Ahojte maminky a manzelky. Ako zakladatelka tejto diskusie vam chcem podakovat za vsetky prispevky. A pridavam niekolko mojich postrehov. Cim viac sa snazite dokazat si, ze sa nic nedeje, tym viac mate pocit, ze nieco nie je v poriadku. Prehladavala som manzelovi mobil a samozrejme, ze on si vsetko povymazaval. Tak som prisla na novy system sledovanie kreditu a je jasne, ze s kolegynou si stale volava (pracovne, ale aj sukromne, nepoznam ju, slobodna v dlhorocnom vztahu). Tvrdi mi, ze su len kamarati. Uz som mu stokrat uverila, ale potom sa stane vzdy nejaka drobnost a ja sa zase sparam v jeho telefone a premyslam... Vcera sme sa tak pohadali, ze bol po prvy raz vulgarny na moju adresu a ja sa citim strasne, lebo take nieco mi v zivote nepovedal ani najhorsi nepriatel. My zeny dufame, ze princ na bielom koni, ktoreho sme si vysnivali ostane nasim princom nech sa deje cokolvek. Ze si nas bude vazit, ze nas bude chapat a nikdy nas nezrani. Ale manzelstvo nie je rozpravka o tom "ako zili stastne az kym nepomreli". Ja som sa dnes rozhodla, ze zacnem mysliet viac na seba a uzivat si zivot nech uz to dopadne akokolvek. Kazda zena vo vztahu by si mala uvedomit svoju cenu, ved nakoniec ci vas partner lubi alebo nie vycitite v jeho kazdodennom spravani. A na zaver: budme vesele, budme usmiate, vzdelavajme sa a zime naplno pre seba, pre nase deti:) a pre vsetkych, ktorym na nas zalezi...