Keď som zostala tehotná tak sme si s manželom vsugerovali, že budeme mať dievčatko - iná možnosť neexistovala. Dokonca už aj meno sme mali. No a keď mi doktor oznámil, že to bude chlapec, tak som bola veľmi sklamaná. Nedokázala som si na to zvyknúť. Vzdychala som nad dievčenskými vecami a všetkým v rodine som zakázala kupovať modré veci. Na dieťatko som sa veľmi tešila a snažila som sa, aby moje pocity neovplyvnili dieťatko. No a čo sa stalo keď sa Matejko narodil? Nevymenila by som ho ani za 1000 dievčatiek. Ako náhle budeš synčeka držať v náručí budeš tá najšťastnejšia mamička :-))) A neboj sa tvoja dcérka bude mať staršiu kamarátku v tebe. Tebe sa bude zverovať so svojimi problémami a láskami (tiež mám takýto úžasný vzťah s mojou mamičkou a to mám aj sestru, ktorá je tiež super).
P.S.: Mám dve kamarátky - jedna má dve sestry a vôbec si nerozumejú a druhá má len brata a sú úžasná dvojka.

Ďakujem všetkým za čas, ktorý ste mi venovali! Už sa s tým pomaly "vžívam", učím sa žiť s myšlienkou "mať SYNA". :baby: Veľmi mi pomohli vaše názory. V rodine som s tým mala dosť problém, nepochopil ma nikto v mojom okolí, tak som nakoniec vzdala akúkoľvek snahu hľadať porozumenie tam, kde to nejde. Tu aspoň vidím, že nie som sama a že to so mnou asi nebude také zlé. Boli sme s manželom na 3D UVZ. Už teraz, keď si prezerám jeho zatiaľ len "pokrčenú" tváričku, zvráskavené čielko, dlhočizné rúčky, nôžky, začínam sa poddávať myšlienke, že by som asi už ani nemenila za dievča. Našu malú pomaly pripravujem na bračeka, už mu vybrala aj meno. :D Ešte raz, veľká vďaka vám všetkým! :flowers:

a ako sa bude volat? :idance:

No malinká má kamaráta Samka, tak to celé akosi vyplynulo z tohto. Keď som sa jej pýtala na meno bračeka v bruško, jednoznačná odpoveď bola: Samko... :D Aj náš tata to schvaľuje, tak zatiaľ to vyzerá takto. I keď sa mi zdá, že dnes už iné mená ako Samko, Jakubko, Peťko maminy ani nevedia vymyslieť... :think: No čo, tak budem jedna z nich... :D

Mila autorka,

rovnako ako ostatne mamicky, ktore ta povzbudzovali, aj ja ti chcem povedat, ze fakt nie si v tom sama. Nie je na tom nic zle byt sklamana, ked si chcela nieco ine. Ale urcite aj u teba pride ten radostny pocit, ked budes drzat chlapceka v naruci a budes sa tesit, ze mas prave jeho a nijake ine dievcatko.

Ja mam doma 2,5 rocneho synceka a k nemu sa asi zhruba o mesiac prida mala princeznicka, teda nam pravdepodobne vyjdu naplanovane pohlavia nasich deti, dokonca aj v poradi ako sme si ich zelali. Ale neboj sa toho, ze budes mat parik. Neviem sice este povedat, ako to bude prebiehat u nas, ale ja mam mladcieho brata o necele 3 roky. A ver mi, ze len ked ma riadne nahneval, tak by som ho vymenila za sestru. Je to fakt super mat brata alebo surodenca opacneho pohlavia. Najviac sa to osvedci, ked pride obdobie puberty. Ved preco vesat vsetko rodicom na nos, ked vies ziskat pohlad na danu vec aj z opacneho pohladu? Dolezite je, aby si deticky viedla k tomu, aby drzali spolu, mali k sebe blizko a nebali sa navzajom sa zdoverit, ked uz to nechcu povedat rodicom. Navyse som si uzila s bratom a bratrancami (ako jedine dievca z jednej strany rodiny) kobec zabavy, ktory som so sesternicami nikdy nezazila. Indiani, hladanie pokladov, lezenie na stromy. A tak mam lepsiu schopnost orientacie, technickeho myslenia a schopnosti pochopit muzov ako vacsina mojich kamaratok len so sestrami. Dokonca aj teraz si mam s bratom v zdy co povedat. Hoci zije pri Bratislave a ja v Kosiciach, kedykolvek zdvihneme telefon a zavolame si co ma nove.
Nevimenila by som ho za nic na svete!!!

Tak na zaver ti len poprajem, aby sa ti podarilo vypestovat vrucny surodenecky vztah medzi tvojimi detickami, aby sa mohli jeden o druheho opriet. Nebude to vzdy jednoduche, lebo su predsa opacne pohlavia, ale v konecnom dosledku to stoji za to!!!

Pekny den

Ja mám prvého 5 ročného syna. Vždy som chcela mať najskôr dievčatko. Teraz máme 3 mesačnú dcéru a starší nedá na nu dopustiť. Ked som bola tehotná, každému vravel že chce sestričku. Rozpráva jej básničky, ona mu blaboce, stará sa o nu, pomáha pri všetkom a už sa teší, ked bude väčšia. Som rada že mám takýto párik detičiek , nemenila by som.

Mila autorka, chcem ta upokojit tym, ze si myslim, ze tvoje pocity su uplne normalne. Totiz ja premyslam uplne rovnako a nemyslim, ze je to chore. Mam 17 mesacnu dcerku a prave rozmyslame, ze sa vrhneme na druhe dietatko aby nebol velky rozdiel a rozumeli si. Tiez si v kutiku duse prajem aby to bolo opat dievcatko a to z roznych dovodov. Sice mame doma male sidlo, ale stretavam sa s dalsimi mamickami a proste chlapcekovia su v spravani ini. Kym su deti, je to podla mna jedno ci mas chlapca alebo dievca, ale ked budes mat doma dospievajuce a neskor dospele deti, je to rozdiel. Ja by som chcela dievcatko uz len z toho dovodu, ze im nemozeme zabezpecit aby malo kazde svoju vlastnu izbu. Detska izbicka ma 11m2, je malicka a nie je mozne im tam zabezpecit sukromie ked ho budu v case dospievania potrebovat. Ja mam 2 mladsich bratov, jeden je o 2 a druhy o 12 rokov mladsi (kazdy sme mali vlastnu izbu, kedze mame velky rodinny dom). Sestru nemam a ani mi nechybala, s bratmi sme vychadzali super, nehadali sme sa, nebili. S tym mladsim je to ine, zijeme uplne odlisne zivoty, on este studuje, ja uz mam rodinu, ine starosti. Ten starsi ma vo vsetkom kopiroval, stredna skola, vysoka skola, ked sme si kupili byt, tak hned aj on, no proste som mu bola vzorom. Vychadzame spolu dobre, ale nie je to taky vztah ako by som, myslim si, mala so sestrou. Nevolam si s nim kazdy den, ale zato, sa vzdy pyta na moj nazor, poradi mi, ked potrebujem pomoc. Ale nemozem povedat, ze je medzi nami uplne blizky kamaratsky vztah ako vidavam u sestier. Dievcata su financne narocnejsie, ale zato lahsie zvladnutelne po vychovnej stranke. No na druhu stranu aj vacsie rivalky a mozu sa viac hadat ako deti ci teenagerky. Ale lepsie sa postaraju o rodicov v pripade potreby, su proste citlivejsie. So mnou moja mama telefonuje denne, dokonca aj niekolko krat, brat sa takmer ani neozve, len ked od nej nieco potrebuje... no ale uz sa to lepsi. Tiez to vidim na manzelovej rodine, prva dcera, potom traja synovia. Sestra sa zaujima, synovia domov nezavolaju, i ked si rodicov velmi vazia, ale nepotrebuju byt s nimi tolko v kontakte, proste pokial ziju, su zdravi, nemaju potrebu ich pocut, pokecat s nimi, dat im vediet ako sa maju. Je to samozrejme len vseobecny pohlad a existuju vynimky, vela teda zalezi na vychove a ako si deticky vychovas, ale tie rozdiely pohlavi su hlavne v dospievani a dospelosti vidiet. No aby som ta potesila, mozes byt rada, ze jedno dievcatko uz mas a teda cloveka, ktory ti urcite bude vzdy nablizku, pokial sa nerozhadate :) Tiez to tak beriem, ze dievcatko uz mam, druhe moze byt chlapcek, i ked by som asi radsej dievcatko, ale aj manzelovi treba urobit radost (hoci nasu dcerku zboznuje a je z nej uplne na makko). A este jedna perlicka na zaver. Moja mama ked som isla pri prvom tehotenstve na velky uzv mi zelala, nech je vsetko v poriadku a hlavne nech je to zdrave... a nech je to dievcatko :) Sama vidi ten rozdiel, ma mna, ma synov a preto mi zelala dievcatko. Som zvedava co mi zazela ak sa podari aj nase druhe tehotenstvo... Je dobre, ze sa preladujes na chlapceka, je potrebne aby citilo lasku, ze ho chces, tesis sa nanho. Je to v pohode, hlavne, nech je babo zdrave a ma milujucu rodinu. Drzim ti silno palce nech vsetko prebehne v pohode a uz to neries, tes sa na synceka, verim, ze si budu s dcerkou rozumiet :) Maj sa pekne!

ahoj, nechcem tu riesit, ci sa mas alebo nemas tesit na druhe dieta - to je naozaj individualne, ako my zienky prezivame tehotenstva. a viem, ako sa zeny, ktore ho prezivaju nie prave najruzovejsie, za to zvyknu hanbit a boja sa zdoverovat, dusia to v sebe a trpia. len som ti chcela napisat, ze ja som ako tvoje starsie dievcatko a mam mladsieho brata. bojis sa, ze medzi dvoma pohlaviami nemoze byt taky vztah, aky si si pre svoju prvorodenu vysnivala. ja zasa naopak by som brata nemenila. ano, bolo obdobie, kedy sme sa vyslovene neznasali (puberta ale plieska aj v cisto sesterskych vztahoch, len tam neviem, ako to prebieha), ale obdobie odznelo, a dnes (obaja sme tridsiatnici) na seba nevieme dopustit, pomahame si a vela sa vieme aj porozpravat. moja mama to ma so svojim mladsim bratom uplne rovnake, aj ked oni tu pubertalnu 'neznasanlivost' preskocili. no a najsvetlejsim prikladom krasneho vztahu brata a sestry v mojom okoli je moj manzel, ktory ma so sestrou naozaj velmi pekny vztah. ked som sa na tuto temu s nim zhovarala, tak si vazne nepamatal ziadne 'cierne' obdobie a tie ich hry s legom pocas celeho detstva su povestne po celej rodine.
skus sa netrapit tym, ze sa ti nesplnil sen a nesustred sa na to, v com vidis negativa. surodenci rozdielnych pohlavi mozu mat rovnako krasny vztah, ako dve babizne, aj ked si nemusia pri tom zapletat vrkociky :)
drzim palce a vsetko dobre prajem.

Ahojky, nikto ťa neodsudzuje za to, čo tu píšeš ani za to ako to cítiš, ale ver tomu,že ked uvidiš PRVY KRAT svojho synčeka a budeš ho držat v náručí, sama sa budeš na seba hnevať a odsudzovať sa za tieto myšlienky...láska k nemu ťa naučí milovať ho a už si ani nepomysliš na to, že by to mal byt niekto iny - dievča..Proste to bude tvoj jediný synček. Ty maš teraz jednu dcérku, pre ktorú by si urobila všetko na svete, len aby bola šťastná. Ale po narodení sa ti všetka tá láska a starostlivosť rozdelí na polovicu. Už tu nebude len tvoja dcéra. A budeš chciet už aj pre synčeka len to najlepšie. Tvoja dcera bude mat vela kamaratiek na riešenie všetkych babskych záležitosti...ale ochrancu na cely život?toho bude mat u bračeka (aj ked mladšieho)..a to je pocit šťastia do buducna...viem o čom pišem...sama som stale chcela mat sestru a mam brata...a naš vztah je lepši ako kamoškin s jej sestrou...aj sesterka ma prve dievčatko a strááášne chcela mat aj druhe dievča..ani sa tym netajila. A ked zistila že to bude chlapec tak bola na tom podobne ako ty. A teraz ma malý rok a ona si nevie predstavit že by namiesto neho bola nejaka baba...daj na všetky rady čo ti tu píšu a budeš na tom ovela lepšie...držim palce Pollina

Ja mám syna a teraz čakáme asi opäť chlapca.Tajne síce dúfam,že to bude dievča, čo by sa najmä tešil môj manžel, ale nemôžem povedať že by som bola sklamaná. Pritom synček chcel sestričku a keď sme mu povedali že to bude braček tak len povedal že potom chce aj sestričku, takže my hovoríme že do tretice. Ale aj tak ti poviem iba jedno si prajem aby sa mi narodilo zdravé dieťa a aby také boli po celý život, nič viac si neprajem.
Inak je to zvláštne väčšina matiek chce mať podľa mňa párik - teda chlapec a dievča.
Ale neboj to sa upraví a budeš sa tešiť aj ty. A nakupovať modré veci. Ja ti gratulujem! :D

Neviem, či je táto téma ešte aktuálna, či už chlapčiatko nie je aj na svete, ale nedá mi to - musím sa zapojiť. Presne toto sme tiež zažili a môžem Ťa uistiť, že je to naozaj hlavne hormónmi a čiastočne tiež obavami z neznámeho.

Keď sme sa s manželom na sone dozvedeli, že nám ku staršej dcérke pribudne chlapček, zostali sme úplne zarazení. Obaja. Vôbec sme si to nevedeli predstaviť - čo sa týka súrodencov, obaja máme len sestry, posledné 2 roky sa naše životy točili takmer výhradne okolo našeho prvorodeného dievčatka - tak nejako automaticky sme boli "nadstavení" na ďalšie dievča. A zrazu chalan! Nie, že by sme si nevážili už len to, že sa nám pošťastilo druhé dieťa, ako aj to, že sa od začiatku javilo životaschopné a zdravučké, dokonca aj podoba s tatinkom bola neprehliadnuteľná. No i tak sme sa s tým, že budeme mať synčeka, dlho nevedeli stotožniť. Navyše som druhé tehotenstvo celkovo znášala podstatne horšie, než pri dcérke, čo tiež prispelo k mojim skôr negatívnym pocitom.

Snažila som sa ich prekonať tým, že som v jednom období na dieťatko pod mojím srdcom zámerne nemyslela ako na "toho chalana", ale častejšie ako na "to bábätko" - malinké, sladké, voňavé. Sem - tam som si v meste kúpila nejaké pekné detské oblečenie - zozačiatku neutrálne, neskôr aj čisto chlapčenské a zrazu mi, čuduj sa svete, začalo pripadať rozkošné.

Postupne som to spracovávala - povedala som si, konieckoncov, nie som ešte taká stará, aby moje druhé dieťa muselo byť zároveň moje posledné - kľudne ešte môžem mať do tretice aj ďalšiu dcéru. Teraz sa ale asi mám prostredníctvom syna naučiť niečo o mužoch - je to vlastne od života zaujímavá výzva, šanca rozšíriť si svoje obzory a vnútorne sa obohatiť - prečo ju neprijať? Ďalej, ruku na srdce - koľkokrát som si už povzdychla nad tým, že chlapi to majú v živote jednoduchšie! Takže aj moje druhé dieťa to bude mať v živote jednoduchšie - to je predsa super!

A potom prišiel môj syn. A chytil ma za srdce takým neuveriteľným a intenzívnym spôsobom, že to neviem ani opísať. A najlepšie je, že som teraz - sama nechápem, čím to je - neskutočne šťastná a hrdá práve preto, že je to chlapček.

Ďakujem za povzbudivé slová. Malý ešte nieje na svete, termín mám v júni. Veľmi dúfam, že aj mňa časom opantá ten pocit radosti a "zaľúbenosti" do môjho druhého dieťatka tak, ako to prežívam pri našej dcérke. Ešte stále s mojimi pocitmi "bojujem", i keď už to nie je až také intenzívne. Je však dobré vedieť, že som asi "normálna", že nie som sama, čo mám (mala som) takéto pocity. V mojom okolí som už vzdala akúkoľvek snahu vyplakať sa na pleciach tých najbližších. Ani vlastná mama ma nechápe. Takže ďakujem vám. Potom napíšem, ako nám to dopadlo... :baby:

Pred asi pol rokom som sem pridala moju tému. Poviem úprimne, nečakala som takýto ohlas. Navyše, veľa ľudí ma v mojom okolí nepochopilo, myslela som, že ani tu môj "problém" a jeho riešenie nepadne na úrodnú pôdu, ale vďaka vám, mýlila som sa. Ďakujem všetkým za povzbudivé slová, ktoré mi v tom čase, keď som čakala moje druhé dieťatko, skutočne padli dobre. Zistila som, že s podobnými pocitmi, aké som vtedy mala ja, bojujú viaceré z nás. Chcem vám sem napísať, aká je u mňa situácia dnes... Chlapček sa nám narodil začiatkom júna. Volá sa Samko. Je krásny, zdravý, usmievavý... Proste pre mňa ten najkrajší chlapček po Slnkom. :D Neverila som, že ho dokážem tak úprimne milovať, ako našu prvorodenú, no opak je pravdou. Akonáhle som to malé stvorenie uvidela, chytila ten uzlíček zabalený v perinke a privoňala k nemu, navždy som sa do neho zamilovala. Ľúbim ho rovnako rada, ako keby bolo dievčatko. Maminy, neverila som, ale ozaj sa to dá!Napriek tomu, že som vždy chcela len dievčatká, nemenila by som ho teraz už za celý svet. Je dobručký, usmievavý, ako keby mi chcel povedať "Mami, aj ja som tvoj..." Takže všetkým maminkám, ktoré sa nevedia vyrovnať v tehotenstva s pohlavím dieťatka odkazujem, nech ho milujú, nech už je to chlapček alebo dievčatko. Pretože keď to príde na svet a vy ho chytíte do náručia, nikdy viac by ste sa ho nevzdali. Držím všetkým nastávajúcim maminkám palce, aby mali zdravé a krásne detičky. Tak, ako ja. :D :D :D

No vidíš :therethere:  Blahoželám a prajem veľa šťastia :-)