ahojte, ja som si týmto prešla pri staršej
ona je taká povaha, od malinka velmi uplakaná, vzdorovitá, nikdy sa nechcela túliť ako iné deti. Obdobie vzdoru začalo okolo roka, potom nejaký čas bolo dobre, potom s nástupom do školky prepuklo znovu a tam to bolo uplne zle. Ani učitelky si nevedeli s nou poradiť, nechcela tam spávať a vrieskala tak, že nam odporučili brať ju naobed domov, lebo vraj vrieska nahlas na celú školku a ine deti nemožu spať:roll: Uplne najhoršie sme mali v 4 rokoch, to sa nam od plaču až zachádzala (modrela, začínala sa dusiť, takže bohužial, vytrucovať som ju nemohla nechať). Od plaču sa tiež dokázala povracať...
Terapia pevným objatím u nas absolutne nefungovala, ona totiž nezniesla, ked mala záchavt, aby sme sa jej vobec dotkli, iba sa to celé zhoršilo a vrieskala ešte viac... skúšala som to...
Tiež sa priklánam k ignorácii, aj ked je to tažké... No u nás super ťažké, lebo bývame s mojimi rodičmi v 1 dome a tí sa hned do toho angažovali :roll: Moja mama mi dcerku opatrovala a ked začala plakať, dala jej všetko čo chcela, len aby neplakala (mama ma taku teoriu, že ked dieťa plače, treba mu vyhovieť, lebo potom sa "naučí plakať":s ) Nemusím asi hovoriť, že to malu uplne "pokazilo" :( :( :(
Ak ma dieťa taku povahu, ani z toho nejako nevyrastie. Naša dcera sa hádzala o zem ešte ako 6-ročná a ani teraz nemá problem sa rozplakať a trucovať aj pol dna. Hádzanie o zem prestallo s nástupom do školy, ale prešlo to do večného odúvania a trieskania dverami za všetko ... Najhoršie je to, že ked sa rozplače, nevie sa sama tíšiť a plač stupnuje ...
Napr. sa nam stalo, že chcela niekam ísť, ale ja som trvala na tom, že si uprace hračky. Hodila sa o zem, lebo chcela ísť hned. Povedala som jej, že ak bude plakať, tak nepojde už vobec nikam ... No vrieskala ako nepríčetná 1,5 hodiny. Pritom sme jej stále opakovali, že može ísť, len ak prestane plakať, nekričali sme ani ju nebili, netrestali, tvárili sme sa kludne.
Tiež som ju párkrát aj capla po zadku, ked mi ušli nervy... :ups: Ale nepomáha to, práveže ešte pridala. Vonku som to riešila tak, že som ju vzala za ruku a išla čo najrýchlejšie domov, niekedy som ju musela odniesť.
Najlepšie je záchvatu predísť. Nie vť´ždy je to možné, moja dcerka ma zmeny nálad zo sekundy na sekundu, normálne sme sa bavili, smiali a ona si zrazu niečo vymyslela a hodila sa o zem, velekrát sme ani nevedeli prečo:shock: . Ale niekedy som videla, že ma nervy a výbuch sa blíži, tak som sa ju snažila niečim zaujať. Lebo už ked dieťa začne plakať, vela už neporiešite...