Potvrdzujem, čo napísali dievčatá predo mnou - DIEŤA JE ÚPLNE NORMÁLNE. VŠETKY dvojročné deti utekajú a odmietajú prísť na zavolanie Je to pre nich skvelá hra - chcú, aby ich dospelý hľadal a naháňal. Kúúúk! :)
VŠETKY dvojročné deti robia neporiadok, hádžu veci o zem, prelievajú a rozlievajú vodu a s najväčším pôžitkom vyhadzujú hlavne tie zásuvky a skrine, do ktorých majú zakázané chodiť. Napriek stokrát opakovaným upozorneniam naďalej vyhadzujú hlinu z kvetináčov, jedia na ulici cigaretové nedopalky, umývajú zubnou kefkou záchodovú misu... deti totiž dobre vedia, že aj dospelí to tak nejako robia a snažia sa ich len napodobniť.
VŠETKY dvojročné deti sem-tam naozaj udrú na pieskovisku iné dieťa lopatkou po hlave, pretože chcú proste zistiť, čo to urobí. Ich detská zvedavosť a túžba objavovať, spoznávať a učiť sa je proste silnejšia než čokoľvek iné.
Je pravda, že niektoré deti dajú rodičom zabrať viac a niektoré možno trošku menej, ale garantujem Ti, že VŠETKY rodiny s dvojročnými deťmi si musia na oslavách držať poháre a taniere s jedlom a zabudnúť na to, že si najbližších pár mesiacov až rokov budú môcť v kľude po dúškoch vychutnávať svoju kávu. A garantujem Ti, že VŠETCI rodičia dvojročných detí sú z toho chvíľami poriadne unavení.
Pravdou ale je aj to, že zrelý rodič dvojročného dieťaťa pociťuje okrem únavy a občasnej frustrácie aj veľkú pýchu a hrdosť na to, aké je to jeho dvojročné žabiatko šikovné, všetečné a životaschopné a ako sa v živote určite nestratí.
Čo teda môže rodič vlastne urobiť?
1/ Obrniť sa svätou trpezlivosťou - dieťaťu nestačí povedať a vysvetliť desaťkrát ani stokrát, ale tisícekrát - proste preto, že je to dieťa a dieťa má byť výmyselné a potrvá niekoľko rokov, kým pochopí, o čom sú pravidlá slušného správania, hygienické zásady, etiketa a spoločenské konvencie dospelého sveta.
2/ Prestať bazírovať na zbytočnostiach, ako je vyupratovaná domácnosť. Na zbieranie omrviniek a ometkanie prachu bude dosť času, keď deti odídu z domu. Teraz sú ale tu a úlohou rodiča je vložiť do ich rozvoja maximálne úsilie. Na skrinky treba dať detské poistky, drahú podlahu prekryť lacnejším kobercom a kvety rozdať tým, čo nemajú malé deti.
3/ Prestať byť pohodlný a sebecký - každý rodič by sa mal zmieriť s tým, že pri malom dieťati sa proste bude musieť na nejaký čas vzdať časti svojho životného komfortu, na ktorý bol zvyknutý ako bezdetný.
4/ Akceptovať dieťa ako plnohodnotného člena domácnosti - aj malé dieťa má napr. právo cítiť a prejaviť zlosť, ľútosť, rozhorčenie či hnev rovnako ako my dospelí - že to robí plačom, dupotaním, krikom? Samozrejme, inak to totiž ešte nevie.
5/ Maximálne sa dieťaťu venovať - nielen pri ňom vysedávať na okraji pieskoviska, ale skutočne otvoriť svoju myseľ a svoje srdce a naučiť sa byť znovu kreatívny. S dvojročným dieťaťom sa už dá podniknúť tisíc rôznych skvelých dobrodružstiev, najmä teraz v lete.