No ja mám podobný osud. Tiež som maldou slobodnou mamičkou, bývam u ocina, no našťastie sa snaží zo všetkých síl nám pomáhať, na rozdiel od mojej vlastnej matky. Otec dieťaťa je obyčajný sviniar...aj ked mi je občas ťažko pri srdiečku, som rada, že som dokázala od neho odísť a začať žiť od znova. Neviem aké staré máš dieťatko, môj chlapček ma 1,5 roka. Bábatko sa mi narodilo počas štúdia na VŠ,jeden rok som mala štúdium prerušené, no našťastie sa mi podarilo sa opät vrátiť do školy a tak pevne verím že na budúci rok bude zo mňa bc:) Musíš myslieť hlavne na dieťatko a smozrejme na seba.Ke)d ti mama dáva občas najavo, že je vás tam veľa, snaž sa to ignorovať. Viem že to nieje jednoduché, no ak má aspoň kusok ľudskosti, z bytu Vás iste nevyhodí. A ak ti to možnosti dovolia, ked ti dieťatko dovŕši 3 roky, daj ho do škôlky a skús si nájsť prácu. Aj pri jednoduchej práci prídeš na iné myšlienky, a môžeš tak premýšľať o svojej budúcnosti.Ja som začala študovať na škole, kde sa neplatí, takže ked som v škole, malého dam do jasličiek kde občas zastupujem alebo vypomôže dedko. Veľkou oporou sú mi moji priatelia.Nie je ich veľa,ale za to sú úžasní a viem sa na nich spoľahnúť a snažia sa nám v rámci svojich možností pomáhať. Neviem aký máš vzťah s maminou a akýho má ona s tvojim dieťatkom...možno by ste mohli popracovať na vašom spoločnom vzťahu...alebo ak sa dá, skús chodiť s priateľmi do spoločnosti...aj krátke odlúčenie od dieťaťa matke neuškodí, práve naopak. Skús popremýšľať aké máš reálne šance a možnosti zmeniť svoj život....nemusí k tomu dôjsť okamžite...aj keby si mala počkať niekoľko rokov, vždy je to lepšie ako by si spravila unáhléné rozhodnutie a potom ho oľutovala. Držím palce nech ti to víde a nech je dieťatko zdravučke.papa:))
