D
Najprv - okolo 2 rokov veku, to už vyzeralo nádejne, ale len na pár dní a potom prišiel krok späť. Mohla som dcére rozprávať, že nabudúce sa má vypýtať, že jej pomôžem, aj tak sa pri najbližšej príležitosti vycikala na kreslo, gauč, koberec. Niekedy som mala pocit, že je proste zvedavá, čo to spraví, niekedy zasa, že je mysľou úplne inde a vôbec si neuvedomuje, že ciká. Pravidelne dávať cikať tiež nefungovalo - posedela na nočníku, nespravila nič a vzápätí sa vycikala niekde na podlahu, ešte sa na tom aj dobre šmykla, spadla a udrela sa. Nikto ju nenútil, nikto ju nezahanboval ani nehrešil. Keď sa jej náhodou podarilo do nočníčka, chválili sme ju obaja s mužom do neba, dokonca sme sem-tam chodili cikať spolu, aby som ju namotivovala, že už ciká ako mama - efekt nulový. A to už mala dva roky dávno preč. Potom sme mali aj také prechodné obdobie, že doma chodila s holým zadočkom, len v šatkách a podkolienkach - vtedy chodila pekne cikať sama. Von sme išli tesne po tom, čo sa vycikala, ak sme išli na dlhšie, dostala aj plienku - ono oprať nejaké tie pančušky a tepláčky ešte nie je taký svet, ale keď si naciká do zimných topánok... ešte na druhý deň jej nemáš čo obuť.
Takže vidíš, Emília, sú deti, ktoré sa už ako dvojročné suverénne vypýtajú, ale zďaleka to nemusí byť pravidlo. Ešte je tu aj tá vec, že áno, niektoré deti nemajú plienku dokonca už ako jedenapolročné, ale - celá rodina vrátane starších súrodencov za tým drobcom potom behá, každých pár minút sa ho len vypytujú, či nejde cikať. Občasným nehodám sa aj tak nevyhnú - ale s tým sa už nikto nepochváli, Ty sa dozvieš len to, že dieťa už nemá plienku.
Emília, v konečnom dôsledku je to na Tebe, ktorá cesta bude pre Teba schodnejšia, s prihliadnutím na individualitu Tvojej dcéry, aby ste sa zbytočne netrápili. Či radšej ušetríš nejaké euráčiky za plienky, ale zasa sa naperieš, načistíš a nažehlíš, či radšej obetuješ niekoľko dní až týždňov tomu, že sa budete zaoberať viac menej len cikaním, alebo si radšej zvolíte iné spoločné aktivity. Som toho názoru, že sa nemáte kam ponáhľať. Nikto sa dcéry v živote nebude pýtať na to, dokedy mala plienky. Do školy v nich nepôjde a do škôlky veľmi pravdepodobne tiež nie.